OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nikdy na teba nezabudnem - 1. kapitola

25.11.2012 (18:00) • KristenStewart123 • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 849×

Cŕŕŕn! Započula som budík. Pootvorila som oči a jediné, na čo som sa zmohla, bolo zodvihnúť ruku a tresnúť po budíku, aby "sklapol". Nejako som sa konečne postavila a musela sa ísť dať dokopy.

„Claire! Vstávaj, lebo nestihneš autobus," zakričala na mňa mama.

„Veď už idem," odvrkla som a išla som smerom do kúpeľne.

Umyla som si tvár, vyčistila zuby, a vlasy zopla do vrkoča. Potom som sa vrátila naspäť do izby a zo skrine som si vybrala oblečenie: Modré rifle, obyčajné fialové tričko a mikinu. Rýchlo som sa obliekla, zobrala mobil zo stola a hodila ho do tašky. Tašku som si dala na plece, a zišla som dolu po schodoch.

„Claire, nie si hladná? Poď sa najesť, máme volské oko," povedala mi mama.

„Nie, mami, ďakujem, nie som hladná. Najem sa v škole."

„No ja len, že aby ti neprišlo náhodou v škole zle. Poď si zobrať desiatu."

„Neboj sa, mami. Panebože, už nie som dieťa."

Vbehla som do kuchyne a zo stola som si zobrala desiatu zabalenú vo vrecku. Nemám rada, keď sa o mňa takto mama bojí a hovorí mi, čo mám robiť. Už nie som dieťa, mám devätnásť! Prišla som k mame a dala jej pusu na líce.

„Ďakujem za desiatu. Pa."

Obula som si topánky a z vešiaka zobrala kabát. Je síce leto, ale rána sú vždy studené. Vopchala som ruky do vreciek a vytiahla som z nich MP3. Slúchadlá som si dala do uší a pustila si pesničky. Prišla som na zastávku a čakala som, kým príde autobus. Konečne som sa dočkala. Nastúpila som a sadla som si na voľnú sedačku. Stále som počúvala pesničky a pozerala len tak von oknom. Zastali sme na zastávke, z ktorej nastupuje Ashley.

„Čauko, Claire," pozdravila sa mi, len čo ma uvidela. Bola nejaká udychčaná.

„Ahoj, čo si taká udychčaná? Veď ledva dýchaš."

„Ale skoro som nestihla autobus. Tak vieš ako, troška som si zabehala," zasmiala sa.

Prisadla si ku mne a ja som stále len počúvala pesničky a nevnímala ju.

„Počúvaš ma ty vôbec?" spýtala sa ma a vybrala mi z ucha jedno slúchadlo.

„Prepáč, ale nepočula som ťa. O čom si hovorila?"

„Ale o ničom. Nechaj tak. A inak, ako sa máš?"

„Ale vieš čo, celkom dobre. Len mám strach z tej dalšej chemoterapie."

„Neboj sa, budem tam s tebou. Zvládneš to."

„Ďakujem ti, ale určite tam so mnou nebudeš musieť byť stále, veď predsa potrebuješ chodiť aj do školy."

„Ale čo, škola mi má byť prednejšia ako najlepšia kamarátka? Budem tam s tebou a nenamietaj." 

Spolu sme sa začali smiať. Dorazili sme pred školu, vystúpili z autobusu a išli smerom ku skrinkám, odložiť si veci. Ako som si odkladala nejaké papiere, tak sa mi všetko vysypalo.

„Bože, ja som ale..."

„Počkaj, pomôžem ti."

Započula som nejaký neznámy hlas. Zodvihla som hlavu a pozrela som sa mu do očí. Bol to nejaký neznámy chlapec, ktorého som nikdy pred tým nevidela.

„No... jasné ďakujem," povedala som mu, a usmiala som sa naň ho.

„Tak nech sa páči," podal mi tú moju kopu papierov a usmial sa na mňa.

„Ešte raz ďakujem, mimochodom, ty si tu asi nový, však?"

„Áno, áno, prisťahovali sme sa tu z New Yorku. Mimochodom, som Matt, Matt Wellington."

„Ja som Claire Collinsová. Rada ťa spoznávam."

„Ja teba tiež. V akej triede máš teraz hodinu?"

„Tu hneď tieto dvere, mám matiku," ukázala som mu prstom.

„To je náhoda, ja tiež. Môžeme ísť spolu."

„No jasné, len si odložím tieto veci a môžeme vyraziť."

Autor: KristenStewart123 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nikdy na teba nezabudnem - 1. kapitola: