OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nebeské pierko - Prológ



Nebeské pierko - Prológ Krásni, nebezpeční, plní nenávisti. Takí sú štyria padlí, pokúšajúci sa vrátiť späť do nebies.
Venujem Lussy, Killy, Mirúš a Hanke a všetkým, ktorí na mňa ešte nezabudli! Ďakujem, ľudia, ste skvelí!

Prológ

Čupel na jednom z náhrobných kameňov na košickom Cintoríne sv. Rozálie.

Písmo na ňom sa už nedalo prečítať, preto nevedel zistiť, na čiej pamiatke to stojí. Spoločnosť mu robil jedine pár vrán a havranov, ktoré krákali obďaleč.

Zafúkal studený vietor. Vtáky prudko vzlietli. Keď sa vietor na chvíľu utíšil, padlo na zem niekoľko čiernych pierok. Nadiv ich trpko sledoval, až pokým nedopadli na zem.

Golier koženej bundy si pritiahol bližšie k hrdlu, hoci mu nebola zima.

Čakal. Chodila sem každý deň. Tesne predtým, než sa zotmelo. Obzrel sa dookola a zbadal ju, ako sama kráča k jednému z hrobov. Patril jej rodičom. Poznal jej meno, volala sa Simona. Ale ona nebola tou, na ktorú čakal. Tá prichádza, len keď je Simona v nebezpečenstve.

Potichu zoskočil z kameňa a vykročil k nej. Lístie pod jeho nohami príjemne šuchotalo. Vzduch bol chladný, svieži. Pristúpil až k nej, postavil sa za ňu. Kľačala a zapaľovala sviečku. Netušila, že tam je.

„Dnes je krásny podvečer, nemyslíte?“ opýtal sa jej. Hlas mal hlboký, ako z najhlbšej priepasti.

Strhla sa a rýchlo postavila, kahan jej vypadol z ruky, zapálená zápalka dopadla na vlhkú zem a zhasla. Otočila sa k nemu a zistila, že stojí príliš blízko, preto urobila krok vzad. Nevidela mu do tváre, na hlave mal kapucňu, ale keď vietor opäť zafúkal, kapucňa mu padla dozadu a odhalila tak jeho tvár a modré vlasy.

Simona nevedomky zatajila dych. Nikdy nevidela krajšieho muža. Mal hranatú, ostrú tvár, no aj napriek tomu až neľudsky príťažlivú. V jeho črtách bolo niečo zvieracie. Oči podivne fialové sa teraz vzrušene leskli. Vykrojené pery nebezpečne usmievali. Dlhšie modré vlasy mu povievali okolo tváre. Bol vysoký, veľmi vysoký, a štíhly, svalnatý. Silný.

„Áno, to je,“ odpovedala a nervózne sa poobzerala dookola. Boli sami.

Zohol sa, chytil kahan do pravej ruky a vystrel sa. Vystrel ruku jej smerom a Simona kahan s plachým ďakujem  prijala.

„V tomto ročnom období sú cintoríny vskutku tajomné,“ prehovoril znovu. Simonu jeho hlas fascinoval. Mal zvláštny prízvuk, niektoré slabiky naťahoval, lenivo, akoby sa s nimi hral, iné zase skracoval.

Ľavý kútik úst povytiahol, vykúzlil frajerský úsmev.

„Nie je pre dievča ako ty nebezpečné, sa tu prechádzať sama takto neskoro?“

Slnko už takmer zapadlo za horizont. Na cintorín sa vkrádala tma s hmlou, lampy sa zažínali.

„Mohlo by sa vám niečo stať.“

Takmer akoby mohol čítať jej myšlienky, keď myslela na to, za aký krátky čas dokáže vytiahnuť slzný sprej zo svojej kabelky. Bolo to smiešne, až urážajúce. Naozaj si myslí, že to by ho zastavilo?

Pristúpil k nej bližšie a ona o krok ustúpila. Zadul vietor a Nadiv pocítil známy túžobný pocit medzi lopatkami. Zavrel oči, vystrel sa a zdvihol tvár k oblohe. Všade navôkol sa na zemi pousádzali čierne havrany.

A keď mu vietor udrel do chrbta, zhrbil sa, zaťahal sa za vlasy, z pier mu unikali tiché zvieracie stony. Simona zdesene sledovala, ako mu z chrbta ako šípi vyleteli dlhé holé kosti, podobné krídlam. Následne z nich začalo vyrastať čierne perie. Vyzeralo však opotrebovane a na niektorých miestach bolo potrhané.

Čierne krídla boli tri metre dlhé a meter a pol široké. Keď ich vystrel, zastreli jej výhľad na tmavnúcu oblohu. Podlomili sa jej kolená. Rukami sa jej podarilo stlmiť pád, no ostrá hrana náhrobku jej porezala nohu. 

Kľačala na zemi, keď k nej pristúpil bližšie. Bol naozaj veľmi vysoký, týčil sa nad ňou a Simone prebehol po chrbte mráz. Nahol sa k nej. Krása z neho sršala, pokožka sa v nedokonalom svetle leskla, modré vlasy padali do tváre a fialové oči horeli. Plné pery sa zvlnili v prívetivom úsmeve a Simona neodolala pokušeniu trochu sa nadvihnúť, aby mu bola bližšie.

Pomaly sa k jej tvári blížil rukou. Končeky prstov, ktorými jej prešiel po línii sánky, boli len chladným vánkom. V tej chvíli, keď sa jeho pokožka dotkla tej jej, vytryskol spoza jej chrbta prúd zlatého svetla.

Nadiv takmer lenivo zdvihol oči a zbadal niekoľko krokov pred ním stáť éterickú bytosť, mihotajúcu sa vo svetle, ktoré prúdilo z hrude na mieste, kde majú ľudia srdce. Nadiv mal na tom mieste čiernu dieru.

Pohľadom sa vrátil k Simone, odtiahol ruku, ale následne ju položil na jej holeň. Nohavice boli na tom mieste roztrhnuté, odhaľovali škaredú ranu, z ktorej vytekalo veľké množstvo krvi. Silno na to miesto zatlačil a zašepkal latinské slovo vita, označujúce život. Simona prekvapene zhíkla, rana prestala krvácať, vyčistila sa a zacelila. Na jej nohaviciach nebolo ani známky po natrhnutí. 

Nadiv ju pustil, narovnal sa a ladným gestom jej veľkoryso daroval možnosť ujsť. Simona sa bez slova tackavo zodvihla, vzala svoju tašku a rýchlym krokom zmizla.

Nadiv už jej nevenoval pozornosť, upriamil ju na postavu pred sebou. Bola tak blízko, až mu mykalo krídlami. Ledva sa dokázal udržať v pokoji.

„Kto si?“ opýtala sa odvážne, no Nadiv vedel, že má strach. Videl jej ho v očiach, vycítil ho z pachu jej aury.

Urobil krok smerom k nej a potom ešte jeden, keď sa ani nepohla. Znášala sa kúsok nad zemou, Nadiv musel pevne kráčať po zemi. Dlhé biele vlasy jej viali okolo pliec. Z jej tela vyžarovalo teplo, aj na tú diaľku zohrievalo Nadivove skrehnuté kosti.

„Volám sa Nadiv...“ odpovedal. Hlas mal hrubý s nádychom tajomna. „A toto sú moji bratia.“

Z tieňov postupne vyšli traja podobní Nadivovi. Jeden mal zlaté vlasy, ukryté pod kapucňou, druhý čierne, hladké ako havranie perie s fialovými odleskami, tretí neposedné bronzové vlasy. Všetci mali rovnako hranaté črty tváre, zvodné pery, fialové oči tvaru dravca. Eden, Daniel, Issac a Nadiv okolo nej utvorili kruh, z ktorého nebolo úniku. Špičky čiernych krídel sa dotýkali.

Nikto z nich sa nehýbal, na chvíľu sa zastavil čas.

„Ako sa voláš?“ prehovoril nakoniec Nadiv.

„Helena.“ Hlas sa jej triasol.

Vykročil a zastavil sa až tesne pred ňou. Zdvihol sa vietor. Jej čisté biele krídla nedočkavo vystrelili do vzduchu. Nadiv si bol už istý, že musí byť nová, veľmi mladá a ešte neskúsená, keď sa nevie ovládať.

Vystrel ruku a chcel sa dotknúť jedného z krídel, ale Helena vyplašene uskočila dozadu.

„Čo si zač?“ Nikoho ako on a jeho bratia ešte nikdy nevidela. Boli krásni ako všetci anjeli, ale ich krása bola poškvrnená. Ich duša vytrhnutá z tela, krídla polámané, poliate smolou a ohorené, aby sčerneli a odlíšili ich od ostatných.

„Nepovedali ti o nás?“ Zatváril sa opovržlivo.

Jej odpoveď bola jednoduchá.

„Nie.“

Znovu k nej natiahol ruku a skôr, ako stihla uhnúť, vytrhol jedno pierko z hustého peria pokrývajúceho jej malé krídla. Váhavo si ho priložil k tvári, bolo jemné, hladké a voňalo ako levanduľa. Jeho perie bolo drsné a páchlo po dyme. Odložil si ho do vnútorného vrecka kabátu. Potom surovo schytil Helenu za plecia a zrazil ju na zem na kolená. Kľačala pred ním a pokúšala sa vstať, ale Nadiv bol silnejší.

Zdvihla k nemu hlavu, ukázala oči plné sĺz, až mu jej bolo ľúto.

Potom ju chytil za pravé krídlo na mieste, kde sa kosti spájali kĺbmi. Zatvoril oči a vykrútil obe kosti v neprirodzenom uhle. Počul desivé zapraskanie. Lámal všetky jej kosti, zatiaľ čo ona kričala a držala sa jeho nôh, zarývala nechty do látky tmavých nohavíc. Keď s ňou skončil, pustil ju a ona takmer bezvládne padla do trávy.

Čupol si k nej, rukou ju pohladil po vlasoch a následne ich drsne chytil na zátylku. Nadvihol jej hlavu, plakala. Perami sa dotkol jej líca, zanechal na ňom čierny vypálený znak. Padlý sa čistých nesmú dotýkať. Pálili ho ústa, ale stálo to za to.

„Odkáž svojim bratom a sestrám, že vojna sa začala,“ zašepkal jej do drobného uška.

Pustil ju a postavil sa. Chrbtom ruky si otrel zakrvavené pery. Vystrel krídla a spolu s bratmi odletel do noci.


Komu sa Nebeské pierko zapáčilo a chcel by čítať pokračovanie, prosím, nech nechá komentár. Za každý budem vďačná! ;)


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nebeské pierko - Prológ :

8. MirrorGirl454 přispěvatel
12.08.2012 [14:21]

MirrorGirl454Ó, ďakujem! Emoticon
Toľko potlesku si asi ani nezaslúžim. Emoticon Ale je to skvelý pocit, heh. Emoticon
A keďže sa vám to toľko páčilo, idem okamžite pridať prvú kapitolu. Emoticon
Allons-y! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. LoveRain přispěvatel
11.08.2012 [23:20]

LoveRainTomu říkám nástup po takové době. A hned hezky z ostra. Emoticon
Přiznám se, že prvních pár odstavců jsem měla menší problém se začíst - možná to bylo tím, že už jsem dlouho žádný slovenský článek nečetla Emoticon -, to samé se však nedalo říct potom. Protože pak to dostalo hodně rychlý spád a na konci už jsem se nemohla odtrhnout. Takže jo, mě jsi zaujala. Emoticon A jsem rozhodně pro další. Emoticon

6. Lulu
11.08.2012 [17:52]

LuluTak toto som veru nečakala Emoticon Tvoj štýl písania sa mi veľmi páči ako aj dej :) Už dlho som nečítala niečo tak skvelé a v sj. Aj keď toto bol zatiaľ len prológ, tvoj príbeh si ma už teraz omotal okolo prsta Emoticon Nemôžem sa dočkať 1. kapitoly Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Sandy
11.08.2012 [17:31]

Modré vlasy, fialové oči a meno Nadiv. Emoticon Krásne, okúzľujúce a pritom zvrátené. Emoticon Dievča, tebe aj hodinový potlesk je málo. Emoticon Bol to len prológ a už ten ma dostal do kolien. Emoticon Anjelov nemám rada, no tých padlých priam zbožňujem Emoticon Emoticon Takže šup sa na pokračovanie, aby ma mohlo niečo opäť dostať do kolien. Emoticon Máš obrovský talent. Emoticon

4. MirrorGirl454 přispěvatel
10.08.2012 [20:29]

MirrorGirl454No páni, jééj. Emoticon Emoticon
Vážne sa vám to páčilo??? To som rada!!! Veľmi veľmi veľmi rada. Emoticon
Zajtra začnem písať pokračovanie. Emoticon

3. superduper12 přispěvatel
10.08.2012 [18:51]

superduper12vyzerá to sľubne ;)

2. LoveNeviemČo proste Mirúš
10.08.2012 [15:27]

Modré vlasy ? Úúú, dievča ty ma zabíjaš !! :DD Prológ je super, takže čakám/ e na pokračovanie ! ;)

1. Killy přispěvatel
10.08.2012 [14:46]

Killy Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ty vole.. moment, predíchavam.................................................................................................aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!! ty vole, ty vole, ty vole, TY VOLE!!!!!!!!!!!!!!!!!§ tak to prekonalo všety moje očakávania! ja neviem, som z toho................................................ úplne žhavá! Mirror, ak nebudeš pokračovať, osobne ťa zabijem!!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!