OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nebeské pierko - 1. kapitola

14.08.2012 (12:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1051×

Prvá kapitola

Ráno bolo chladné.

Z Filipových úst unikali obláčiky pary, zatiaľ čo zhlboka a pravidelne dýchal. Bežal priemernou rýchlosťou po bežeckej trati dlhej vyše ôsmych kilometrov. Oblečené mal len tenké bežecké nohavice, tričko s mikinou, ale nebola mu zima. Tep mal zrýchlený, červené líca ho štípali.

Podrážky topánok sa zľahka dotýkali zeme. V ušiach mal slúchadlá pripojené k mobilu, v ktorých mu znelo rádio. Bol v polovici trate, keď signál začal z ničoho-nič vypadávať a hlas moderátorky rannej show sa vytratil v nepríjemnom chrčaní. Nepripisoval tomu žiadnu váhu, keďže trať sa nachádzala medzi stromami v lese.

Odpojil slúchadlá a spolu s mobilom ich odložil do batoha. Na chvíľu sa zastavil, aby sa napil. Voda bola studená, na fľaši sa objavili drobné kryštáliky ľadu. Filip prekvapene zistil, že mu je zima. Triasol sa a vyskočila mu husia koža. Porozhliadol sa dookola. Popri ceste sa po zemi plazila neprirodzená hustá bledá hmla. Vrátil fľašu späť na miesto do batoha a znovu sa rozbehol.

Začalo sa mu ťažko dýchať. Chladný vzduch akoby mu trhal pľúca. V hrudí cítil stiesnený pocit a keď sa obzrel dozadu, zbadal pár metrov za ním čiernu postavu. Kráčala pomaly a Filip, netušiac prečo, zrýchlil. Keď sa obzrel o pár sekúnd neskôr, postava sa priblížila, ale kráčala stále rovnakou pomalou chôdzou.

V tej chvíli ho zarazil náhly nával bodavej bolesti. Chytil sa za hlavu, ale svet sa s ním zakrútil a skôr, než dopadol na zem, stratil vedomie.

 ***

Keď otvoril oči, ležal na chodníku, tvárou k zemi. Len pár centimetrov od jeho tváre niekto stál, Filip si všimol, že kožené topánky, ktoré mal muž obuté, museli byť poriadne drahé. Sťažka sa posadil a zistil, že miesto, kde mal predtým hlavu, je špinavé od krvi. Priložil si jednu ruku k nosu, lepkavému od krvi.

Zdvihol hlavu a pred sebou zbadal muža, oblečeného do čiernych nohavíc, čierneho trička a dlhého čierneho koženého kabáta. Bol vysoký a štíhly, tvár mal zamračenú, ale aj tak sa dalo poznať, ako veľmi je pekný. Zvláštne boli jeho oči. Mali zvláštnu farbu, ale Filip ju z tej diaľky nevedel rozpoznať. Zafúkal vietor a rozstrapatil mu čierne vlasy, z ktorých vylietali drobné čierne pierka.

Filip na neho zmätene hľadel a čakal, čo sa bude diať.

Muž si k nemu čupol. Natiahol k nemu ruku a končekmi prstov sa dotkol jeho čela. Filipovým telom prešiel elektrický výboj, zreničky sa mu rozšírili a pocítil strach. Muž sa pousmial, keď sa od neho Filip chcel odtiahnuť, pustil ho.

Odplazil sa od neho a porozhliadol sa okolo seba. Okrem ich dvoch tu nebol nikto. Muž sa zlovestne zasmial a Filipovi prebehol mráz po chrbte.

„Čo ste zač?“ opýtal sa roztrasene.

Muž sa k nemu znovu priblížil a Filip konečne dokázal rozpoznať farbu jeho očí. Boli fialové. Zamatovo fialové.

„Volám sa Daniel,“ prehovoril muž.

„Nie,“ pokrútil hlavou. „Čo ste skutočne zač?“

Daniel sa na neho len díval a keď ani po niekoľkých sekundách neodpovedal, Filip vedel, že na túto otázku odpoveď nedostane.

„Čo odo mňa chcete?“

Ani na túto otázku Daniel neodpovedal. Namiesto toho ho chytil za bradu a prinútil ho postaviť sa. Pritiahol si jeho tvár k svojej.

„Ešte stále nemáš poriadny strach?“ Filip z jeho dychu cítil zvláštnu arómu dymu.

Danielove oči zaiskrili, keď sa spoza Filipovho chrbta vylial ostrý prúd svetla. Odhodil Filipa nabok a zažmúril do jasu. Pokrivene sa usmial a otočil k chlapcovi.

„Môžeš ísť.“

Filip na nič nečakal a rozbehol sa preč. Ani sa neobzrel.

„Kto si?“ zahrmel hlas a donútil tak Daniela sa rozosmiať.

„Ty to nevieš?“

„Nie,“ odpovedala jednoducho éterická bytosť. Tento sa podobal na muža.

„Stlm trochu to svetlo a môžeme sa porozprávať,“ povedal Daniel, mierne zakrývajúci si oči rukou.

Svetlo prestalo byť také oslepujúce, ale stále slabo blikotalo okolo muža, ktorý sa vznášal pár centimetrov nad zemou, biele vlasy mu viali okolo hlavy a šaty plávali vo vzduchu.

„Aké je tvoje meno?“ opýtal sa Daniela.

„Najprv ty.“

Anjel sa nervózne ošil. Povedať svoje meno neznámemu mohlo byť nebezpečné. Ale zavolal pomoc a preto si bol istý, že nič zlé sa mu stať nemôže.

„Benjamín.“

„Daniel.“ Prikývol. „A teraz, prečo sme tu.“

V tej chvíli sa z hmly vynoril Danielov brat a udrel nič netušiaceho Benjamína zozadu do hlavy. Ten spadol tvrdo na zem a neveriacky sa zadíval na Daniela. Otočil sa a zbadal podobného Danielovi, ale tento mal zlaté kučeravé vlasy dlhé do polovice tváre.

„Naozaj vám o nás nepovedali? To ma uráža!“ chytil sa Daniel za srdce v predstieranom dramate.

„Kto ste?“ Benjamín sa zmätene obzeral z jedného na druhého

„Tvoja smrť,“ prehovoril ten druhý, Eden, a kopol do Benjamína.

Prevalil sa na chrbát a Eden ho znovu kopol, aby sa prevalil na brucho. Benjamín, šokovaný tak bizarnou situáciou, ani nevedel, ako sa brániť. Chcel sa postaviť, ale Edenova noha ho vždy zrazila na zem. Daniel sa nahol k jednému z jeho krídel, silno ho chytil a Eden druhé. Benjamínovi sa na čele objavil pot a začal sa mykať, ale bratia boli príliš silný.

Ťahali krídla, až kým ich surovo nevytrhli a na chodníku neostal ležať mŕtvy anjel. Krídla sa vyparili, zmizli v spŕške zlatého prachu, ktorý skryl Benjamínovo zohavené telo.

Daniel a Eden sa otočili a vykročili smerom, ktorým utiekol Filip. Prešli pár metrov a na chodníku pred nimi sa objavilo jeho bezvládne telo s krvavou dierou na chrbte. Prekročili ho a pokračovali v ceste. 

Anjeli, ktorí sa objavili len pár sekúnd po tom, čo bratia zmizli, vydesene zahrabali Filipove telo. Zahladiť stopy. 

Tak! Dúfam, že sa vám prvá kapitola páčila a budete chcieť ďalšie pokračovanie. ;) 

Túto kapitolu by som rada venovala týmto ľuďom: Killy, Mirúš, superduper12, Sandy, Lulu a Hanke. ;) Ďakujem. 

Allons-y! :D

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nebeské pierko - 1. kapitola: