OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Povedz mi to tancom, prosím - 16. part

16.08.2013 (17:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1122×

16. part

„Improvizoval som, skončil na kolene, stretol Kitty.“ 

„Bohové! Ja chcem byť tvoja nová baba!“ Filip kňučí, šteňacie oči zízajú na Michaela, osmelí sa, prejde mu dlaňou po hrudi. 

„Neprijateľné. Medzi nami je jasno, dúfam. Ehm, Fil... chceš dnes Vianoce?“ 

„Čo zas? Prečo?“ 

„Prečo nie?“ 

„Mno, teda... áno, ale definuj Vianoce, prosím,“ veľmi neisto bafol Filip. 

Už je zmien a toho tajomna priveľa. 

Michael leží úplne pokojne, nevadí mu blízkosť priateľa, neodťahuje sa, necháva sa hladiť. 

Filipovi telo jasne naznačuje, že by si mal užívať jedinečnú chvíľku pri Michaelovi. Veď leží nalepený na jeho bok, dotýka sa prekrásne tvarovanej hrude, začína pociťovať vzrušenie... ale zároveň je statočne vyvedený z miery chovaním Michaela. 

Je tak mätúci. Musí sa „zamyslieť“, zavolá ho k sebe na gauč, hneď pripomenie, že je medzi nimi jasno, čo v preklade znamená, že žiaden sex sa nekoná a teraz ponúka Vianoce?! WTF, kde to skončí?

„Vianoce, radostný čas, kedy sa plnia aj tie najtajnejšie želania, Filip. Ja viem, že aj ty také máš,“ cerí sa Michael, máva rukou do priestoru. 

„Mám, ale už si povedal, že medzi nami je jasno. Tým ho neguješ.“ 

„Anjelik, Vianoce nepoznajú negáciu. Len splnené želania...“ 

„Michael, ako to presne myslíš?“ zašepká Filip, zasvietia mu oči očakávaním, vzrušený dych sa derie do popredia. 

„Presne ako som povedal, mon chéri.“

Michael, od soboty tiež zvaný Lucifer, či Luke... 

Luke, ktorý zanechal Kitty šperk s lístkom na rozlúčku...  

Luke, či Lucifer je už tretí deň duševne týraný jej odmietnutím...

Teraz sa však načiahne oboma rukami po priateľovi... vezme ho okolo pliec, privinie k sebe na hruď, ruku hbito vpletie do mokrých vlasov Fila, jeho hlavu nasmeruje na svoje rameno. 

„Hej, uvoľni sa, darling, neublížim ti.“ Michael tíško zapradie, jedna ruka zľahučka masíruje chrbát, druhá sa pohráva s mokrými kučerami. 

Filovi by sa mal splniť sen, veď leží v láskajúcej náruči Michaela, ale čosi je zle. Niečo ho ruší, nespokojne sa pomrví, zakloní hlavu, vyhľadá oči naproti: „Prečo?“ 

„Hm?“ 

„Prečo to robíš? Prečo teraz?“ 

„Máme súkromné Vianoce, chcem aby si bol šťastný. Sú len raz do roka, Fil, užívaj si.“ 

„Nemôžem, som v bloku! Mám pocit, že ťa niečo žerie, niečo zložité riešiš a nedarí sa ti. Máš problém a nejde s ním hnúť! Preto si ku mne teraz taký láskavý?“ 

„Vždy som k tebe láskavý. Si gay, len ty jediný z vás môžeš na mňa siahnuť.“ 

„Lenže dnešná láskavosť je ďaleko cez tvoju čiaru. Ja neviem, cítim sa akoby... zneužitý. Je to hlúpe slovo. Nie zneužitý, použitý... v zmysle dostanem lízatko aspoň ja, keď už ho nemáš ty. Michael, ľúbim ťa, nemôžem si užívať na tvoj úkor. Nedokážem byť šťastný, keď to so mnou nezdieľaš.“ 

„A vrátime sa späť, robím ti láskavosť, lebo sú Vianoce. K sakru, ty by chcel lízatko? Pán je fajnšmeker? Ok. Čo chceš na Vianoce?“ Michael sa usmieva, íska mu vlasy, hladí celý chrbát, prejde na tvár, zastaví sa na perách, prstami opisuje krivku úst.

Filip zavrie oči, samozrejme, že je fajnšmeker, priamo na Michaela a samozrejme, že by chcel jeho lízatko, ale za iných okolností. Ak aj bol pred chvíľkou mierne vzrušený, úspešne o to prišiel. Zúrivo premýšľa, ako sa dostať Michaelovi do hlavy. 

„Povedz mi niečo o Kitty. Aká je?“      

„Ako vyzerá?“ 

„Nie, musí byť atraktívna, keď ťa stiahla k sebe. Ty sa špatám programovo vyhýbaš. Aká je?“ 

„To máš odkiaľ?“ 

„Odpozorované zo života, miláčik.“ 

„Aj seba zahŕňaš medzi atraktívne baby?“ rypol si Michael. 

„Ja som najkrajšia v tvojom okolí. Chcem byť tvoja baba dávno. Ty to dobre vieš!“ 

„Ok. Si moja na dnešok. Hýčkam si ťa, ískam, masírujem a si nespokojná.“ 

„Lebo nie si úprimný. Vycítim akú máš náladu, aj keď to skrývaš.“ 

„To je fakt.“ 

„Odkiaľ máš modrinu na boku?“ Hlavný vyšetrovateľ Filip sa pustil s vervou do práce. 

„Od Kitty,“ škerí sa Michael. 

„Wow! A škrabance na oboch rukách?“ 

„Od Kitty.“ 

„Ale riť! Ešte mi povedz, že aj nos...“ 

„Od Kitty. Áno, rozbila mi nos. Jedným dokonalým úderom lakťa a navyše mi poškodila dajakú cievku, či žilku, čo sa nevie zaceliť.“ Michael sa chechce, vypliešťa oči pobavením a Fil iba nemo zíra. 

„Ehm, poznám ju? Je naša? Je zápasníčka, keď ťa takto máruje? Kam patrí?“ 

„Nepoznáš, myslím... volá sa Ivica, študuje na výške matiku, fyziku, informatiku. A rozumie tancu... vníma ho srdcom. Užíva si ho. Ako publikum je dokonalá.“ 

„Chcem ju spoznať, začínam žiarliť! Daj mi jej číslo,“ prskol teatrálne Fil. 

„Nemám. Neviem ako sa volá celým menom, neviem kde býva, neviem na ktorú školu chodí, nič o nej neviem. Teda len jedno... skoro mi zomrela v náručí, takmer mi vykrvácala v priamom prenose pred očami!“ 

„Tam je pes zakopaný!“ Skríkol Fil, Michael sa strhol od ľaku a veci konečne začínajú Filovi do seba zapadať. 

„Čo hučíš, drbo?!“ vrčí prekvapený Michael. 

„Lebo som na to prišiel. Chcem dajakú muziku, ubíjaš ma tichom.“ Fil sa načiahol pre ovládač od veže, spustil CD skôr, než Michael zaprotestoval.

Sporo nasvietenú izbu zaplavili tóny podmanivej hudby. Fil zdvihne prekvapením obočie: „Sandra? Mea Culpa?“ 

„Poznáš to?“ 

„Jasné, moja matka to počúvala a ja som na tom vyrastal. Sandra bola u nás častým hosťom. Ale prečo ju máš ty?“ 

Michael zaváha, skriví ústa, poškriabe sa vo vlasoch a Fil ho predbehne: „Kitty?“ 

Michael pritaká, zavrie oči, pritiahne si Fila k sebe a na pár minút obaja počúvajú sexi chrámovú muziku. 

„Tak sa zdá, že máš Kitty pekne vrazenú pod kožu. Zamávala s tebou, poznám to, viem presne, ako sa cítiš. BTW, Tamara sa pýtala na teba. Asi tisíc ráz... už mám obžraté uši od nej.“ 

„Skončili sme.“ 

„Nóó, veľké hovno! Podľa nej ste si dali len pauzu a potom sa k sebe zasa vrátite.“ 

„Tak to kurva ani omylom! To si radšej budem robiť sám, alebo prídem za tebou,“ kaboní sa Michael. 

„Druhú možnosť beriem hneď. Miláčik, čo ťa vlastne trápi? Kitty ťa omietla?“ 

„Nie tak celkom. Fakt som nechcel vstúpiť do jej života... iba ako dancer, potešiť ju, vytancovať pre ňu aj dušu. Chcel som byť iba kamarát, ale ona je mnou posadnutá ako ty. Ja som nechcel pristúpiť na jej hru! Kurva, Filip, bojoval som ako tiger, ako... neviem... ako lev, medveď, tvrdohlavý psisko a predsa som jej podľahol, podvolil sa! Zviedla ma, dokonale ma zviedla, s ľahkosťou, s gráciou! S iskrou v očiach, podporila to sexi hudbou, vybičovala ma tancom a potom udrela. Dokonale premyslený ťah, prepracovaný formou, aj obsahom... nemohol som nič robiť, len podľahnúť jej zvodom!“ 

„Chce ťa! Tak kde je problém?! Už sa vymáčkni!“ 

„Problém je... nie je...  je... no... uznal som porážku, podvolil sa svojej túžbe a keď som nám chcel dopriať trošku rozkoše, ona sa mi zviezla v mdlobách k zemi! Kurva! Bol to šok, Filip, dvojitý šok. Najprv som prehral sám so sebou a potom ma ona zradila! Filip, mala asi poškodenú žilu a nevenovala sa svojej záchrane. Vôbec som netušil, že krváca, ani jediným písmenkom, jediným gestom nedala na sebe nič znať! Ona... si chcela so mnou užívať až do jej smrti! A ja neviem čo je pravda. Chcela sa zabiť? Zabiť pri mne? Spravila to prvý raz? Nie? Prečo ignorovala pud sebazáchovy? Som fakt taká zrúda, že pôsobím na ľudí tak mocne, tak odzbrojujúco, až sú ochotní zomrieť? Filip, to nechcem, takto nemôžem žiť!“ 

Michael vyráža vety zo seba s bolesťou, musí prísť až na koniec a dostať to svinstvo zo seba. Už tretí deň týra sám seba v hlave... dookola si prehráva, čo sa stalo a nemá odpovede! Ivica odmietla dialóg, nemá si ako doplniť informácie.

Úlohy sa vymenili, teraz Filip drží Michaela v náručí, pritíska si ho na hruď, snaží sa svoju lásku chrániť pred pomyselnou hrozbou a bolesťou, čo asi práve skočila na nich z okna. 

„Tichúčko, nekrič, som tu a všetko spolu vyriešime. Nekrič. Trdlo, máš vplyv na ľudí, ale nie zhubný. To bola určite len sprostá zhoda náhod. Deň blbec. Mám pocit, že ťa našla pravá láska. Si zamilovaný, Michael... je to krásne. Bojuješ s ňou, brániš sa, ale v hĺbke cítiš, že chceš byť pokorený. Žiarlim! Ťahá ťa to za Kitty?“ 

„Mno.“ 

„Kde je teraz?“ 

„Netuším, možno je ešte v nemocnici.“ 

„Tak ideme za ňou spolu, chceš odpovede, budeme sa pýtať. Čo máš päť rokov, nerozmýšľaš?“ 

„Nie. Nechce sa rozprávať, odmietla ma. Už som sa rozlúčil.“ 

„Čo? Ako? Kedy?“ 

„Nechal som jej šperk s lístkom na stolíku a zmizol z jej života.“ Michael sa cíti pod psa, objal Filipa, vtlačil mu čelo až takmer do pľúc. 

„Pán má rád gestá! Šperk s lístkom? S venovaním, s citátom na rozlúčku a pár slov na vysvetlenie? Sám si si zabuchol zadné vrátka pred nosom! Si pako, vieš to? Ale dobre pre mňa. Oki. Nejdeme nikam, budem ja tvoje dievča, ak mi medzitým nepreliačiš hrudný kôš lebkou!“ 

„Filip, sú Vianoce, mám pre teba darček.“

Michael musí zmeniť tému, táto ho psychicky ruinuje. Skočil do kuchyne, chvíľku štrngá sklo. Vracia sa s fľaškou vodky, pohárikmi a šedivou tvárou. 

„Prosím, milá moja,“ podáva špeciálne maľovanú fľašku. 

„Krása! Ďakujem. Kde si to zohnal?“ 

„Kúpil obyčajnú vodku a vytvoril pre teba, moja drahá. Tri hodiny práce a tvoj úsmev mi je odmenou. Áno, sú to špeciálne farby na sklo.“ 

„Môžem ti naliať, Michael?“ 

„Chceš ma opiť, drahá?“ 

„Chceš sa opiť, miláčik?“ 

„Fil, svietia ti oči, máš postranné úmysly?“ 

„Mám, pri tebe vždy,“ žmurkol Fil a je rád, že trošku odľahčia tému. 

„Nebudem povoľnejší, naše pravidlá platia neobmedzene,“ usmieva sa Michael. 

„To zistíme len jediným možným spôsobom.“ 

„A to?“ 

„Opijem ťa. Na zdravie, láska a do dna!“ 

Zavelil Filip, Michael váha, ale na zdravie sa piť musí. Kopne do seba pohárik, Fil už nalieva ďalšiu rundu.

- - -

„Hej, čo robíš? Spadnem z gauča.“ Už trošku podgurážený Fil balansuje na hrane, Michael sa tlačí cez neho, potrebuje si odskočiť.

„Sorry, milá moja, hneď prídem a budem sa ti venovať. Zbehni zatiaľ do spálne pre paplón, usteľ nám na zemi, bude viac miesta.“

„Oki, miláčik.“ 

Pelech nastlaný, Michael nahádzal vankúše po zemi, zo dva, tri si vrazil pod hlavu.

„Čo si toľko obzeráš tú fľašku?“ Fil skutočne otáča už hodnú chvíľku dúhové sklo pred zrakom. Leží krížom k Michaelovi, hlavu položenú na jeho bruchu.

„Vlastnoručne si mi vyrobil skvostný darček, budem mať pamiatku na tento podivný večer. Díky ti. Mám rád dúhu, jej farby. Ty?“ Fil hľadá Michaelov pohľad.

„Nemáš za čo. Tiež sa mi páči. Rád sa obliekam farebne.“

„Aha, preto chodíš takmer stále v čiernej a tmavo modrej?“

„Nebuď zádrapčivá, sú Vianoce. Mňa poburuje, že ste si privlastnili dúhu ako symbol homosexuality. Ako my ostatní k tomu prídeme? He?“

„Jednoducho, staň sa jedným z nás aj ty a vybavené.“

„Hovno, ja som len na baby. Chlapi so mnou nič nerobia. Ale poviem ti niečo o vašej vlajke. Chceš?“

„Vždy chcem! Si tak blízko... môžem?“

Fil sa usmieva, posilnený alkoholom stráca zábrany, dovolí si natiahnuť ruku k zakázanému územiu, zastaví nad rozkrokom Michaela a naznačuje, že by sa rád dotkol.

„Skús a zlomím ti nos!“ výhražne zavrčí Michael.

„Hmm, lákavé mať zlomený nos od teba, láska. Som tvoja baba, mám nárok na dotyky a sú Vianoce.“

„Zabudni na obchádzanie pravidiel a pekne rýchlo. Radšej nalej. Vieš, že vaša dúhová vlajka mala pôvodne osem farieb? Každá mala svoj význam. Ružová sexualita,  červená život, oranžová zdravie, žltá slnečný svit, zelená príroda, tyrkysová umenie, indigová harmónia, fialová duch. No! Niekedy koncom sedemdesiatych rokov vám ju vytvoril američan Gilbert Baker. Ak si dobre spomínam, nevedeli vtedy ešte vyrobiť peknú ružovú, alebo dajaký problém vo výrobe, tak začali vyrábať iba sedem farebné vlajky. Neskoršie vyrazili aj tyrkysovú a indigo zmenili na kráľovskú modrú. Do dnes máte šesť farebnú vlajku.“

„Michael, odkiaľ to všetko vieš? Nie si gay.“

„Pamätám si veľa triviálností. Keď si raz niečo prečítam, väčšinou si to pamätám, alebo aspoň podstatnú časť. Nalej, kráska.“

„Prosím, Michael.“

„Díky. Prečo mi vždy vravíš celým menom? Nespomínam si, že by si ma raz oslovil inak.“

„Sedí vec. Hodí sa k tebe, je pôvabné a mrštné ako ty, má krásnu stavbu. To meno ťa plne vystihuje a keď ho vyslovím, maznám sa s tebou... Vieš čo značí? Michael ako boh, podobný bohu. Ty si pre mňa súkromný boh, uctievam ťa a k dokonalej úcte patrí tvoje božie meno vyslovené celé.“

„Nerúhaj sa a neber meno božie nadarmo,“ Michael varovne vztýčil prst, uchechtol sa.

„Som ateista, vyser si oko! Vieš presne, ako som to myslel. Prečo si pre Ivicu Lucifer, Luke?“

„To keby som vedel. Už som bol aj Svetlonos, Linkboy a Torch Bearer. Všetko je to o svetle, možno som jej presvetlil život.“

„Pekné, Michaela neuznáva?“

„Ona nevie, ako sa naozaj volám.“

„Ale hovno! Prečo zatajuješ svoje meno?“

„Nezatajujem, ona ho nechcela počuť... pomenovala si ma sama a ostala pri Lukovi.“

„Holy Shit! Vy ste zaujímavá dvojka! Samé tajnosti, bolesť, trápenie a skutek utek! Prečo je Ivica, Kitty? Prečo Kitty a nie Chaton, alebo Gatito?“

„Gatito znie ako streľba z kanónu. Nad Chaton som chvíľku premýšľal, ale keď mi šepla tú magickú modlitbu, zaraz sa pre mňa stala Kitty.“

„Michael, ty mi zamlčuješ informácie! Ako znela jej modlitba?“

„Predsa ako názov tejto poviedky, čo píše Ivetki.“ Pripitý Michael neuvážene vytresol zo seba, zadíval sa na autorku cez monitor NB, výrazne žmurkol a preniesol pozornosť späť na zarazeného priateľa.

„Ehm... už si nadrbaný? Hovoríš z cesty, zlatko. Aká poviedka? Kto je Ivetki? Ďalšia baba, čo pustí slinu, keď ťa vidí?“

Filip má pravdu.

Michael, či Luke, som ďalšia baba v rade, ktorá stratí rovnováhu pri pohľade na teba. Prejdeš okolo, obzerám sa za tebou, vrazím papuľou do prvej výkladnej skrine a so škrípaním sa zveziem na zem. Nevadí, že mám rozseknutú peru. Videla som Luka, venoval mi krátky pohľad... á, raj schádza ku mne na zem, som vyvolená...

Snívam si o tebe, rozmýšľam nad tebou, píšem si o tebe, tvorím ťa, vprávam ti život, vhadzujem ťa do príjemných i ošemetných situácií.

Hi, hi... a šepnem len pre tvoje ušká... chystám ti zopár pikantných okamihov, chlapčiatko moje nadané, oslnivé.

„A kurva drát! Tuším to najhoršie! Budem gay!“ Michael vyhrkne pobúrene, oči rozšírené strachom.

„To je výborné! Žiadne najhoršie! Som s tebou, láska, podržím ťa pevne v náručí. Nič sa neboj, spolu to zvládneme. Teóriu mám dávno nadupanú a s praxou si hravo poradíme, miláčik. Kedy to bude? Bože, ďakujem ti, vyslyšal si moje modlitby!“

Fil zavyl radosťou, prudko sa pretočil k Michaelovi, takmer celý na neho vyliezol, díva sa mu s nádejou priamo do očí, čaká presnejší termín premeny.

„Vidíš, čo robíš, baba bláznivá, streštená?! Ivetki, píš si tam kdesi na Slovensku a nezasahuj mi osobne do deja! Kurva, ako toto napravím?!“ Zúfalý Michael zazerá opäť cez monitor na autorku tejto poviedky.

„Tam kdesi na Slovensku? Som v Bratislave. A ty si začal prvý, Miško! Hádžeš po mne očkom, žmurkáš na mňa, potom sa nečuduj, že stratím hlavu a zamotám sa v deji, pretočím líniu príbehu.“

Himmel Hergot Donner Wetter Kruncajs Element!

Ako späť do deja?“

„Michael, si ok? Fakt melieš nezmysly. Chceš sa ešte napiť, láska?“

„Hej, asi to budem potrebovať. Nenalievaj mi, podaj celú fľašu! A vieš čo? V chladničke mám otvorenú vodku Ciroc, prines aj tú. Si hladný? Pohľadaj veľkú zelenú misku, sú v nej chlebíčky, dáme si.“

Dvaja chlapci v nálade, súkromné Vianoce, kúsok jedla, viac alkoholu, podmanivá hudba, prítmie...

Filip potrebuje jednu odpoveď, musí sa to dozvedieť... možno tajomstvo úspechu v budúcnosti pre neho samého.

„Michael...“ neistý šepot.

„Áno, kráska? Len smelo! Ty si dnes moja baba! Yup! Si dievča na jednu noc, na jeden deň, na jedny Vianoce! Yup! He, he... si prenosná, si predajná?“ Michael má už dosť pod čapicou, baví sa hraním so slovíčkami. Slovná ekvilibristika je fajn cvičenie pre jazyk i hlavu... aj keď už dosť nadratú. Vyvalený vo vankúšoch, Fila má stočeného kdesi pod pazuchou.

„Nie som predajná, ani prenosná. Som len tvoja. A nie len na jednu noc, deň, či Vianoce. Michael, ľúbim ťa, som tvoja až za hrob.“

„Fakt? To musíme zapiť! Yup!“

„Počkaj, nalejem ti, ale najprv mi odpovedz.“

„Na čo len chceš, darling,“ Michael sa načahuje pre chlebíček. 

Fil odhodlane špitne: „Ako ťa zviedla Kitty?“  

Michael stuhol, ruka už pre chlebíček nedorazila.

Len pohľad plný bolesti, smútku a napätia visí na priateľových očiach... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi to tancom, prosím - 16. part: