Princezná z temnoty 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Zaraza je sedmohradská princezná, nemanželská dcéra Vlada Tepesa známeho ako Dracula. Nikto o nej nehovorí ako o princeznej, pretože sa nesmie nikto dozvedieť, že Vlad Tepes má dieťa s len obyčajnou slúžkou. No Zaraza je nielen jeho dcéra, no zároveň, narozdiel od jej bratov, prevzala jeho temné tajomstvo.

01.07.2012 (14:00) • zuzik • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1257×

Rýchlo som kráčala cez kamenné chodby a snažila sa neobzerať, za mnou sa potácala moja bacuľatá slúžka a niesla kopu čistých, čiernych uterákov. Bola som z nej nervózna, ide pomaly ako slimák. Nervózne som si vzdychla, takto to nestihneme!

„Pohni si!" skríkla som na ňu. Nechcela som byť zlá, ale už svitalo a ja si myslím, že naschvál chcela, aby som to nestihla. Nemá ma rada. No kto by jej to mohol vyčítať? Mňa nemá rád vlastne nikto. Povýšenecky som zdvihla hlavu a fľochla na ňu pohľad typu: Ako si vôbec myslíš, že si hodná mojej spoločnosti.

Zafunela a ťažkým, ťarbavým krokom ma dobehla. Do kúpelne sme stihli dobehnúť práve včas.

Pritisla som ťažké kovové dvere a počula som neklamný zvuk topánok na podlahe. Strážca prešiel okolo a ja som si tichúčko vydýchla.
„Uvedomuješ si čo si skoro spôsobila?" oborila som sa na ňu hneď. Jasné, že to vie, dokonca veľmi dobre, ak by ma chytili, napichli by ma na kôl ako špiónku- otec by sa ma samozrejme nezastal, nemohol by si to dovoliť. Dieťa iba s obyčajnou slúžkou, to je potupa. Mal ma zabiť už pri narodení. Spravil by to! No keď zistil, že som rovnaká ako on, narozdiel od mojich bratov, rozhodol sa ma nechať žiť, aby ma skúmal. Moji bratia boli vznešených pôvodov- traja manželskí a dvaja nemanželskí, no o tých sa mohlo vedieť, lebo boli synovia šľachtičných.

Volám sa Zaraza- je to Rumunské meno. Viaže sa k nemu jeden z najkrajších ľúbostných šansónov rumunskej hudby (krásna Zaraza bola nevernica, kvôli ktorej muži s radosťou umierali). Hmmm, možno na mňa aj sedí. Aspoň tá časť povahy zo strany otca určite.

Môj otec je prezývaný Vlad Tepes, gróf vo Valašsku. Zdedila som po ňom tvrdé a ostro rezané črty. Hnedé oči, ktoré lemujú čierne kadere vlasov. Ďalej aj jeho krutosť a povýšenosť. No nebolo to to, čo bolo to hlavné:

Hlavné je, že som upírka, narodila som sa tak. Zdedila som to po svojom otcovi, je zaujímavé, že moji bratia nie.

Slúžka mi neodpovedala, len začala rozkladať uteráky. V hlave som si prepočítavala čas do východu slnka, ktoré by ma uškvarilo. Ocina neuškvarí, neviem, ako to robí...
Fajn mám tri hodiny, kým sa nezmením na smaženú mŕtvolu.
Slúžka medzi tým začala nalievať vodu do vane. A ja som si odšnurovávala korzet.

Keď už bola voda napustená a ja len v župane, vyhnala som slúžku a nechala skĺznuť zvyšok oblečenia dole. Namočila som sa do teplej vody a pomaly dýchala. Pred očami sa mi mihali ľudia, ktorých môj otec napichol na kôl. Stovky hnijúcich a niektorých ešte teplých tiel. Najhoršie bolo, že mne sa to páčilo, tá krv ktorá z nich kvapkala ma lákala a ťahala bližšie, naťahovala som pery, aby som čoilen oblizla trochu tej zázračnej červenej tekutiny, ktorá im vytekala z tela a v malých potočikoch sa plazila po tyči na ktorej sú napichnutí.

„Nechceš to urobiť!" počula som spoza chrbta. Ten hlas som úplne ignorovala a lačne sa pozerala na obete.

Vtedy ma chytil sa plece. Chyba! Vrhla som sa na neho. No on ma chytil sa plecia. Čože? Moju upíriu silu ešte nikdo neprekonal. Zdvihnem obočie. Usmeje sa.

„Vedel som, že to prekonáš."

Usmiala som sa, no tentoraz môj úsmev nebol zďaleka úprimný.

Následující díl »

Autor: zuzik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování