OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov - 13. kapitola

27.03.2011 (10:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1292×

13. kapitola - Rozhodnutie

„Čo spravíme?“ zopakovala pomaly Nathalie. „No... späť do lesa ho pustiť nemôžeme a do zoo ho rozhodne nedám, takže... takže si ho necháme!“

„Nath, a kto sa oňho, preboha, bude starať?“ namietol James a rozhodil rukami.

„Ja. A keď budem v škole, tak ty, samozrejme,“ vyhlásila sebavedome.

„To snáď nemyslíš vážne!“ zvolal neveriacky James a krútil hlavou.

„No ták, prosím,“ nahodila tie najsmutnejšie psie oči, aké dokázala vyčarovať, „už len do konca školského roka. Tie tri týždne vydržíš. Prosím...“

„Nie, Nathalie. V žiadnom prípade to neprichádza do úvahy. Nemienim sa nechať zožrať týmto čudom." Ukázal na dračie mláďa, čo medzitým zaspalo schúlené v klbôčku vedľa Nath. Najmenej pol hodinu do Jamesa hustila prosby a presviedčala ho. Nakoniec sa predsa len podarilo zlomiť Jamesovu zdanlivo pevnú vôľu.

„No dobre, dobre, postarám sa o toho jaštera do konca školského roka, ale ani o jediný deň dlhšie, jasné?“ vzdal sa.

„Vďaka, Jimmy!“ zvolala Nath šťastne a hodila sa mu okolo krku.

„Príliš sa neteš – cez víkendy mi tu s tou zelenou obludou budeš pomáhať. A ak ma ten krpec čo len raz pohryzie, poletí odtiaľto drak-nedrak,“ uzemnil ju. Nathalie bola taká šťastná, že blahosklonne prepočula Jamesovu urážku na adresu malého dráčika.

„Isteže,“ zamrmlala neprítomne, zabalila spiaceho tvora do deky a uložila ho na svoju posteľ. Sadla si k nemu a láskala ho po drobnej hlavičke. Potichučky mrnkal a znelo to, akoby priadla veľká zelená mačka.

„Môj maličký,“ zašepkala si pre seba a usmievala sa.

*  *  *

„James?“ zavolala smerom k domu potom, čo doupratovala konské boxy. O chvíľu dotyčný vystrčil strapatú hlavu s kuchynského okna. Nathalie sa zasmiala na jeho zvedavom výraze.

„Poď si zatrénovať!“ navrhla. James sa žiarivo usmial, odviazal si zásteru a zmizol v dome. Onedlho sa sa objavil na záhrade a v rukách držal dva krátke drevené meče a dva okrúhle štíty. James totiž kedysi patril ku skupine nadšencov historického šermu, ale neustále cestovali, čo sa mu nepáčilo a tak odišiel. Ako pamiatka mu zostali tie drevené meče a zopár kostýmov. Mal aj sokola, no daroval mu slobodu.

„Na mňa nemáš, sestrička,“ vyhlásil a provokatívne zakrúžil mečom.

„Ale, aký si si istý!“ vysmiala sa mu Nath a zaútočila. Údery za sebou nasledovali rýchlosťou blesku a obaja mali čo robiť, aby sa tomu druhému ubránili. Zvuky nárazu dreva o drevo sa rozliehali po okolí.

Nakoniec James vyčerpanej Nathalie vyrazil meč z ruky a ona klesla na kolená. Priložil jej teatrálne svoju zbraň k hrdlu a víťazoslávne zvolal:

„Vyhral som!“

Nath k nemu zdvihla oči a škodoradostne sa uškrnula. „Nie tak celkom, Jimmy,“ namáhavo vydýchla a štítom mu podrazila nohy. S hlasným „au!“ dopadol na zadok vedľa nej.

„To nebolo fér,“ fňukal ako malé decko.

„Vážne? A myslíš si, že v stredoveku bolo niečo fér?“ odvrkla Nath, naštvaná z ďalšej prehry.

„Máš pravdu,“ priznal James, keď sa upokojil, vyskočil na nohy a pomohol jej vstať. Ako sa tak zberali k domu, Nathalie znova pocítila v mysli dotyk dráčatka, ale tento raz sa nebránila. Na okamih uvidela obraz svojej prázdnej izby a pocítila úzkosť zo samoty.

„Maličký sa zobudil,“ oznámila Jamesovi.

„Ako vieš?“ nechápal a úsmev mu trochu povädol - stále sa nevedel zmieriť s tým, že majú doma draka - rozprávkovú bytosť, ktorá by po správnosti ani nemala existovať. Nath len mykla plecom a ponáhľala sa dnu.