OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... III. / 2. kapitola

15.04.2013 (16:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1067×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Tichá noc vládne nad penziónom, o pár hodín svitá,  okolie sa zdá byť pokojné, bez negatívnych vĺn, všade ticho...

Takmer... 

Lesom sa absolútne ticho sunie postava vysokej štíhlej ženy, v ruke pripravená krátka dýka, krížom cez prsia jej visí tisový luk, na boku sa húpe plný tulec šípov, druhá krátka dýka je zastrčená za opaskom. Žieňa je priam majster v narábaní s lukom a jej rýchlosti sa takmer nikto nevyrovná. 

Je sýta tma, ale postavička disponuje infravidením, orientuje sa s presnosťou nočného lovca na milimetre. 

Máme pred sebou Elfku Yvette – čo o nej ešte povedať. Patrí k temný a divokým elfom, je samotárka, mierumilovná, ale dušou bojovník, zakladá si na cti, seba menšiu urážku kruto trestá. Je nesmrteľná, žije v lesoch a skalách, dokáže bývať aj na strome. Miluje lesy a prírodu, je jej oddaná celou svojou bytosťou, má úctu k životu a Matke Prírode. Vládne prirodzeným nadaním pre mágiu, je vysoko inteligentná, záľuba v učení je jej prednosťou. Najtvrdšia zástankyňa dobra na Zemi. Už len drobnosť... nikomu neverí, hlavne nie ľuďom. Jej meno značí bojovník s tisovým lukom. 

My už o nej vieme z minulej časti. To ona sa ukázala Despine v lese, prekvapivo zmizla, vynorila sa tesne za Despinou a následne sa priamo pred očami vytreštenej Desp vyparila. Yvette si dobre otipovala mačko-zaja Despinu a schválne jej predviedla svoje možnosti. Nech vedia obyvatelia penziónu, že sa ktosi tajomný motá vôkol.

Prečo sa teda Yvette zakráda už niekoľko nocí okolím? Dlhý príbeh... my si ho skrátime na minimum... 

* * * 

... Na začiatku vekov Zeme, Matka Príroda vlastnila špeciálnu dózičku s tromi semienkami stromov. Každé semienko bolo iné: semienko stromu bielej mágie + semienko stromu čiernej mágie + semienko stromu poznania. Matka Príroda si ich starostlivo odložila, schovala, chránila ich špeciálnym kúzlom. Poznáte ale chamtivého a zlého pekelného Démona... roky sa snažil vypátrať tento vzácny poklad, až sa mu to podarilo, ukradol dózičku Matke Prírode, ukryl si ju v pekle. Ale zjavne zle... zlodej bol okradnutý a dózička so vzácnym obsahom sa na stovky rokov stratila z pekla a nikto dodnes nevie kde... 

Elfka Yvette stovky rokov pátra, hľadá, učí sa, zdokonaľuje v mágií a je presvedčená, že dózička po práve patrí Elfom, pretože sú najväčšími ochrancami prírody. Je to len dohad, ale Yvette je takmer presvedčená, že dózička so semienkami je ukrytá kdesi poblíž penziónu. Sama stvorila špeciálne kúzlo na odhalenie semienok a to funguje ako spätná väzba u netopierov. Yvette vysiela signály do okolia a analyzuje odozvy. Je priťahovaná stále bližšie k penziónu. 

- - - 

Elfka sa strhne, zacíti blížiace sa postavy, v mihu je na strome a nikto o nej nič netuší. 

„Chodíme sem už druhý týždeň! Prečo nám nedovolíš už vojsť dovnútra!“ Nervózne šepká obyčajný upír. Prišlo ich dnes sedem. Majú pomyselného vodcu, ale ten váha, chce si byť istý, že Damon tu naozaj nie je. 

„Stále dookola tá istá pesnička! Tak posledný raz! Každému z vás Damon dajako ublížil. Všetci sme na neho poriadne nasratí. Sedí?“ Súhlasné šomranie davu. 

„Tak ďalej... potrebujeme mať sto percentnú istotu, že tu Damon nie je, pretože ak zaútočíme a on sa zjaví... čo potom?“ 

„Nič! Je nás sedem, premôžeme ho!“ Horúca hlava vyštekla.

 „Hovno! Si rovnako tupý ako vy všetci ostatní!! Damon je taký silný, že nás môže pozabíjať ak mu dakto ešte pomôže! Nie som ochotný riskovať...“ Zarazil sa vodca, lebo sa mu zazdalo, že niečo počuje.

To sa Yvette šuchol luk o halúzku. Všetci stoja, zmysly napnuté... 

„Nič... neplaš sa. Dobre, tak čo teraz? Rozdelíme sa, vy vpravo, my vľavo. Sondovať, oči otvorené, stretneme sa na druhej strane penziónu.“ Úlohy rozdelené, pohyb lesom... 

Yvette je na seba naštvaná za neopatrnosť. Sakra! Taká školácka chyba. Sama pre seba si pomyslí: „Upíri, tak vy sa mi nebudete pliesť do plánov stovky rokov chystaných! Ok. Nové šípy vyrobiť s drevenými veľkými hrotmi a zopár ráz si budem musieť vystreliť...“

Elfka ticho ako tieň zliezla zo stromu a už jej niet. 

Sedem obyčajných upírov obchádza penzión, pomsta ich ženie vpred a nič nezastaví...

* * * 

Noc končí svoju vládu nad lesom, ranné zore veštia teplý, slnečný deň. Reverzný Ericc celú noc bdel pri oknách, sondoval okolie penziónu a bol si načistom, že dnes v noci tu bolo sedem votrelcov. Dráčik Damonko sa pripája k Ericcovi: „Musíme von! Poď.“ Obaja chodia okolo trávnika, sledujú stopy, podupanú trávu. Niečo sa chystá, to je jasné. 

„Čo je toto?“ Ericc sa zohýba do trávy pod stromom. Našiel jedno tmavozelené pierko zo šípu elfky Yvette, ktorá ho neopatrne stratila, keď rýchlo šplhala na strom pred upírmi.

„No čo... pierko.“ Damonko mrzuto hľadí na Ericca a nezdá sa mu to ako relevantná stopa. 

„Máš mozog? Tmavozelené pierko... tu na zemi. Nič? Aký vták tu mohol stratiť pierko tejto farby?“ Ericc sa usmieva. 

„Ohnivák?“ Trieska blbosť dráčik. 

„Jedine? Som si myslel, že ohnivák bude skôr oranžový, možno červený... takže okrem upírov tu bol v noci aj dakto iný.“

Ericc si obzerá úlovok, stojí pod stromom, náhle sa pozrie hore. Vyšvihne sa do koruny, prezerá si dôkladne kôru, konáriky... áno, tu sa dakto skrýval.

„Fajn, môžeme sa vrátiť.“ Zavelil reverzný upír Ericc.

Salónom sa nesie vrava, Ericc zvolal hromadnú poradu. Elena, Stefan, Despina, Damonko, Ericc, Stella, prišla aj Bonnie. 

„Dnešným dňom držíme v noci stráž, budeme sa striedať, pokiaľ nezistíme, čo sa tu chystá. Vždy dvaja. Návrhy?“ Ericc je spokojný, všetci sú za. 

Stella je už kamarát s notebookom, hneď vytvorí plán, vpíše patričné údaje. 

„No, si fakt zručná, Stellinka.“ Damonko jej pozerá cez plece. 

„Ďakujem, aspoň jeden to ocení. Čumím do toho krámu už nekonečné hodiny a čosi som pochytila.“ Skromne sa usmieva reverzná.

„Ok. Damonko, ideme na lúky zbierať trávu pre reverzných. Kto sa pridá?“ Despina čaká. Elena je ochotná, Bonnie ide tiež.

„Výborne, dnes v noci strážia Stefan a Ericc. Choďte povinne na kute, nech vydržíte celú noc. My štyria hajde do sveta.“

Despina vedie prím, Damonko s košom za ňou, dve priateľky zavesené do seba uzatvárajú procesiu.

* * *

Letná pohoda, ľuďmi opustený kraj, les šumí vánkom, druhou stranou sa vinú lúky... v diaľke štyri postavičky kráčajú lánom, zber chlorofylu začal, kôš sa plní. Rozdelili sa momentálne na dve dvojice. 

„Bonnie, bojím sa skončenia voľna a nástupu späť na školu. Toľko zlého sa mi prihodilo, Damon je stále jednou nohou v podsvetí, Stefan má nad sebou tiež Damoklov meč... pekelný Démon sa možno chystá na ďalší útok, plný les upírov a ďalších záhad. Bonnie, pošli ma preč dajakým silným kúzlom...“ Elena má splín, to je jasné. Sklonená nad zemou, nesústredene šklbe steblá, tiene kvília v jej duši. 

„Prestaň, Elena, ideme tam spolu a zvládneme to. Máš okolo seba kopec nadprirodzených pomocníkov.“ 

„Ak nie?“ 

„Čo nie? Máš!“

„Ak to nezvládneme? Bonnie, vždy keď kohosi ťahám späť k životu akoby časť vo mne zhynula... som zložená z kúskov a zopár je už zničených, či slepých! Vieš ako to hrozne bolí, keď máš na pri sebe nevládne telo Damona, smrť mu trčí z rukáva?! Nie... toto už nikdy nechcem...“ Elena klesá do trávy, plné oči sĺz.

- - -

„Ak dovolíte, mladá slečna, rád by som čosi podotkol k vašej úvahe...“ Príjemný mužský hlas znie vôkol, obe dievčatá sa obzerajú, nikde živá duša.

„Prepáčte, som nezdvorilý, ehm... môžeme viesť dialóg aj takouto formou? Myslím bez mojej fyzickej prítomnosti?“

„Hmm... si skutočne nezdvorilý, ešte si sa nepredstavil!“ Štekla Bonnie a telom jej prechádza známy pocit... vždy keď je na blízku čarodej objaví sa v nej toto mravenčenie. 

„Ou, prepáčte, tak budeme viesť trialóg. Ok, som Marco. Ty si Bonnie a slečna s ponurou náladou je Elena. Je mi potešením...“ 

Milo sa prihovára mužný a podmanivý hlas. Elena už sa spamätala, uši jej napovedajú, že hlas vychádza kdesi z okraja lesa. 

„Správne, Elena, som zhruba tým smerom. Odkryjem karty viac... som telepat, ako si už iste zistila. Bonnie už vie o mne, že som čarodej. Tak slečny, ste ochotné dať so mnou reč?“ 

„Prečo sa neukážeš?“ Tíško znie Elena. 

„Načo, myšlienky si môžeme oznamovať a nemusíme sa vidieť.“ 

„Vôbec sa nemieniš ukázať?“ Bonnie číha a pozvoľna sa stáča za hlasom, vyrazila na prieskum. 

„Ale, Bonnie, to je zbytočné, kým sem prídeš, budem na inom mieste... nedohoníš ma.“ Čistá pravda. Bonnie sa teda zastavuje, nerozhodne si sadá do trávy. 

„Čím si ešte?“ Elena je trošku prestrašená.

„Prosím, neboj sa ma. Neubližujem krásnym stvoreniam ako ste vy dve.“ Priateľsky presviedča. 

„Ok. Chcel si čosi podotknúť, Marco...“ Vracia sa Bonnie k pôvodnej téme. 

„Hej... Elena, tvoje srdce preteká strachom a bolesťou. Som zmätený, lebo tvoje doterajšie výsledky bojov s nadprirodzenými bytosťami sú skvelé! Vždy si zvíťazila! Tak prečo ten strach? Len pre pár škrabancov?“ 

„Si blázon! Pár škrabancov!!! Mám aspoň desať zlých a otrasných skúseností z bojov a útokov... som len obyčajné dievča!“ Kričí Elena.

„Ou, ou... už Damon ti povedal, že nie si obyčajné dievča, či obyčajný človek... ty to vieš v skryte duše! Už patríš medzi vyvolených Matkou Prírodou! Ell, prepáč, môžem ti hovoriť Ell?“ Zarazil sa. 

„Ha... tak to už si druhý. Ok.“ 

„Ďakujem. Ell, môžem ti sprostredkovať vyslovené šťastie na Zemi. Máš záujem?“ 

„Kúpiš mi Barbie?“ Sarkasticky si rypla Ell.

„Au, to bolelo! Nie... pošlem k tebe jednorožca. Dotkne sa ťa magickým rohom.“ 

Lákavá ponuka. Elena v živote nevidela jednorožca, počula o nich, to hej, ale že by na vlastné oči...

„Ell, nekryješ si vôbec myšlienky. Dávaj na to pozor, si potom zraniteľnejšia. A aby som nezabudol. Ell, keď sa stretneme, naučím ťa skrývať auru, lebo aj tá ťa prezrádza. Ok?“ Marco sa ju snaží vmanévrovať do svojich plánov. 

„Bonnie, videla si niekedy živého jednorožca?“ Vydýchla Elena. 

„Nie. Marco, uvidím ho aj ja?“ 

„To nezávisí odo mňa. Ja ho pošlem za Elenou. Ak sa ti bude chcieť ukázať, tak hej.“ 

„Marco, popíš sa. Ako vyzeráš?“ Otázka z úplne iného smeru. 

„Wow... myslel som, že sa tomu vyhnem! Ell... nie, teraz ešte nie.“

„Tak si nechaj svoje čary aj jednorožca a zmizni mi zo života!“

Elena sa prudko postavila, schytila košík a hybaj preč. 

Bonnie ju dobehla, rýchlo opúšťajú lúku a Marco sa spokojne usmieva. Presne toto im vtlačil do hlavy. Nemá ešte záujem, sa odkývať. Elena a Bonnie cestou domou narazia na sľúbeného jednorožca... už to Marco zariadil.

„Som šikovný malý čarodej!“ Mužný hlas sa nesie lesom a Marco sa stráca... 

* * * 

Technika vládne svetom... nedá sa jej vyhnúť, možno ju chvíľku ignorovať, ale kto dnes nemá mobil, notebook, internet, či čosi podobné akoby nežil. Citlivá duša Stefana tiež nie je nadšená rýchlymi informáciami a spojením... ale teraz je v pivnici penziónu, hľadí na mobil a už sa hodnú chvíľku rozhoduje, či sms-ku zašle, či nie... Túži byť chvíľku sám so Stellou a mobil je v tomto prípade jeho kamarát... šup a sms-ka už pristála v mobile Stelly.

Reverzná upírka sústredene pozoruje návod na akýsi nový program v notebooku... mobil štekol odkaz na Stellu... tá šľahla pohľadom po mobile, vrčí a najradšej by ho vyhodila oknom. 

„Do prdele práce! Sme otroci mobilov a internetu! A nevstanem k tebe, ty malý zákerný hajzel!“ Stella zarputilo číta info v NB, ale hlava už je zvedavá na správu v mobile. 

„Kruci! To prehrám sama so sebou?!“ Hnevá sa.

- - - 

Kto vyhrá tento nerovný boj techniky a zvedavosti? Áno, technika samozrejme... všetci sme nadržaní na prečítanie sms-ky, či iného odkazu, správy... A to nespomínam facebook, twitter atď.!! Každému podľa chuti! 

Nerovný a nekonečný boj – čo keď ma ktosi súrne potrebuje? Čo sa nové deje a kde? Výpredaj, klebety, závisť, ohováranie, sem tam práca... možno koníček... 

- - -

Vstávaj Stella, sms-ka čaká a ty aj tak dlho nevydržíš! Šupky a už svietia písmenká od Stefana na Stellinku, úpenlivo ju prosia o spoločnosť pre Stefana v pivnici!

Hmm, to už je čo? Stella postáva s mobilom v ruke, nechce sa jej ísť dolu... no... čo... do riti! Zvedavosť vyhrala a pomerne ľahko. Svižná rýchlosť upírky, salónom sa prehnal iba prúd vzduchu, Stella brzdí v ponurej časti pivnice... Sonduje, Silou hľadá Stefana.

„Tu som, Stellinka.“ Stefan jej kričí z najtmavšieho kúta, kdesi za regálmi.

„Čo ťa tam zavalilo? Potrebuješ pomoc?“ Stella nedovidí cez prekážky.

„Nie, pokojne to obíď, pod sem.“ 

„Ty buran, mám prácu, tlačíš na mňa s výsledkami, učím sa nové kúzla s PC. Tak si rozmysli, či tam mám skutočne prísť a vytrieskať ťa, či sa mám vrátiť už teraz!“ Šteká naštvaná Stella. 

„Nejanči, Stella, vážne. Poď sem.“  

„Ok.“ Upírka sa nervózne prediera haraburdím, obchádza regále, nakukne za posledný roh a zostane v údive stáť...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... III. / 2. kapitola: