OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 13. kapitola

26.12.2012 (11:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1195×

Ešte v ten deň im Elizabeth už definitívne oznámila, že je všetko pripravené a oni môžu odísť do Mystic Falls. Via by nečakala, že odísť z tohto miesta jej bude robiť takú radosť. Možno si myslela, že sa k tomuto miestu nejako zvláštne priviaže... No ono sa nič nestalo. Samozrejme, že na neho mala nádherné spomienky, ale nesmela zabúdať ani na tie zlé.

A ona na ne ani zabudnúť nechcela. Mala pocit, že sa konečne pohla z miesta. Že dostala ďalšiu, v poradí už štvrtú šancu na lepší život. A keď nastupovala do auta a premýšľala o svojej budúcnosti, ani jej na um nezišlo, že nie všetko má svoj Happy End.

V rádiu hrala dobre známa klasika – Jar of Hearts od Christiny Perri a oni práve prechádzali stredom jedného z menších miest. V aute inak bolo úplné ticho, a ona nemala ani najmenšiu chuť to nejako zmeniť. Stačilo, že cítila Damonovu ruku na svojom stehne. Preto sa znudene pozerala von oknom a snažila sa ignorovať myšlienku na auto zastavené na krajnici. Bez Elizabeth, samozrejme.

Damon práve pribrzdil, – bola totižto červená – keď sa to stalo. Dobre známa opálená pokožka, ebenové kučeravé vlasy a hlasný smiech, ktorý znel ako zvonkohra. Nie je to...

„Adriana?“ zašepkala Via a bez rozmyslu vystúpila z auta nehľadiac na fakt, že sú práve na križovatke. Damon neslušne zaklial a zvolal na ňu. No ona akoby ho nepočula.

Via pribehla k jednému z obchodov, pri ktorom stála známa dievčina. Ale keď pristúpila ešte o niečo bližšie, zarazila sa. Oči mala tmavohnedé, nie blankytovo modré ako si pamätala. Nie, toto nebola Adriana. Ale ten úsmev... bol až príšerne známy. No bolo už príliš neskoro tvýriť sa, že Via nevystúpila z auta kvôli nej.

„Prepáč, želáš si niečo?“ ozvala sa tenkým hlasom a pohodila vlasmi. Via naprázdno otvorila ústa a pokrútila hlavou. Keď v tom k nim niekto prišiel.

„Ták, Minnie, už som kúpila tie voňavé sviečky, čo sa mi tak páčili. Už môžeme...“ povedala akási babička s igelitkou v ruke. Via si všimla, že má veľmi prívetivý úsmev a svetlo-modré oči. Keď v tom sa babička zarazila. „Via?“ zhíkla, taška, ktorú zvierala v rukách, spadla na zem s hlasným zadunením.

„My sa poznáme?“ odvetila Via s nepríjemným tušením, že sa s touto ženou už niekde stretla.

„To nie je možné, veď si vôbec nezostarla. Ja som Adriana,“ vykoktala a zmätene sa pozrela na svoju vnučku, ktorá jej práve podávala igelitku.

„Adriana?“ zopakovala po nej Via akoby v mrákotách. Táto milo vyzerajúca starenka s modrými očami a vlasmi sťa čerstvo napadaný sneh je jej dávna priateľka?

„Ach, isteže, ospravedlňujem sa ti. Pomýlila som si ťa s mojou kamarátkou Viou. To už je doba,. Čo sme sa naposledy videli!“ smutno sa zasmiala Adriana. Via ten úsmev poznala. Takže toto... Je Draculova nevesta? Adriana Draculová v posledných rokoch svojho života? Bolo to príliš zložité, príliš... strašidelné. Ak by Via nikdy nestretla Damona, stála by tu teraz? Bola by po boku Adriany v podobe starej šesťdesiatročnej panej a kupovala by voňavé olejové sviečky?

„To je v poriadku. Stará mama my o vás rozprávala, teda aspoň myslím, že ste to vy. Nemáte na mysli Viu Lestrangerovú?“ povedala Via snažiac sa držať si svoj trasľavý hlas na uzde. Adriana sa prekvapivo usmiala a okamžite prikývla.

„Tak ty si jej vnučka, nemám pravdu? Ako by si jej z oka vypadla,“ skonštatovala a sústredene prižmúrila oči. „Keď ju najbližšie stretneš, povedz jej prosím ťa, že som na ňu naštvaná. Neozvala sa s Rose už celé veky a ja by som si rada vyrazila na dobrú babskú jazdu. Nepozeraj sa na mňa tak neveriacky, Minnie,“ zahriakla svoju mladšiu kópiu. Tá sa zatvárila previnilo a sklopila zrak. Toto gesto jej prišlo známe a uvedomila si, že presne takto sa zvykla tváriť Adriana.

Via prikývla, urobila pár krokov vzad a ospravedlňujúco sa usmiala.

„Ja už budem musieť ísť. Môj... Môj priateľ ma čaká v aute. Dovidenia,“ rozlúčila sa a maximálne rýchlo pribehla späť k autu. Bez váhania do neho naskočila práve vo chvíli, keď sa na semafore objavila zelená. Zmätenú Adrianu nechala ďaleko za sebou.

„Páni, tak to bola teda sila,“ uškrnula sa Elizabeth a pohodila svojimi čiernymi vlasmi. Damon zaškrípal zubami.

„Ak tomu dobre rozumiem, tak tá stará babizňa bola jednou z tvojich dávnych známych,“ povedal a strelil po Vii očami. Tá neprítomne prikývla a pozrela na svoje zomknuté dlane. „Do riti,“ zaklial. „Buď tej dobroty a už nikdy mi nevyskakuj z auta pre nejakého bezvýznamného človeka. Teraz riešime oveľa dôležitejšie veci ako tvoju túžbu znovu stať sa človekom, Via.“

„A odkiaľ máš to, že sa chcem stať opäť človekom?“ opýtala sa ho nechápavo. Damon si vzdychol.

„Poznám ten pohľad. Takto sa na mňa pozerala Elena posledných dvadsať rokov.“

„Tak si potom videl zle,“ odvrkla. Smutne sa na ňu usmial. Nechcel to riešiť teraz, v aute. Pred očami zvedavej Elizabeth. A okrem toho mali dosť väčších problémov. No aj tak mu to nemohlo prestať vŕtať v hlave. Nevedel, čo sa to práve stalo. Avšak jasne videl v jej očiach stopy po túžbe. A bolo mu jasné, že on... On nie je schopný jej dať to, po čom prahne.

Damon sa mýli... Mýli. Via si bola istá, že Damon videl zle. Čo viac by si mohla priať ako tento život? Večnosť s jej najlepšími priateľmi, Jeremym a Stefanom. Večnosť s jej sestrou Gabrielle. Večnosť s Damonom... Večnosť. To slovo bolo strašidelné. Ako nikdy nekončiaca nočná mora, ktorá sa práve začala. Mala strach z večnosti.

.....

„Náš plán je dokonalý. Čarodejnica nám včera prisľúbila svoju pomoc a obetu. Vyrazíme,“ ozval sa Michael. Katherine vydesene pozdvihla hlavu.

„Tak skoro?“ hlesla. Nepáčilo sa jej to. Táto spolupráca s čarodejnicou... Bolo to nebezpečné. Nie len preto, že v stávke bol jej život. Tesne pred nimi sa v tom hrabala Isobel. A Isobel vždy vedela, ako nenápadne podsunúť kláty pod nohy. Bolo. To. Nebezpečné.

„Niečo sa ti nepáči? Nebodaj chceš z našej dohody vycúvať?“ povedal Michael škrekľavým hlasom. Bol horší, sto ráz horší než Klaus. Sto ráz nebezpečnejší než Klaus. No na rozdiel od Klausa ju nechcel zabiť. Asi. Katherine bola zúrivá z takéhoto vývinu situácií. Bolo to pre ňu nevýhodné. Stala sa pešiakom namiesto toho, aby zastávala postoj dámy. Stačil jeden náznak a už by nebola v hracom poli.

A čo bolo ešte horšie, Isobel vždy poznala Katherininu slabosť. Keby sa len usmial... Nejako dal najavo, že je všetko v poriadku... Padla by do pasce rovnako ako pred tým. Bola slabá.

„Samozrejme, že nie,“ odvetila Katherine a opovrhujúco pokrčila nosom. Aspoňže v tomto bola vždycky dobrá. „Postarám sa o tú malú blonďavú suku. Beriem si ju na starosť. Ja budem v šachu držať ju a Mike,“ očami strelila po lovcovi upírov, ktorý sa k nim pred nejakým časom pridal, „sa postará o jej mladšiu sestru. Klaus nebude do poslednej chvíle vedieť, ktorú z nich si vybrať. Buď jeho milovanú a vrecúško s krvou v jednej osobe, ale si vyberie Gabrielle aby nevzbudil podozrenie. Tá druhá možnosť je tak nepravdepodobná, že ju ani neberiem do úvahy. A v tej chvíli príde na scénu naša čarodejnica,“ zlomyseľne sa usmiala. „A z dvoch zamenených detí sa stanú tri. Na niečo som pozabudla?“

„Jedna vec by tu bola,“ prikývol Michael. „Až dvojníčka s Lýviou zahynú, Klaus bude oslabený. Perfektná príležitosť aby sme mu tento kolík,“ prstom ukázal na drevený meč vyrobený zo starodávneho duba, „zapichli priamo do srdca. A môj milovaný syn zaspí večným spánkom,“ usmial sa.

„Nebude to ale definitívna smrť,“ ozval sa Mike zamračene. Michael sa ľútostivo zaškeril.

„Ó, nie, samozrejme, že nie. To by predsa vyhynuli všetci upíri z tohto pokolenia. A to by sme predsa nechceli, však, drahá Katarína?“

Katherine sa arogantne pousmiala a prikývla. Tušila to. Jej dni sú zrátané tak či tak, Michael sa neuspokojí s tým, že Klausa bude môcť hocikto opäť oslobodiť. Už teraz bola mŕtva. Rovnako ako Salvatoreovci.

..........

Jeremy tomu nerozumel. Skrátka... sa to stalo. V jednej chvíli sedel v obývačke spolu s Elenou a Stefanom a v tej druhej mu oznamovali, že sa idú prejsť. A potom tam prišla Riell. Pamätal si, že sa spolu rozprávali a potom jej ponúkol pohárik whisky. Opili sa. A potom...

Gabrielle, ktorá pokojne spala vedľa neho, odrazu otvorila oči a zamračila sa. Dezorientovane sa poobzerala okolo seba a trochu znepokojene si uvedomila, že nie je u seba v izbe. Hneď na to si všimla Jeremyho. Zľakla sa ho.

Veď on nemá tričko! Nemá. Tričko! A ona je...

„Ja som nahá!“ zapišťala a schovala sa pod paplón. Jer ju s pobaveným úsmevom na tvári pozoroval. Jej reakcia na to, že sa spolu vyspali, bola naozaj zábavná. „Preboha, ako... Ako...“ habkala.

„Nemám tušenia,“ odvetil Jeremy a odkryl jej hlavu. Bola rozkošne strapatá, zvyšky špirály sa jej trblietali na viečkach a mala opuchnuté pery. Ťažko povedať od čoho ale tipoval, že to bude pre jeho divoké a nespútané bozky zo včerajšieho večera. Tak toto bola naozaj trápna chvíľa.

Jeremy cítil, ako sa pod prikrývkou dotýkajú, cítil jej nahé telo pri svojom boku. Jej horúce stehná, ploché bruško... videl, ako sa pod tenučkou látkou rysujú dievčine bradavky.

„Nepozeraj sa tak na mňa,“ požiadala ho Gabi roztraseným hlasom. Jeremy si spokojne všimol, že rovnako si premeriava ona jeho. Nedokázala odtrhnúť pohľad od jeho napoly odhalených bedier. „Minulá noc bola...“ ozvala sa znenazdania. „Bola to pre teba chyba?“

Jer ustrnul. Na čo naráža?

„Neviem... bol som opitý, nepremýšľal som striezlivo. Z nášho spoločne stráveného večera si skoro nič nepamätám,“ priznal sa úprimne. Zdvihol ruku a váhavo sa prstami dotkol Gabrielliných úst. Na tie si pamätal. Bozkávali ho. A pamätal si aj na jej jemné ruky. Hladili ho. No nedokázal si presne spomenúť na myšlienky, ktoré v tej chvíli mal. Veľa podstatných vecí chýbalo. Prišlo mu to ľúto.

Odrazu sa Riell zdvihla na lakťoch a spojila ich pery. Jazykom vkĺzla do jeho úst. Chutila... horúco. Ako roztopená čokoláda, úplne inak ako Via, ktorá vždy rozvoniavala aj chutila po tropickom ovocí. Toto bolo iné. Menej sladké, no zvláštnym spôsobom oveľa viac vzrušujúce. Nebola tak presladená, bola horúca. A Jeremy si uvedomil, že pod plachtou narastá jeho vzrušenie.

Gabi mu zaplietla prsty do vlasov a donútila ho, aby si na ňu napoly ľahol. Akoby sa spojili dva druhy čokolád. Jedna horká a horúca so stopami po vanilke a škorici. A druhá oveľa sladšia, mliečna. Boli protiklady. Ona bola neskrotná, divoká, užívajúca si svoj večný život. Jeremy bol iný. Kľudnejší. Čokoláda v jeho očiach bola hebká.

Gabrielle zaregistrovala, ako sa Jeremy vsunul ku nej pod prikrývku. Cítila jeho vzrušenie na svojom brušku. Panebože, kedy to zašlo tak ďaleko? Kedy sa zo začínajúcich priateľov stali začínajúci milenci? Jer zdvihol dlaň a dotkol sa jej vzdúvajúcich pŕs. Nežne ich pohladil a rukou zamieril nižšie, nepretrhujúc ich dlhý, vášnivý bozk. Prstami sa dotkol jej stehien...

Jeremy sa od nej zrazu odtiahol a očami klesol nižšie. Všimol si fľaky ne belostnej látke. Ustrnul.

„Ja... Ty... Ty si bola ešte panna?“ ozval sa šokovane. Gabi sklopila zrak a prikývla. Jer sa chytil za hlavu. Veď jej mohol v noci ublížiť! „Bolelo... ublížil som ti?“ spýtal sa jej potichu. Riell okamžite pokrútila hlavou.

„Nie. Som v poriadku,“ usmiala sa na neho kŕčovito. Toto bol pre ňu vážne trapas! Päťdesiatročná upírka a bola stále panna! No nezdalo sa jej, že by bol Jeremy nejako znechutený či pobavený. Prekvapený, to áno, ale takým tým milým spôsobom.

Gabi si uvedomila, že sa nehýbe. Nebodaj už nechce pokračovať? Tak predsa len ho... vystrašila?

„Jeremy?“ zašepkala. Chytila jeho pravú ruku a pobozkala ho na ňu. Potom si jeho dlaň položila na srdce. Jeremy sa sprudka nadýchol, keď si konečne uvedomil, že Riell tu pred ním leží úplne bezbranná. Nahá. Pripravená sa mu odovzdať. Ale toto... toto predsa nebolo správne, či áno? Nemiloval ju. Teda možno miloval, no nie tak, ako jej sestru. Nemohol dopustiť, aby sa Gabrielle stala len nejakou náhradou... To bola hlúposť! Gabi nebola náhradou. Bola jedinečná. Nikdy by mu ani nenapadlo ju nejako využívať, veď mu za tých pár dní bola oveľa bližšie ako sestra. Sestra... Neboli to bratské city, ktoré ku nej prechovával? Chcel ju ochraňovať, starať sa o ňu, byť jej neustále na blízku. Nebola to len súrodenecká láska?

Lenže keď sa pod ním Riell opäť pohla a otrela sa bokom o jeho stehno, bol si skoro istý, že to nebola obyčajná bratská láska. Brat by netúžil po svojej sestre takýmto spôsobom. A on ju v tej chvíli chcel. Chcel byť hlboko v nej.

„Jeremy,“ zastonala, keď vkĺzol do jej vnútra. Jeremy sa usmial a pobozkal ju na pery. Teraz to nebude riešiť.

.......

Klaus nebol zvyknutý prehrávať. Stratil Viinu dôveru. Mrzelo ho to, to áno. A samozrejme že nečakal, že mu len tak ľahko odpustí. No nečakal ani, že sa okamžite vrhne okolo krku Stefanovmu bratovi. Sviniar. Bol si istý, že to s Viou nemyslí vážne. Damon Salvatore bol večný sukničkár, skôr či neskôr predsa len zlomí Vii srdce. A potom tu bude Klaus, aby ju utešil.

Áno. Bol by to dobrý plán, keby mal na neho Klaus trpezlivosť. Lenže pohár už pretiekol. Získa si Viu tak či tak. Do dvoch týždňov bude jeho. Už mu nezáležalo na tom, či ho bude milovať alebo nie. Bude ju vlastniť, bude pánom jej duše aj jej tela. A keď sa mu konečne dostane do rúk... Už nikdy neuvidí denné svetlo. Príde si po ňu hneď, ako sa zbaví Katherine a jeho otravného otca. Bol si istý svojim plánom.

Pretože Klaus nebol zvyknutý prehrávať.

..........

Páni. Ani poriadne nezačali Vianoce a mňa už kopla múza. Kapitola sa mi písala zvláštne ľahko ako už dlho nie. Tak si tieto podarenejšie kapitoly užívajte. Čoskoro príde záver celej série. A skončí inak ako všetci očakávate. :)

Kapitola je venovaná Tereze! Prečo mám pocit, že si jediná verná čitateľka? No kým má poviedka aspoň jediný komentár, stále mám pre koho písať. :) Ďakujem.

Veselé Vianoce všetkým!!! Toto je taký môj osobný darček pre vás. Ako sa vám páči pár Jeremy/Gabrielle?

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 13. kapitola: