OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Born to die - 3. kapitola



Born to die - 3. kapitolaTaké príjemné nič robenie? Zeke je stále taký zlatý a spoznávame novú postavu. Možno sa konečne začne niečo diať. :)

Kapitola tretia

Dnes ráno som si uvedomila, že mi Sheds nechýba.

Možno Alice. A naše spoločné piatkové akcie. A jej hlúpe nápady do ktorých som sa tak rada vrhala.

Áno, Alice mi chýba.

A taktiež som zistila, že Zeke Leach je jeden z najmilších chalanov akých som kedy poznala, ak práve on nie je ten najmilší. Zvykla som si na jeho spoločnosť, tak rýchlo ako som zabudla na Sheds a ľudí žijúcich tam.

„Bolo ťažké odísť?“ spýtala sa ma raz pri obede, ktorý nevyzeral bohvieako. Chvíľu som premýšľala.

„Nie tak, ako som si myslela,“ povedala som rozhodne.

„Mala si tam priateľov?“

„Neviem, či to boli praví priatelia. Jedna určite.“ Alice bola super. Hlava plná bláznivých nápadov.

„A priateľ?“ vyzvedal aj keď sa tváril, že ho to nezaujíma. Ja však viem, že zaujíma.

„Uhm. Možno.“

„Možno?!“ nadvihol jedno obočie a ja som naňho vycerila zuby. Teraz bol vážne zlatý.

„Prečo ťa to zaujíma?“ spýtala som sa.

„Nezaujíma.“ Ďalej sa vidličkou prehrabával v jedle a na mňa sa ani len nepozrel. Usmiala som sa.

„Nie.“ Pozrel sa na mňa s nádejou v očiach a do toho prišla Mary.

„Aj vám to tak chutí?“ spýtala sa Mary a sadla si s Bree oproti nám.

„Mäso. Ne-zná-šam mäso,“ frfľala Bree a mračí sa nad svojim obedom.

„Bree je vegetariánka,“ informoval ma Zeke.

„Dnešok platí?“ spýtala sa Mary a nahodí jeden z jej úsmevov.

„Jasné. Rae tiež príde. Však?“ otočili sa ku mne všetky páry očí.

„Hm. Hej. A kam?“

„K Dickovi. Pôjdeme spolu,“ povedala Bree, ktorá to vzdala s obedom, vyrovnaná, že dnes sa nenaje.

Jedným okom zablúdim k Mary a vidím, že sa jej to nepáči.

Dokelu, pomyslí si.

No, nemôžu ma mať všetci radi.

***

Bree prišla tesne pred šiestou. Vlasy si nechala voľne rozpustené a na pery si dala trochu červeného rúžu. Považovala som ju za jednu z najkrajších báb, čo som videla. Možno preto, že bola iná.

„Už nás čakajú,“ oznámila mi.

„Ako je to ďaleko?“

„Päť minút? Asi.“

„Bree? Mary je zo Zeka úplne paf, však?“ uisťujem sa a doslova horím zvedavosťou, či som predpokladala správne.

„Hej. Myslím, že to vie aj on.“ Jej slová ma trochu zaskočili, ale nerýpala som sa viac v tom. Tak predsa sa len hrá na slepca.

„Máš rada pivo?“ spýtam sa. Som si vedomá toho, že je to celkom divná otázka, ale ona sa len zasmiala.

„Nie. Milujem. Prečo?“

„Ja len tak. Všetci hovoria, že som divná.“ Prevrátila oči a a z tváre jej nemizol priateľský úsmev, ktorý hovoril za všetko.

„Tak potom sme divné obe,“ teraz sme sa zasmiali obidve.

„Nemali by sme ho piť,“ ozvala sa a tvárila sa pritom smrteľne vážne.

„Prečo?“

„Dámy pijú vodku!“ Spomenula som si na Sheds. Tam sme pili iba vodku. Príležitostne víno.

„A budeme mať pivný pupok.“

Bree mala pravdu. Tí dvaja nás už čakali.

Zeke bol mimoriadne, no... sexi. Dal si námahu s vlasmi a nagéloval si ich. Oblečené mal rifle, bielu mikinu a na nej čiernu koženú bundu, ktorá ešte viac zvýrazňovala jeho oči. Z celej tváre bolo vidieť práve tie.

„Zeke, nie je ti zima?“ Snežilo, muselo byť niekoľko pod nulou a on mal koženú bundu. Nech si je sexi koľko chce, nechcem aby ochorel. Kto budem potom mojím spoločníkom na dejáku a pri obede?

„Nemusíš sa strachovať. Nie je.“ Zaskočil ma jeho drsný ton v hlase. Mary sa uškrnula, pravdepodobne ju to potešilo.

„Tak už poďme dovnútra!“ zvolala Bree s červeným nosom a tlačila nás všetkých do tepla.

Vo vnútri bolo plno. Mladí, starí to bolo jedno. Prvá mi do oka padla barmanka čiernej pleti. Obšmietalo sa okolo nej hneď niekoľko mužov. Nevšímala si ich. Zakaždým ich odstrčila a venovala sa práci.

Sadli sme ku stolu pre štyroch. Bolo to tu skromne zariadené, ale stále luxusnejšie než škola.

Prišiel k nám čašník s ruským prízvukom. Zhodli sme sa na tom, že si objednáme štyri veľké pivá.

Konverzácia medzi nami upadala. Sedeli sme v tichosti. Pozerala som sa ku baru ako barmanka začala koketovať s jediným mužom, ktorý si ju nevšímal. Zozadu vyzeral super. Teda „super“ nie je to najlepšie slovo, ktoré ho vystihovalo.

Donieslo sa nám pivo, a tak sme si pripili. Na môj príchod.

„Vitaj vo Falls Church, milá Rae,“ povedal Zeke a jeho drsný tón úplne zmizol.

***

Keď pijem pivo musím neustále chodiť na vécko.

„Po ceste nám môžeš kúpiť ďalšie,“ povedal Zeke a ja som prikývla.

Sadla som si za bar a čakala pokým barmanka načapuje pivo. Po chvíli som si uvedomila, že ma ten chlap s ktorým barmanka koketovala, sleduje. Odvrátila som zrak. Za prvé pretože som hanblivá, za druhé bolo mi to nepríjemné a za tretie, dočerta ten je ale pekný! Ešte raz som to riskla a s prekvapením zistila, že sa mu nemôžem dostať do hlavy a dokonca nemôžem od neho odtrhnúť oči. Vyzerá ako vytesená socha do kameňa, ale je z mäsa a kostí. Oči ma prestali poslúchať a stále sa vracali k nemu. Prestal sa na mňa pozerať a začal niečo ťukať do mobilu. Čierne vlasy mu padali do tváre. Pred sebou mal pohár whiskey. Keď konečne odtrhol oči od mobilu a nadvihol hlavu skoro som spadla zo stoličky, ako som urobila prudký pohyb. Snažila som sa vyzerať kľudne a tvárila som sa, že som si ho ani len nevšimla.

Len sa na neho pozriem. Poslednýkrát. Teraz mu uvidím celú tvár.

A pozeral sa aj on. Nespúšťal zo mňa oči, upreným pohľadom na mňa doslova čumel. Neuhol ani vtedy, keď som sa na neho pozrela ja. Bol nádherný. Presne tak dokonalý, ako sa píše v niektorých knihách. Musí mať nejakú chybičku. Všetci ju máme a ja tú jeho nájdem.

Oči mal tmavé a pohľad tvrdý. Výrazné lícne kosti dokazovali len to, že tá jeho chybička nebude vzhľad.

Nasilu som od neho odtrhla zrak. Dalo mi to toľko námahy, že som sa cítila príšerne unavená.

Na sekundu som zaváhala. Chyba. Ironicky sa uškrnul. Rýchlo som sa od neho odvrátila.

Napadlo mi, že sa pokúsim mu čítať myšlienky, ale doslova ma niečo z jeho hlavy vyhodilo.

Zažmúrila som oči a začala sa tak sústrediť, že som úplne zabudla, kde sa nachádzam a čo sa deje okolo mňa.

A vtedy sa ozval sa nejaký hlas. V mojej hlave.

Mne sa do hlavy nedostaneš, zlatko.

Mykla som sebou. Blysla som po ňom očami. Na tvári mu pohrával ironický úškrn. Zobrala som pivo, rýchlo zaplatila a rýchlym krokom som išla k nášmu stolu.

Čo to, dočerta, bolo?

Rýchlo vypiť pivo a vypadnúť.

Hneď.


Pokračovať? Nepokračovať? 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Born to die - 3. kapitola:

5. steel
11.02.2013 [19:41]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Channina přispěvatel
11.02.2013 [18:53]

Channinabože baby, ja som taká rada, že sa vám to páči :D

11.02.2013 [15:34]

Asi som sa zamilovala do tejto poviedky, určite pokračuj! Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. neznama
10.02.2013 [19:40]

ouuu tak to je dačo .... určite pokračuj :D

1. Simones
10.02.2013 [17:58]

pokračovat !! :) no musela jsem zasmát u toho, že sčítáním má u něj smůlu :D ale už to začíná být napínavější :)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!