OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov - 14. kapitola

28.03.2011 (15:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1688×

Víkend uplynul rýchlo, rovnako ako ďalšie dni. O dráčatku povedala iba Grace, lebo vedela, že udrží tajomstvo. Nath mrzelo, že musela klamať mame, ale bolo to riziko – všetko jej prezradí, až bude vedieť čo a ako.

Všetko šlo hladko, Nathalie sedela na poslednej hodine v týždni – dejepise – a chystala sa učiteľke odovzdať svoju dvadsať stranovú esej o Keltoch. Netrpezlivo si žmolila čierne rukávniky, čo mala natiahnuté už nie kvôli tetovaniam, ale kvôli striebornej značke uprostred ľavej dlane. Nevedela sa dočkať zazvonenia. Konečne sa ozval vytúžený zvuk. Nath vystrelila z lavice ako šíp z luku a ponáhľala sa s taškou na pleci ku katedre.

„Á, tu to máme,“ usmiala sa slečna Summersová a načiahla sa po papieroch. Ako jej ich však Nath podávala, nechtiac odhalila kúštik striebornej špirály na dlani a ten sa nepatrne zablysol. Učiteľka na kratučkú chvíľu v úžase vyvalila oči, ale okamžite sa ovládla. Nathalie sa radšej rýchlo rozlúčila a ponáhľala sa preč.

Už sedela na motorke a chystala sa dať si prilbu, keď jej na plece zľahka, ale rázne, dopadla čiasi ruka. Myklo ju a prudko sa nadýchla.

„Môžeme sa porozprávať?“ prehovorila slečna Summersová potichu.

„Isteže,“ zmätene odvetila Nath a odložila prilbu nabok.

„Osamote,“ dodala učiteľka netrpezlivo a porozhliadla sa po študentoch, čo sa trúsili zo školy. Nathalie preto zosadla z motorky a nasledovala ženu do kabinetu dejepisu na druhom poschodí. Učiteľka zamkla dvere a zamrmlala pár slov, ktorým Nath nerozumela.

„Posaď sa, prosím,“ vyzvala Nathalie a ukázala pritom na čalúnené kreslo pri starožitnom stole. Nath ju, stále zmätená, počúvla a bola zvedavá, čo sa bude diať ďalej. Slečna Summersová sa usadila do kresla na opačnej strane stola a spýtala sa:

„Nathalie, môžeš mi, prosím, ukázať svoju ľavú ruku?“

„Prečo?“ nechápala Nath a inštinktívne ruku skryla za chrbát.

„Len sa chcem o niečom presvedčiť,“ odvetila učiteľka s ľadovým pokojom v hlase i na tvári. Nath si neochotne stiahla rukávnik a dlaň nastavila tak, aby ju slečna Summersová dobre videla.

„Predsa len som sa nemýlila,“ zamrmlala v úžase a do hlasu sa jej votrel čudný prízvuk.

„Nemýlila? A v čom?“

„Že si Šur'tugal – Dračí jazdec, Nathalie,“ oznámila jej učiteľka a zamrmlala ďalších pár slov v neznámom jazyku.

Vtom sa jej črty začali meniť, bublať a krútiť sa.  Nath len vyvalila oči a krútila hlavou v snahe uistiť sa, že sa jej to snáď len zdá. Po chíľke  sa učiteľkine rysy tváre ustálili.

„To nie je možné,“ zašepkala Nathalie a uprene hľadela na ženu, čo sedela oproti nej.

Stále tam sedela slečna Summersová, ale bola iná. Jej blond vlasy vybledli do striebristo bielej, smaragdové oči sa stali šikmejšími a celkovo nadobudli črty jej tváre ostrejší tvar. Zrazu vyzerala ako dravec. Čo však Nath vyrazilo dych, boli ženine uši. Z rozkošných okrúhlych sa zmenili na ostré a špicaté.

„Vy ste... vy ste...“ koktala Nathalie.

„Elfka. Áno,“ dokončila slečna Summersová zľahka.

„Ako to?“ vydýchla užasnuto Nath. Ďalšia bájna bytosť v jej živote?

„To je dlhý a zložitý príbeh. Sľubujem, že ti všetko vysvetlím, ale teraz sa musíme ponáhľať.“

„A kam?“

„Ak dovolíš, rada by som sa stretla s tvojím drakom,“ odvetila elfka. Hoci bol Nathalin zdravý rozum úplne proti (vlastne na ňu vrieskal, aby to nerobila), podvedome učiteľke verila, a tak súhlasila. Slečna Summersová sa vrátila do svojej zvyčajnej podoby a odomkla dvere.

Na prázdnom parkovisku Nath nasadla na svoju motorku a vydala sa domov. Elfka ju nasledovala v malom športovom aute polnočnej farby s dymovými sklami.

Nathalie si čo najrýchlejšie (aj keď roztržito) zbalila veci, nechala mame odkaz na záznamníku a ponáhľala sa z domu. Už-už chcela nasadnúť do tmavého auta, keď si uvedomila, že bude podozrivé, ak si doma nechá motorku a preto radšej vyskočila na ňu.

*     *     *

Zastavili pred chatou a Nath otvoria garáž. Schovali v nej svoje dopravné prostriedky a pobrali sa za Jamesom. Našli ho, ako sa v kúpeľni naťahuje s dráčatkom o svoje obľúbené tričko.

„No tak, pusti ho, ty potvora!“ zvolal, no drak sa zahryzol ešte pevnejšie. Obaja znehybneli, keď si všimli prichádzajúcich.

„A-hoj,“ sekal James pri pohľade z Nath na slečnu Summersovú.

„Môžeš mi láskavo vysvetliť, čo to má znamenať?“ opýtal sa príkro  a ukázal na elfku.

„To je v poriadku, James,“ upokojovala ho, „ona o všetkom vie.“

„Akože? Ty si jej to povedala?“

„Nie, nič mi nepovedala,“ ozvala sa učiteľka a stále pozrovla zeleného jaštera.

„Poďme si všetci niekam sadnúť a v pokoji si to vysvetliť, dobre?“ prerušila ich Nathalie.

„Ja by som rád,“ začal James unavene, „ale tento tu nechce pustiť moje tričko.“ Škaredo pozrel na draka a znova mykol kusom látky.

„Tento tu? Vy ste mu ešte nedali meno?“ čudovala sa elfka.

„No, nie. My totiž nevieme, či je to on alebo ona,“ priznala Nath zahanbene.

„Aha,“ prikývla učiteľka, „ to je potom jednoduché – opýtajte sa ho.“ James sa zasmial (vyznelo to trochu hystericky - Nath si pomyslela, že už má toho, chudák, asi dosť).

„To ako, haha, nám akože normálne odpovie?“ Elfka sa naňho pozrela, akoby patril do ústavu pre mentálne zaostalých.

„Samozrejme!“

Nathalie si kľakla na dlážku a zavolala k sebe dráčatko. To z papule pustilo Jamesovo zničené tričko a ponáhľalo sa k nej. Za posledný týždeň o kus podrástlo – od hlavy po koniec chvosta meralo už aspoň meter a pol. Trepotalo blanitými krídlami a šmýkalo sa na kachličkách.

„Ahoj, maličký,“ privítala ho a začala sa s ním maznať. Pocítila dotyk dračej mysle a podvolila sa mu. Zaplavil ju príval lásky.

„Chýbala si mi,“ ozval sa v Nathalinej hlave známy hlas – hlas draka z jej snov.