OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - 20. kapitola

30.05.2012 (16:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 24× • zobrazeno 1948×

Sedel na kresle pred kozubom. Jeho dlho očakávaný plán sa začal plniť. Poslal tam jedného zo svojich verných hybridov a jeho priateľku, čerstvú upírku, Rose. Thomas urobí presne to, čo mu prikázal. Ovplyvní dvojníčku a... Ona bude len jeho.

Ešte raz sa prezrela v zrkadle. Jemné levanduľové šaty jej sadli ako uliate. Boli až po zem, okolo výstrihu sa ligotali maličké kamienky. Caroline jej urobila zložitý účes na temene hlavy a jemné fialkasté tiene žiarili na opálenej pokožke a celé to zakončovali topánky na vysokom podpätku. Strieborný náramok sa jej ako vždy hojdal na zápästí a výnimočne na sebe namala prívesok, ktorý jej ostal po rodičoch. Ešte stále ho mala Bonnie a skúmala ho. Odrazu sa otvorili dvere a dnu nakukla Bonnie.

„Care s Elenou sú dole, čakajú na teba. S chlapcami sa stretneme až na plese,“ oznámila jej. Mala na sebe žlté šaty, ktoré jej doslova nanútila Caroline. Bonnie ich nechcela, pretože podľa nej mali až pridlhý rozparok na pravom stehne.

„S kým tam ideš?“ opýtala sa jej Via, dávajúc si na uši strieborné náušnice.

„S Jeremym. Viem, že sme sa rozišli, no... Ideme tam ako kamaráti,“ odvetila Bonnie. Via sa na ňu ostro pozrela. Vedela, že Jer k Bonnie niečo cíti a hnevalo ju, že tá to využíva. Rozhodla sa nekomentovať to a vybrala sa za ňou na dolné poschodie.

Keď dorazili pred dom Lackwoodovcov, stmievalo sa. Via sa poobzerala okolo seba. Damona zbadala pri vstupných dverách, ako na nich hľadí. Všetky štyri sa vybrali za ním a Via sa prekvapila keď videla, že Elena pozdravila Matta (poznala ho iba z videnia) a ruka v ruke sa vydali do domu. Jer s Bonnie ich nasledovali a Care celá šťastná, že uvidí Tylera, cupitala za nimi.

Oni dvaja tam však zostali a Via cítila, aká je nervózna pod Damonovím upreným pohľadom.

„Pristane ti to,“ zložil jej napokon kompliment. Žiarivo sa na neho usmiala. Pri dverách stretli starostku Lackwoodovú. Venovala im kŕčovitý pohľad a ďalej si ich nevšímala. „Kto vie, čo jej je,“ poznamenal Damon.

„Nečuduj sa. Po mesiacoch opäť uvidí svojho syna, je prirodzené, že je napätá. Okrem toho s Tylerom príde aj jej synovec Thomas, takže...“

„Počkaj, čo?“ prerušil ju rýchlo. Via sa zarazila. Úplne zabudla, že mu nespomenula jej rozhovor s Rose.

„Thomas a Tyler sú bratranci. Starosta Lackwood bol Thomasovím strýkom,“ vysvetľovala mu.

„Ale to je hlúposť. Thomas je upír, veľmi starý upír. Keby nebol silnejší, ako ja, ver mi, že by bol už dávno mŕtvi.“ Via sa proti svojej vôli zachvela. To, ako hovoril o vražde s takou samozrejmosťou, ju desilo. „Čo presne ti Rose povedala?“

„Nič viac, naozaj. Môžeš sa jej na to opýtať dnes. Príde spolu s Thomasom,“ odvetila Via, keď vošli do hlavnej siene. Páriky všetkých vekových kategórii tancovali v strede na parkete. Damon si ju automaticky pritiahol ku telu a začali sa spolu pohybovať do rytmu hudby. Popri tom sa obzeral na všetky strany, či nezbadá hrivu červených vlasov.

„Nevidím ju,“ skonštatoval napokon. „Mali by sme sa rozdeliť. Ja pôjdem hore do spální a ty poprezeraj salóny.“

„Nepreháňaš to? Damon, o čo ide?“ zamračila sa na neho. Ide tu predsa o Rose, nie o Pôvodného upíra. No Damon jej akoby čítal myšlienky.

„Začínam si spájať súvislosti. Ako si od Rose mohla vedieť o Klausovi? Ako je možné, že je Thomas Tylerov bratranec? Je to hybrid, Via. Dopekla, netuším, prečo mi to nedošlo skôr.“ Via na neho ohúrene hľadela. Thomas je hybrid. Ale veď to potom znamená... Že Rose vie, kde je Stefan.

„Damon, mohla by som si Viu Lestrangerovú na chvíľu požičať?“ ozval sa za ňou známy hlas. Otočila sa a zbadala šerifku Forbesovú v čiernych plesových šatách. S podpätkami vyzerala nanajvýš čudne. Via chcela ničo namietať, no to už Damon povedal:

„Samozrejme, Eliz,“ a stratil sa jej z dohľadu. Šerifka ju chytila za lakeť a prešla s ňou ku dverám do salóna, kde neboli žiadni ľudia.

„Ešte som nemala príležitosť opýtať sa ťa na toho upíra,“ začala napokon. „Caroline mi spomínala, že si ho našla a zničila. Je to pravda, alebo to bol iba ďalší... známi?“

„Je mŕtvi,“ ľahko jej zaklamala. „A čo sa týka lovenia upírov, končím. Nechám to na Alarica, koniec koncov, ide mu to lepšie ako mne,“ s tými slovami sa otočila a zamiešala sa do davu. Teraz je podstatnejšie nájsť Rose. So šerifkou sa môže porozprávať aj neskôr. Zamierila do salónu. Boli v ňom traja chalani asi v Jeremyho veku. A boli značne opití.

„Ahoj, kráska! Nedáš si s nami?“ zakričal na ňu jeden z nich. Nevšímala si ich a ďalšími dverami sa dostala do obývačky. Bolo tu ticho, iba huba zo siene sa tlmene ozývala. Porozhliadla sa okolo seba. Nikde nikto. Odrazu začula hlasy. Viľakane sa obzrela v domnení, že ju nieto pristihol na mieste, kde nemá byť. V miestnosti však aj naďalej bola sama. Po špičkách pricupitala k najbližším poodchýleným dverám a započúvala sa do rozhovoru.

„Nemal by si tu byť,“ hovoril mužský hlas.

„Ty tiež nie, Tyler. Klaus ťa chce mať pri sebe. Prikázal mi, aby som za ním prišiel. S tebou. Čo to s tebou je, Tyler? Mal by si byť vďačný, že ťa zbavil toho utrpenia,“ vyčítal mu druhý. Via v hlase spoznala Thomasa. A kde je Thomas, tam je...

„Mohli by ste s tým prestať? Tyler, nemali sme na výber. Ak neprídeš, hoci si to Klaus vyslovene žiadal, príde na to, čo si posledných pár mesiacov robil. Príde si po teba,“ dohovárala mu Rose. Via začala rýchlo spätne cúvať. Upíri mali veľmi dobrý sluch a bála sa, že ju začujú. Vlastne jej prišlo zvláštne, že si ju nevšimli...

Vyšla s obývačky cez ďalšie dvere a ocitla sa pred schodiskom. Na svoje prekvapenie zistila, že tam stojí Jeremy.

„Ahoj, Jer,“ zdvorilo ho pozdravila a chcela zamieriť ku schodom. Musí okamžite ísť a povedať Damonovi všetko, čo počula. No Jeremy ju zastavil.

„Počkaj. Musím ti niečo povedať,“ povedal jej a vážne jej pozrel do očí. Nastalo napäté ticho.

„O čo ide?“ spýtala sa ho napokon.

„O Katherine. Vieš, nebol som k vám úplne úprimný. Keď som bol za ňou v sklade, niečo mi povedala a...“ zarazil sa. Počul, ako ku nim niekto ide. „Via, je to dôležité. Klaus chce...“

„Ahoj, Jeremy. Počuj, nevidel si Elenu? Nikde ju neviem nájsť,“ otvorili sa dvere a dnu vstúpil svetlovlasý chlapec s modrými očami.

„Čo? Nie, nie Matt. Nevidel.“

Via sa potichu presunula na schodisko a zmizla im spred očí. Jeremy jej to môže povedať neskôr. Toto je dôležitejšie.

Začala prechádzať z izby do izby. Spálňa, spálňa, pracovňa, kúpeľňa, spálňa... Dopekla, kde len môže byť?!

Zostali posledné dvere. Keď sa k nim Via priblížila, niečo začula. Dnu niekto bol. Na podlahu spadlo niečo ťažké a rozbilo sa to. Pomaličky odchýlila dvere.

Sprvu si myslela, že sa predsa len pomýlila a v izbe nikto nie je. No potom zbadala dvoch ľudí pri stene. Nespoznala ich. Bola príliš veľká tma. Tisli sa ku sebe a bozkávali sa. Bolo počuť ich tlmené vzdychy. Už išla Via opäť zavrieť dvere a odísť, no zarazila sa.

„Damon,“ zastonala Elena. Via tlmene zalapala po dychu. Čo sa to... Och, Bože.

Vybehla z izby, prudko ich za sebou zabuchla a rozbehla sa nevedno kam. V spánku jej tepala krv a Via mala pocit, že každú chvíľu zamdlie. Dupot jej nôh sa rozliehal po celom dome. Alebo sa jej to iba zdalo? Nevedela, no musela preč, preč od tých dvoch. Chcela ujsť čo najďalej. Zbadala okno. Skoč! Hneď teraz!

Neskočila, no vošla do najbližších dverí, zavrela ich a unavene sa o ne oprela. Dýchala plytko a veľmi rýchlo, motala sa jej hlava. Na tvári ucítila niečo vlhké. Slzy. Tie prekliate slzy.

Och, bola taká hlúpa! Ako si to mohla nevšimnúť? Hnevala sa. Hnevala sa sama na seba. Zavrela oči. Ihneď v mysli uvidela modré dúhovky. Vzlykla, po tvári jej tiekli stále nové a nové. Slzy. Elena ju zradila. Aj Damon ju zradil. Hlavne to ju bolelo. Jediný človek v jej živote jej bodol nôž do chrbta. A čo teraz? Ujsť? Alebo ísť tam a streliť mu facku? A kde je tá prekliata Via, ktorá by neváhala ani stotinu sekundy a zabudla mu nôž do srdca? Bola slabá. Tak úboho slabá a tak prekliato zamilovaná.

Niekto vstúpil do miestnosti. Okamžite spoznala Damona. Nevedela, kde sa to v nej zdalo, no pristúpila k nemu a pozrela mu do očí. On na ňu hľadel so strachom a hnevom. Nevedela, čo čakal, no rozhodne sa prekvapil, keď mu strelila facku. A potom, druhú, na ľavé líce. No potom jej už ruku zastavil tou svojou a nazúrene ju strhol dolu. Via si uvedomila, že za iných okolností by ju pobozkal a povedal jej, nech na to zabudne, no teraz...

„Tak preto si sa po večeroch strácal? Bol si s ňou?“ spýtala sa ho na svoje zdesenie plačlivým tónom. Neodpovedal jej. Ona to ani nepotrebovala. „Tak čo teraz, Damon? Čo chceš, aby som urobila? Ospravedlniť sa ti, že som vás vyrušila a potom ísť za ňou a povedať jej to isté?“ Opäť neodpovedal. To ju nahnevalo. „Tak mi už, došľaka, odpovedaj! Čo mám robiť? Tváriť sa, že sa to nikdy nestalo?!“ kypel v nej hnev. No potom sa Damon nadýchol a bez nejakého náznaku citov jej povedal:

„Mala by si odísť.“

Chvíľu na neho hľadela, neschopná slova. „Čo?“ opýtala sa hlúpo.

„Pýtala si sa. Chcem, aby si odišla, Via,“ zopakoval jej chladne. Chcel byť s Elenou... A aj bude s Elenou. Potom sa otočil, vyšiel z miestnosti a zavrel za sebou dvere. Via tam stála, neschopná slova. A potom už len plakala a plakala...

To posledné, čo som kedy chcela, bolo stáť medzi ním a ňou, ktorá mi pravdepodobne zobrala všetko na čom mi záležalo. Nenávidím ho. Nie preto, že ma zradil a opustil. To by bolo príliš jednoduché... Čo je dôležitejšie? Láska, či nenávisť?

.............

Tak teda? Chcem počuť váš názor!!!

 Čím viac komentárov bude, tým skôr pridám epilóg!!! (v ktorom bude Klaus. Aspoň dosť výrazne naznačený :))

Killy

P.S. Prosím, pozrite sa na moje zhrnutie a povedzte svoj názor na novú poviedku "Humusáčka zo Slizolinu"!

Epilóg

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 20. kapitola: