OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nikdy na teba nezabudnem - 3. kapitola

01.12.2012 (18:00) • KristenStewart123 • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 653×

Nastúpili sme do auta a vyrazili sme domov. Celou cestou sme boli ticho a nepadlo ani jedno slovo. Prišli sme domov a ja som to už jednoducho nevydržala a musela som sa jej spýtať, čo sa stalo.

„Mami, čo sa deje?" 

„Čože? Čo by sa malo diať. Nič sa nedeje, všetko je v úplnom poriadku."

„Klameš!" skríkla som.

„Claire, čo kričíš? Si normálna?"

„Áno, mami, som. Viem, že sa niečo deje a ty mi to nechceš povedať. Vieš, ja už nie som malá, viem, kedy sa niečo deje,a kedy nie! Takže teraz hneď mi všetko povedz!"

„Dobre, len sa upokoj! Poď dnu, tu von ti to hovoriť nebudem."

Vošli sme do domu, a ja som bola veľmi nedočkavá, a nervózna o čo ide a čo sa deje.

„No, hovor rýchlo, o čo ide."

ƒ„Claire, ja-ja som tehotná," vyletelo z nej.

„Čo-čo-čože?" Vyvalila som na ňu oči a pozerala na ňu s otvorenými ústami.

„Nepozeraj tak na mňa. Chcela si vedieť, o čo ide, tak to vieš!"

„Ocko to už vie?"

„No a toto je ten ďalší problém. On sa o tom nemôže dozvedieť. Pôjdem aj tak na potrat."

„Si normálna, mami? Prestaň!"

„Claire, ja to dieťa nečakám s ockom!"

Po tomto som myslela že na mieste asi skolabujem. 

„Čo si to povedala?"

„Áno, Claire, počula si dobre. To dieťa nečakám s ockom, ale s niekým iným."

Neskutočne som sa na ňu nahnevala, ten hnev sa slovami ani nedal opísať. Rozplakala som sa a rozbehla sa hore. Na posteli ležala Ashley a plakala. Postavila sa z postele, prišla ku mne a objala ma.

„Čo sa deje?" spýtala sa ma a hlavu si mi oprela o moje plece.

„Mama je tehotná."

„Tak to by si sa mala tešiť, nie?"

„No veď áno, ale ona to dieťa nečaká s ockom."

„Čože? A s kým?"

„To neviem, na to som sa jej ešte nespýtala a myslím, že ani nespýtam. Proste odteraz som s ňou skončila. Ako toto mohla spraviť ockovi."

„Ale no tak, Claire, neber to tak, možno je to úplne inak, ako to vyznelo. Porozprávaj sa s ňou."

„Možno máš pravdu. A čo, vieš niečo nové o tvojich rodičoch?"

„Hej, volali mi z nemocnice, že mamina je na tom veľmi zle a musí podstúpiť nejakú vážnu operáciu."

„Och, Bože, zlato, to mi je tak ľúto. Ale neboj sa, budem tu stále pri tebe, dobre?"

„Dobre, ďakujem ti, Claire, za všetko."

„Nie je vôbec za čo, veď sme kamošky, nie? A teraz poď, dáme si zmrzlinu a kukneme si nejaké filmy, dobre?"

„Tak fajn."

Zišla som dolu po schodoch do kuchyne, smerom k chladničke. V kuchyni pri stole sedela mama a plakala. Nedokázala som sa na ňu pozerať. Síce by som ju v tej chvíli najradšej objala, ale proste cítila som takú zlosť.

„Claire prosím ťa nechaj ma aby som ti to všetko vysvetlila, ono to neni tak ako si to ty myslíš."

„Nie, a potom ako to je. Alebo vieščo, radšej to nechcem ani počuť."

Zobrala som zmrzlinu a išla som naspäť hore za Ashley. Keď vtom niekto zazvonil. Úplne som zabudla na to, že mám ísť k Mattovi. Ale ja by som aj tak určite k nemu nešla. Nebudem sa predsa baviť s alkoholikom, fajčiarom a ešte k tomu aj s drogistom.

„Ashley, prosím ťa, poď zobrať túto zmrzlinu a počkaj ma hore, ja hneď prídem," zakričala som zo schodov na Ashley, podala jej zmrzlinu a išla ku dverám. Chvíľu som váhala, či mu otvoriť, ale nakoniec som otvorila.

„Ahoj, Claire, myslel som, že dnes máme mať to doučovanie, nie?"

„Čau, áno, mali sme mať. A teraz zmizni!"

„Čo ti je? Stalo sa niečo?"

„Sa ešte pýtaj. Ako keby si nevedel, o čo ide. Myslela som si, že si fajn chalan, ale zmýlila som sa. Si myslíš, že som ťa nevidela dnes po škole, že fetuješ? Akože si tu nový a už si si našiel aj babu, máš tu kamošov, trošku divné, nie?"

„S tými kamošmi sa poznáme ešte z New Yorku, keď tam boli na jednej exkurzii, tak som ich tam spoznal. A tá baba to bolo len tak. Proste o nič nešlo. A ostatné ti, prosím ťa, môžem vysvetliť?"

„Všetci mi tu všetko chcete len vysvetľovať. Prosím ťa, odíď, dobre, tvárme sa, že sme cudzí a nepoznáme sa. Tak to bude lepšie."

„Claire, prosím ťa..."

„Teraz ťa poprosím o niečo ja, dobre? Prosím ťa, zmizni!"

Do očí sa mi nahrnuli slzy. Matta som nepoznala dlho, ale už ako som ho prvýkrát uvidela, niečo som proste k nemu cítila. Zatvorila som dvere a Matt odišiel. Stála som pred dverami a zrazu mi prišlo nejako zle. Zatočila sa mi hlava a odpadla som. 

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila, a že sa vám zatiaľ páčili všetky časti. A, prosím, vyjadrite sa k tejto časti do komentárov. Ďakujem :)

Autor: KristenStewart123 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nikdy na teba nezabudnem - 3. kapitola: