OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Povedz mi to tancom, prosím - 15. part

14.08.2013 (21:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1050×

15. part

„Prepáč, ale ja som nešťastná! Mami... možno prídem o celý semester.“ 

„Iuka, kľud, to spolu zvládneme. Len sa utíš.“ 

„Chápeš? O celý semester,“ zdôrazním tú tragédiu. 

„Počula som. Počkaj... prepásla si termín? Posledný termín? Vydrž, dnes som prelistovala celé The Times aj USA Today... ale nepísali v nich, že by to bol posledný termín. A čítala som veľmi pozorne!“ 

Vytreštím oči na matku, zvraštím čelo, ako sa snažím pochopiť význam jej oznámenia... ona vyvalí buľvy ako klaun, rozhodí rukami, akože ona by to predsa musela vyčítať z dennej anglickej, či americkej tlače a keď to tam nepísali, nie je to pravda. 

Zírame na seba, až sa začneme chichotať. Áno, moja matka ma vedela vždy rozosmiať. 

„Super! Smeješ sa, páči sa mi to a teraz spusť detaily, prosím. Chcem vedieť všetko od piatku po dnes. In English, please.“ 

Zavelí, pohodlne sa oprie vzad, sedí spôsobne ako dáma a čaká. 

„Really? In English?“ vybafnem. 

„Of course, thank you for your kindness,“ uhladene pritaká. 

Kristušát! Sorry! OMG, toto bude dlhá noc... 

Unavene zavadím pohľadom o matku. Už takmer dve hodiny sedí, nespustí zo mňa oči, počúva ma úplne sústredene, občas prikývne. 

„Čo? Spokojná? Mami, už ma bolia pánty na ústach, mám sucho v krku. To je celé.“ 

„Isto?“ 

„Hej.“ 

„Prečo mám stále pocit, že mi selektuješ informácie? Pamätáš na našu úmluvu z detstva? Vravieť vždy pravdu, alebo...“ 

Matka konečne zmení nepatrne polohu, nahne sa bližšie. 

„... alebo mlčať.“ Akoto, že som zabudla na tento úzus?! Ježiši! To bude preto, že sme sa tak dávno nevideli.

Kruci prdel! Veď toto isté mi povedal Luke v klube! Pravdu, alebo mlč! Je to náhoda? Čo to znamená?

Vyjavene zíram na mamu, ona slušne čaká. 

„Výborne, spomenula si si. Alebo mlčať. Pýtam sa znova. Selektuješ mi informácie?“ 

„Áno,“ zahanbene sklopím oči. 

„Ďakujem za úprimnosť. Iuka, si dospelá baba, nebudem nič z teba páčiť. Ak sa predsa rozhodneš čosi pridať k tvojej pútavej a bolestnej story, moje uši budú v strehu.“ 

„Ou, mami. Sorry, je mi trápne.“ Vtlačím jej hlavu do rúk, túžim sa tam schovať celá pred problémami. 

„Ok. Trápna chvíľka je preč, zdvihni pomyselne hlavu a povedz mi, čo plánuješ najbližšiu dobu.“ 

„Čo ako? Že dám si raňajky, vyčistím zuby a tak?“ 

„Prečo sarkazmus, dieťa? Vieš, že sarkazmus je najnižšia forma žartovania?“ 

„Viem, lenže mne nič iné nezostalo.“ 

„Dovolím si nesúhlasiť. Život máš pred sebou. Ostali ti priatelia, rodina. Pribudla povinnosť vyzdravieť a potom vyriešiť drobný problémik so školou.“ 

„Mami! Ty to zľahčuješ! Je to obrovský problém!“ zaskučím. 

„Nie, mne sa nezdá. Sleduj. Firstly, dala si vedieť v škole o zdravotnom probléme, čiže si ospravedlnená, zatiaľ na neurčito. Secondly, môže sa stať, že sa nevrátiš pár týždňov do školy, neurobíš skúšky, nenaplníš kredity a tým pádom prídeš o semester. Nevadí. Predídeme týmto zbytočným problémom. Preruš si už teraz štúdium na rok. Dáš sa zdravotne do poriadku a o pár mesiacov nabehneš na školský mód.“ 

„Ale, mami...“ 

„Neskáč mi do reči! Vieš, že to neznášam! Pokračujem, ak dovolíš. Thirdly, si síce dospelá, ale stále študentka. Potrebuješ pomoc rodičov, oporu priateľov a samozrejme prachy!“ Matka sa nadýchla, vložila dramatickú pauzu do monológu. Ja sa už neodvažujem ani pípnuť. 

„Fourthly, prachy sú dôležité, ale nebudeme ich preceňovať! Iuka, pomôžem ti, ako len budem vládať, ty nie si rozmaznané decko, to zvládneme. Pridá sa aj tvoj biologický otec! Nemal nás nerozvážne opustiť. Stále je tvoj otec a je povinný sa o teba postarať. Apropo, svet je tak malý! Verila by si, že som ho stretla pred týždňom v Santa Cruz de Tenerife? No áno. Bol tam aj s novou slečinkou. A to sa nám výborne hodí. Keď má na nákladné dovolenky pre slečny, kráľovsky sa postará aj o jedinú dcéru. Ver mi, dieťa.“

Matka sa spokojne oprela, skontrolovala aj tak dokonalú manikúru. Jej bohorovný výraz hovorí len jedno – otec, budeš potiť krv a prachy, nemal si moju matku škaredo podviesť a zdrhnúť. To bola kurevsky fatálna chyba. 

Mama sa časom oklepala, zocelilo ju to a vyrazila do sveta na lov nového otca pre mňa. Našla... dnes má už tretieho partnera, stále žije v pomerne vysokom štandarde a podporuje aj mňa.

„Ty si neuveriteľná ženská!“ špitnem s úsmevom. 

„Hi, hi, dieťa, nie si náhodou trošku po mne?“ 

„Little bit. Ako ho chceš prinútiť, aby mi financoval leňošenie?“ 

„Dovoľ! Toto si vyprosím! Aké leňošenie! Si ťažko zranená, neschopná sa sama o seba postarať, musíš sa vzdať jediného sna, čo ťa ženie vpred a síce školy! Na to sú zákony, dieťa! Pravda, nie v tejto úbohej krajine, ale našťastie sme už v EU. Použijeme právny systém Európy. To nechaj na mňa. Ja mám svoje chodníčky. Spomínala som ti Edvarda? Určite áno. Teraz sme spolu istý čas... je nezávislý novinár, sveta znalý a špecializuje sa trošku na európsky právny systém. Pomôže nám. Mal by za mnou priletieť o pár dní. Zoznámim vás. To som odbočila. Ivica, dve hodiny si na mňa rozprávala anglicky, ale miešala si do toho kopec francúzštiny, sem tam niečo macedónsky. Nie som spokojná s tvojou angličtinou. Fifthly, počas liečenia očí, zapojíš uši. Každý deň ťa chcem vidieť mať vrazené slúchadlá do hlavy a budeš si prelievať anglické slovíčka a frázy cez mozog. Povinne! To je moja jediná podmienka. Ako, dieťa?“ 

„Ok. Mum, I'm tired like a little puppy. Sorry, I told you that I am not well-versed in English. I do not think in English, I do not have it automated.”  

„I know and that is why you will learn English a few hours a day during reconvalescence.“ 

„Dobre. Budeš mať aj po šieste?“ 

„Jasné, že hej. Sixthly, keď ti bude lepšie... spravíme si výlet do sveta. Porozmýšľaj kam. Mne by sa páčilo nazrieť do Vegas. Seventhly, vychádza slnko, prekecali sme celú noc. Ty zalez a spi, ja si počkám na primára a poobede ťa zasa prídem pozrieť. Súhlas?“ 

„Plný a ďakujem. Ľúbim ťa, mami.“ 

„I love you too, my little girl. Good night, bye. See you later.“ 

- - - 

Staršie tanečné štúdio, rozlohou ako menšia telocvičňa. Lenže v štúdiu sú dve steny celkom pokryté zrkadlami do výšky minimálne dvoch metrov. Po obvode nedbalo pohádzané šaty, fľaše s minerálkou, dva, tri CD prehrávače, plus kopec ďalších drobností, čo odpadli z rúk tanečníkov pri príchode. 

Dnes tu trénujú dve nezávislé skupiny, vzduchom sa nesie mätež hudby, príkazy choreografov, smiech, nadávky, džavot mladých ľudí, zapálených pre tanec, hudbu... bežný pracovný ruch tanečníkov. 

„Filip! Kde, do riti, je Michael? Kedy sa nám začala skúška?“ 

„Pred pol hodinou.“ 

„Ok! Vieš to. A vieš aj to, že je už streda a my máme v sobotu akciu?“ 

„Viem všetko, Paťo!“ 

„Konský chuj vieš všetko! Kde je Michael nemáš páru. Nájdi ho, lebo s ním vyrazím dvere a nech si hľadá džob inde! Nevracaj sa bez neho!“ 

Paťo si vrazil slúchadlá do uší, pustil hip hop. Musí ešte čosi zmeniť na zostave a do soboty je kurva málo času!

„Zdvihni to! Zdvihni to už! Shit! Michael, začínam sa o teba báť! Zasa odkazovka.“ Filip vybehol pred štúdio, rázuje hore dolu chodníkom.

Ako dlho sa pozná s Michaelom? Okolo piatich rokov. Narazili na seba počas dajakej súťaže v štandardných tancoch juniorov.  

Michael bol už vtedy statný chalan, dosť sebavedomý, vedel reči a tancoval ako malý boh. Keď rozdávali talent, Michael sa postavil aj do fronty na hudobný sluch, hru na gitaru, klavír a zvláda aj bicie. Ako? Ani sám Boh nevie, ale... na čo Michael siahne, to dokáže. Renesančný chlapík. 

Filip si ho hneď všimol. Nielen pre jeho pohybové danosti... Michael ho okamžite začal priťahovať. Neskutočným spôsobom, to Filip ešte nezažil... vlastne to nepoznal ani do terajších dní.

No áno, Filip je tiež profesionálny tanečník, sú kolegovia z tanečného štúdia, z ich skupiny a navyše Filip je gay. Skrytý gay... hlboko skrytý, nevie to o ňom takmer nikto. Všetci si myslia, že Filip je proste samotár, čo nemá šťastie na babu, ktorá by mu vyhovovala. Len trénované oko by postrehlo, že je gay, ak by chcel o sebe túto správu vyslať. Ale Filip si chráni súkromie ako ostriež. Dobre, má výhodu, môže sa skrývať za identitu umelca, dancera a tým pádom môže vytŕčať z bežného radu. 

Filip mal dosť možností nadviazať známosti, ale vždy sa to skončilo pri porovnávaní nového chalana s Michaelom. Neprešiel ani jediný. Michael je proste ideál... platonický ideál pre Filipa. A tak je Filip stále sám, čaká na Michaela.

No a čo, že Michael preferuje len baby? Nikdy nehovor nikdy!

Nechá občas Filipa na seba siahnuť, neodtiahne sa... ale len minimálne, lajtovo... môže ho držať za ruku, pohladiť hruď, chrbát, nohy od stehien nižšie, tvár, ale žiadne bozky, zakázané územie je od pása dolu a pery. Súkromné pravidlá stanovil Michael, Filip ich plne rešpektuje.

A Filip sníva ďalej... 

Michael je priateľ, diskrétny, zásadový a priamy. Michael je láska až za hrob, láska s kurevsky sexi telom, sexi hlasom, sexi spôsobmi a Filip už občas stráca rozum od túžby...

Vždy to skončí rovnako. Pár minút v súkromí, žeravé predstavy, niekoľko vzdychov, kmitajúca ruka a papierové vreckovky. Za tie roky... hora papierových vreckoviek!

„Shit! Zdvihni to! Alebo sa mi už ozvi!“ Filip ten telefón asi zavarí.

Konečne kdesi v diaľke pískajú gumy, spoza zákruty sa vyrúti Michael na svojej postaršej Honde, ešte pár sekúnd a už parkuje pred štúdiom... ale nevystupuje z auta.  

Filip namosúrene dobieha, cestou si pripravuje aspoň dve štipľavé vety, ale keď takmer vytrhne vodičove dvere z pántov, ostane ako obarený.

„Kurva! Tebe sa čo stalo?“

„Nič dôležité,“ huhne Michael.

„Rozhodne tak nevyzeráš! Plný nos tampónov. Paťo prská jedom, čaká nás oboch. Ty ale asi skúšku vynecháš. Tak čo sa stalo?“

„Fil, zle sa mi rozpráva. Poďme dnu.“

„Oki.“

. . . 

„Je mi jedno, čo si robil. Nie si schopný skúšať a nestihneš byť fit do soboty.“ Paťo zúri.

„Sorry, mám za seba nájsť náhradu, alebo už máš?“ funí Michael.

„Nemám, keďže si nemal ani toľko chochmesu, aby si mi dal vedieť, ako si na tom!“

„Nevedel som, čo so mnou spraví otorinolaryngológ. Ani on nebol nadšený, že mi nevie zastaviť krvácanie z nosa. Idem rovno z ordinácie. Skús zavolať Tima.“

„Paťo, prestaň hučať! Ty si nebol nikdy maród?“ Filip bráni Michaela.

„Nie. Vždy som dokázal skúšať. Dobre, Timothy by mohol zaskočiť. Choď domov, daj sa dokopy. V pondelok sa mi ozvi, treba zosúladiť kalendáre. Nie, ozvi sa už v nedeľu ráno. Padaj do prdele!“

„Ok. Fil, stav sa u mňa po skúške.“

„Zavolám ti, Michael? Asi sotva! Skúšal som to dnes už asi päťstokrát. Kde máš pichnutý telefón?“

„Netuším. Nevolaj, príď.“

Michael, nervózny sám zo seba, prchá preč zo štúdia, nedbá na pokriky kolegov. Baby ho dohonili pri aute, čímsi ich rýchlo odbije a peláši domov.

. . . 

Letmý pohľad na hodinky, takmer desať večer. Dvakrát dlhé zazvonenie, jedno krátke. Fil prichádza.

Michael len v kraťasoch, bosí, lenivo kráča k dverám.

„Soráč, Paťo sa na vás vyvŕšil za mňa? Pekne dlho vás trápil.“

„Ani nie, čakali sme dlho na Timothyho. Zobral záskok za teba. Kurva, ale koniec sa mi nepáči, posledných tridsať sekúnd je o hovne, nestíhame sa preskupiť, bije sa to s rytmom. Paťo vymyslel úplnú chujovinu. Chceš to vidieť?“

„Nie. Daj si pohov, to ešte vypilujete do soboty,“ huhne Michael.

„Zlatko, ty si úplne bez nálady a zničený. Povieš mi už, čo sa deje? Letím za tebou rovno zo skúšky, nestihol som sprchu, môžem u teba?“

„Poslúž si.“

„Pridáš sa?“ Fil skúsil žartovať. No, povedzme si rovno, pre neho je to zbožné želanie.

Michael s nohou nakročenou do chodby sa nečakane otočí: „Chcel by si?“

Filipovi takmer padla sánka, oči sa len tak tak držia v očných jamkách, ešte milimeter a údiv ich nadobro sknokautuje k zemi: „Fuck! Michael, čo sa stalo?! Fakt chceš počuť, že túžim po tebe už celé veky?“

„Nie, otázka znela inak.“

„Tak áno, chcem to. Poď so mnou do sprchy. Spokojný?“

„Ja hej, ale ty roky nie. Filip, si vernejší ako pes, dokonalý priateľ, stojíš bokom, vždy pripravený pomôcť, neobťažuješ, len tíško čakáš. Nepoznám taký prípad, hoci mám stovky známych po svete. Musím sa zamyslieť.“

Dancer zmizol v obývačke, Filip stojí ako soľný stĺp pred kúpeľňou. Práve ho praštili cez palicu slová Michaela, žmurká do prázdna, hlava nie je schopná pobrať nové informácie, či skôr pochopiť význam... nevie si zrátať dve a dve! Shit! Čo to bolo? Michael sa otočil o stoosemdesiat stupňov, trafili do ho hlavy, mení orientáciu? Čo?! Kurva drát, čo je dnes za posratý deň?

Ani rýchla sprcha to nenapravila...

Michael vyvalený na gauči len v boxerkách, dva krátke tampóny vykúkajú z nosa, oči vrazené do stropu, prítmie v izbe, ticho, žiadna telka, muzika, nič. Takto preležal posledné tri dni, teda okrem času u lekára, ktorý nedokáže za boha zastaviť krvácanie z nosa. Dancer je odpísaný, nemôže trénovať, posilňovať, rýchlo sa hýbať, nič... vždy sa nanovo spustí krv z nosa.

Fyzické trápenie je len kúsok zo starostí, čo sa mu zniesli na hlavu. Hlava i duša skuvíňajú už od nedeľňajšej noci, kedy opustil nemocnicu a zanechal tam príčinu svojho umárania. Stále dookola si prehráva čo sa udialo, čo počul, čo mal urobiť a neurobil, čo mohol inak... ale najdôležitejšie je jej konečné odmietnutie.

Cez to sa Michael nevie preniesť, ničí ho to a zároveň podnecuje k ďalším úvahám o doterajšom živote, o ľuďoch, priateľoch... ako je verný Filip.

Fil neveriacky vykukne z kúpeľne, ešte sa utiera... čosi temné sa deje s jeho platonickou láskou.

Sám len v slipoch, tichúčko prisadne na zem k Michaelovi, oprie o lakeť a je mu dopriate sa dosýta vynadívať na objekt svojej nenaplnenej túžby. Opája sa pohľadom, vpíja sa do kriviek Michaela, detailne študuje každučký sval, jemné chĺpky na hrudi, tmavšiu cestičku ktorá klesá dolu od pupku a končí kdesi v boxerkách. Nie, tam sa ešte nikdy nedostal, to je zakázané územie a Fil to rešpektuje.

Nesmelo ho vezme za ruku: „Si očarujúco krásny, Michael.“

„Aj s rozbitým čumákom?“ zavyje vysokou fistulou.

„Aj, je sexi.“

Obaja vyprsknú smiechom a atmosféra sa trošku uvoľní.

„Chceš sa rozprávať, miláčik?“ Fil stisne ruku priateľa.

Michael sa zadíva na Filipa, neodtiahne ruku, len sa posunie na gauči, spraví miesto pre Fila: „Poď sa natiahnuť, makal si až do večera.“

„Desíš ma, Michael! Čo sa deje? Si úplne zmenený, mĺkvy, neberieš telefón. Posledné tri dni nie si k zastihnutiu! Nespoznávam ťa, dobitý, doškriabaný. Je tu dusivé ticho, prečo nepočúvaš aspoň dajaký podmaz? Čo sa stalo? A teraz... ešte nikdy si mi nedovolil, aby som si k tebe ľahol. Malo by ma to tešiť, kurva! Snívam o tom stočia... ale dnes ma desíš, v zmysle... že sa niečo zlé stalo tebe.“

„Nevolám ťa ľahnúť ku mne, ponúkam ti miesto na relax. Nič svetoborného sa nestalo. Tak vyskočíš už z podlahy?“

„Aha, nič sa nestalo, hovor koňovi, má väčšiu hlavu! Pobil si sa? Doškriabané ruky, fialový nos, modrina na boku. Hm? Môžeš byť zasa mojim starým, dobrým chlapcom, čo mi nikdy neklame?“ Fil neochotne mení polohu, vystrie sa pri Michaela.

„Ehm, asi nie. Stratil sa mi tvoj starý Michael.“

„To mi nehovoríš nič nové! Vidím! Kedy a kde sa nám stratil?“

„Nám?“ Michael vyvalí oči.

„Nám. Stratil si ho ty, ale chýba mne! Tento, na ktorého sa pozerám, sa mi nepozdáva!“

„V sobotu v klube, v nedeľu v nemocnici. Som pre ňu Lucifer, ale hovorí mi Luke,“ Michael sa konečne usmial, žmurkol na Fila.

„Baba? Ty si stretol novú babu?! V klube Nocturno, kam sme prišli všetci a potom nás Paťo stiahol na ďalšiu akciu? Zostal si sám, Henry hral. Čo potom?“  

„Improvizoval som, skončil na kolene, stretol Kitty.“

„Bohové! Ja chcem byť tvoja nová baba!“ Filip kňučí, šteňacie oči zízajú na Michaela, osmelí sa, prejde mu dlaňou po hrudi.

„Neprijateľné. Medzi nami je jasno, dúfam. Ehm, Fil... chceš dnes Vianoce?“

„Čo zas? Prečo?“

„Prečo nie?“

„Mno, teda... áno, ale definuj Vianoce, prosím,“ veľmi neisto bafol Filip.

Už je zmien a toho tajomna priveľa.

Michael leží úplne pokojne, nevadí mu blízkosť priateľa, neodťahuje sa, necháva sa hladiť.

Filipovi telo jasne naznačuje, že by si mal užívať jedinečnú chvíľku pri Michaelovi. Veď leží nalepený na jeho bok, dotýka sa prekrásne tvarovanej hrude, začína pociťovať vzrušenie... ale zároveň je statočne vyvedený z miery chovaním Michaela.

Je tak mätúci. Musí sa „zamyslieť“, zavolá ho k sebe na gauč, hneď pripomenie, že je medzi nimi jasno, čo v preklade znamená, že žiaden sex sa nekoná a teraz ponúka Vianoce?! WTF, kde to skončí?

„Vianoce, radostný čas, kedy sa plnia aj tie najtajnejšie želania, Filip. Ja viem, že aj ty také máš,“ cerí sa Michael, máva rukou do priestoru.

„Mám, ale už si povedal, že medzi nami je jasno. Tým ho neguješ.“

„Anjelik, Vianoce nepoznajú negáciu. Len splnené želania...“

„Michael, ako to presne myslíš?“ zašepká Filip, zasvietia mu oči očakávaním, vzrušený dych sa derie do popredia.

„Presne ako som povedal, mon chéri,“ Michael zamatovo zavrní, načiahne sa oboma rukami po priateľovi... 

Michael, od soboty tiež zvaný Lucifer, či Luke...

Luke, ktorý zanechal Kitty šperk s lístkom na rozlúčku...

Luke, či Lucifer je už tretí deň duševne týraný jej odmietnutím... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi to tancom, prosím - 15. part: