OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Všetko je ťažké, ale láska je najťažšia 9. Bližšie ku koncu

05.03.2013 (16:00) • Kim • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 882×

Sedela som na svojom koženom kresle. V mysli som si prehrávala udalosti posledných dvoch týždňov. Dostali sem sa bližšie k rozlúsknutiu záhady združovania vlkolakov.

Liam nám veľmi pomohol, ale stále nepovedal všetko. Každý deň, keď rozoberáme taktiky, príde s niečim novým. Ako napríklad tri dni do zadu - sedela som v kuchyni za barovým pultom a prezerala som si svoje staré denníky ešte z čias Akadémie.

Keď sa prikradol ku mne a čítal mi spoza chrbta poznámky, čo som si robila. Po desiatich minútach vyrukoval s tým, že on vie, kde sa nachádzajú zvyšky knižnice, ktorá sa nachádzala v Akadémii.

Skoro som sa zadusila kávou.

Potom zmizol na jeden deň a nikomu nič nepovedal. Zjavil sa večer v bare s kopou starých kníh a zvitkov. V tej chvíli som myslela, že ho roztrhnem ako hada a zároveň ho udusím k smrti.

Potom je tu Harry.

To je jedno veľké tajomstvo. Tvári sa, že ho nič nezaujíma, ale to nie je pravda. 

V skutočnosti on zistil, kde sa združujú vlkolaci, ale nechce si to priznať.

Ian, tak ten je ešte väčšia záhada ako Liam.

Cítim s neho, že niečo vie, ale nechce to povedať. Akoby sa bál našej reakcie. Myšlienky si predo mnou chráni a nepustí ma do svojej hlavy. Vždy, keď sa s neho snažím niečo dostať, odbije ma vetou.

Ale, švagrinka, vieš, že tebe poviem všetko.

Mám taký pocit, že je v tom zapletený aj jeho brat, ale nie som si tým istá.

Aleci - ten je stále rovnaký.

Pred ostatnými sa správa ako decko, ale keď sme sami, je vážny čo sa u neho tak často nevidí.

Všetko je v poslednej dobe ťažké. Neviem, čo mám robiť. Ako sa chovať. Liama milujem stále rovnako, ale on sa správa ako keby nemal city. Je to úplne iný Liam, ako si pamätám, aj keď on tvrdí, že sa správa rovnako.

Ten deň, keď prišiel, sa nevyriešilo nič.

Len to, že sa Harry presťahoval do mojej kancelárie a Liam ku mne do bytu.

Od vtedy máme tichú domácnosť. On zo svojej izby skoro vôbec nevychádza a som stále zaneprázdnená prekladom kníh, čo doniesol Liam. 

Nohou som sa odrazila od podlahy a v kresle som sa začala točiť.

„V štvrtej knihe Darienovej som našla zmienku o pomste. Nie som si presne istá, čo to má znamenať, pretože väčšina textu je písaná runami a tie ja neovládam. Ale ide o jednu s jeho vízii. Každý s nás vie, že jeho predpovede budúcnosti boli presné. Predpovedal vypuknutie vojny a aj pád Akadémie. Lenže nie som si istá, či o má byť pomsta za voju, alebo za niečo iné. Totižto v tom texte, čo viem preložiť, sa vojna ani raz nespomenula.“

Povedala som len tak do vzduchu, čím som upútala pozornosť na seba. Liam naklonil hlavu na bok a jemne sa usmial.

„Večer ti pomôžem s prekladom rún.“

Aleci sa pozrel na knihu v mojom lone a prevrátil oči, vedel, že viem čítať runy. Veď on sám ma to naučil.

Ian sa len zamračil a ďalej pozeral do mapy, kde sme mali vyznačené územia, na ktorých sa nachádzali vlkolaci.

 Harry mykol plecom a ďalej sa venoval jedeniu svojho kebabu. A Kris, ktorý sa k nám pridal len včera večer, po tom, čo našiel telo ďalšieho mŕtveho upíra, sa zatváril nechápavo.

„Nepatrím síce k najmladším, ale kto je Darien a o akých proroctvách hovoríš? V našom svete sa prorok neobjavil už najmenej dvetisíc rokov.“ Zamračene leštil svoj meč. Naklonila som hlavu na bok, síce Kris naozaj nepatril k najmladší, ale stále bol dosť mladý.

Premenili ho v rokou tisíc sedemsto devätnásť, keď mal devätnásť rokov a ku mne do klanu sa pridal tri roky na to. A Dariena v skutočnosti nepozná nikto. Bol utajovaný Akadémiou.

„Darien bol v skutočnosti dieťa. Premenili ho v jeho trinástich rokoch. Bol zavretý v jednej z veží Akadémie. Vedelo o ňom málo ľudí. Medzi nimi som bola ja, môj brat, Ian a jeho brat Josh. Vlkolaci sa o ňom dozvedeli keď Josh zradil. A prezradil všetky tajomstvá Akadémie. Máš pravdu, že podľa známej histórie sa v našom svete neobjavil už viac ako dve tisíc rokov prorok, ale Darien bol jasnovidec. Tí čo o ňom vedeli ho pokladali za proroka, ale nikto nepoznal rozsah jeho moci. On sám sa rozprával iba s jednou osobou, a tej odhalil svoje tajomstvá. Lenže tá osoba nie je známa. A ak by sme aj zistili, kto to je, bolo by nám to na dve veci, pretože všetci jeho služobníci sú mŕtvi. Síce netuším ako, ale Liam odniekiaľ vyhrabal všetky jeho knihy. Pretože knižnica z Akadémie vyhorela ešte s prvou vlnou vojny,“ uviedla som Krisa do obrazu a ďalej som sa venovala knihe v mojom lone.

V ten istý deň, ale večer som sedela v obývačke obkolesená množstvom papierov. A čakala som na Liama. Sadol si ku mne, oblečený iba v teplákoch a s hrubou knihou v rukách.

 „Môžeme začať,“ povedal. Prikývla som a otvorila som knihu.

 „Z toho mála, čo viem o runach, toto je voda. A tento znak je sila. Lenže, to potom nedával zmysel, pretože sa to nachádza hneď vedľa seba a oddeľujú ich len dve runy.“

 „V skutočnosti to dáva zmysle. Kde si prečítaš celú vetu. Sila sa nachádza vo vode. To je preklad celej vety, ale to ty vieš. Runy poznáš dokonale."

„Fajn, máš pravdu runy poznám dokonale. Ale to som si myslela aj o tebe. Ale mýlila som sa. Čo sa to s tebou stalo?“ Nadvihol obočie a sarkasticky sa usmial a jeho vlčie oči sa naplnili trpkosťou.

„Ja som stále rovnaký. Neviem, na čo narážaš.“

„Na čo narážam? Prečo máš vlčie oči aj keď nie je spln. Si zatrpknutý, protivný. To nie je Liam, akého som poznala. Pretože ten Liam, ktorý ma zachránil, taký nebol. Bol milý, vysmiaty a mal modré oči, ktoré bolo naplnené iskrami šťastia. Ten Liam pomohol zranenej upírke, keď sa pokúsila utiecť zo zámku jeho otca a pri tom si znova otvorila rany. A skoro vykrvácala. Ten Liam pomohol upírke, keď na ňu zaútočil vlkolak. Ulrik tak si ho nazval nie? Ten Liam neposlúchol svojho otca, keď mu prikázal, aby zabil upírku, ale on ju zachránil. Toho Liama som milovala.“

Ani neviem ako, ale pritískala som ho ku stene a držala som ho pod krkom. Pozrela som mu do očí.

Očakávala som, že sa znova pozriem do tých bezcitných vlčích očí, ale opak bol pravdou.

Pozrela som sa do nádherných modrých očí.

„Môj Liam,“ šepla som.

A prilepila som svoje pery na tie jeho.

Bozk bol zo začiatku jemný, len sme sa oťukávali. Lenže postupne sa stupňoval, až sa stal vášnivý a žiadostivý. Odlepili sme sa od steny a naslepo sme sa snažili dostať ku mne do spálne. Cestou sme zo seba strhávali oblečenie.

Až sme sa ocitli nahí na mojej posteli.

Spojení a konečne spolu. 

Autor: Kim (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Všetko je ťažké, ale láska je najťažšia 9. Bližšie ku koncu: