OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 6. kapitola

28.06.2012 (13:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1647×

Už dlhší čas ju pozoroval. Nebiť toho, že sa rozprávala a do konca zabávala s jeho otrasnou sesternicou, možno by mu prišla aj celkom milá a očarujúca. Vždy, hoc si to nechcel pripustiť, obdivoval jej plavé vlasy. Neboli neprirodzene bledé ako Narcissine, boli ako slnko. Už chápal Jamesa, prečo sa mu Lily páči. Zelené oči sú u dievčat naozaj najkrajšie...

Uvidel Snapea. Kráčal priamo za Linou, Siriusa si nevšimol. Čo od nej ten Fňučko chce?

Chvíľu sa zdalo, že sa iba normálne rozprávajú, no keď ju Snape silno chytil za ruku, Tichošľap sa rozhodol zakročiť. Prečo nepredviesť svoje milé a galantné ja?

„Au! Pusť, to bolí!“ počul, ako Lina kričí.

„Pusti ju!“ zavrčal Sirius a chytil svoj prútik do ruky.

„Ó, to myslíš vážne, Black? A prečo by som to mal robiť?“ spýtal sa ho posmešne Snape, jeho čierne očí si ho premeriavali nevšímajúc si jeho prútik. Sirius sa striasol odporom a bez ďalších slov na Snapea zdvihol prútik. Petrificus Totalus! pomyslel si. Z jeho prútika vystrelil takmer nepostrehnuteľný záblesk, ktorý narazil rovno do Snapeovej hrude. Zamrzol na mieste aj s pokriveným úškrnom na perách. Sirius na nič nečakal, čapol Linu za ruku a zamieril ku stolom naproti. Keď si bol istý, že ich Snape neuvidí, tichým šepotom ho odklial a ešte viac sa schoval za vysokého bifľomorčana.

„Čo odo mňa chceš, Black?!“ vyštekla na neho. Významne sa na ňu pozrel. Tá ženská je naozaj neuveriteľná.

„Takto ty ľuďom hovoríš ďakujem?“ opýtal sa jej uštipačne. Relina sa roztomilo začervenala a tichúčko zamrmlala: „Ďakujem.“

„No ešte stále neviem, čo odo mňa chceš. Pochybujem, že si sa zmenil na ochrancu humusáckych slizolinčaniek,“ ani to nedopovedala, už jej odsekol:

„Nehovor si tak!“ Bolo mu jedno, ako mu tá slizolinčanka žrala nervy, no to slovo nestrpí. Nie je ako Snape a tí jeho poskokovia. Jemu, na rozdiel od celej jeho rodiny, nezáleží na „čistej krvi“. „Ako môžeš čakať, že ti prestanú nadávať ty-vieš-do-čoho, keď sa tak sama nazývaš?“ vyčítal jej nahnevane.

„Ale ja to od nich neočakávam,“ zamumlala Lina opäť so sklonenou hlavou.

„Aha. Takže tebe sa páči, že ťa tak volajú?“ opýtal sa jej sarkasticky.

„Prečo sa do mňa vôbec staráš, Black!“ zvrieskla. A je to tu, mám príležitosť, pomyslel si spokojne. Potom jej povedal to, čo si už niekoľko dní dopredu pripravoval. Zareagovala presne tak, ako si myslel, že zareaguje. Premýšľal, či o tom naozaj nikomu nepovie. Predsa by len bolo úžasné, keby Slizolin prišiel o jednu z najlepších hráčov... No potom to zavrhol. To by urobil jeho brat, nie on. Radšej si to nechá v zásobe. Na horšie časy.

A potom sa mu opäť stratila z dohľadu. Prekliate ženské, pomyslel si zachmúrene a vybral sa hľadať Jamesa. Našiel ho pri stene, ako zamračene sleduje Lily a jej dnešný doprovod v podobe Longbottoma.

„Myslím, že ho vykopnem z týmu. Nepáči sa mi, ako hrá,“ zavrčal Paroháč cez tuho stisnuté zuby. Sirius sa na neho zaškeril.

„Naozaj? Lebo podľa mňa hrá skvele,“ povedal s úsmevom na perách. Bolo príjemné vidieť, že nie len on si robí starosti s jedným dievčaťom.

„Ó, naozaj, Tichošľap? Tak potom tu je tucet iných dôvodov, prečo by už nemal byť v týme,“ odsekol James a prepichoval svojho kamaráta pohľadom.

„Napríklad?“ opýtal sa ho nenútene Sirius čakajúc, čo si Paroháč znova vymyslí. James sa nadýchol. A je to tu.

„Má zlé známky. Mal by si ich opraviť,“ tvrdil. Sirius otvoril ústa dokorán. Čakal hocijakú hlúposť, no teraz sa James prekonal. Väčší nezmysel v živote nepočul. Nie len preto, že Paroháčovi nikdy nezáležalo na známkach. To nie. Určite na tom robil svoje fakt, že Longbottom bol najlepší žiak v ročníku. Rozhodol sa nekomentovať to a pokračoval v rýpaní.

„Aha. A ďalší dôvod?“ a elegantne si odhrnul vlasy z očí. Spokojne si všimol, ako po ňom hodili očarené pohľady bystrohlavčanky stojace kúsok ďalej.

„No... nespolupracuje. Nerobí to, čo som mu povedal, aby robil. Myslím na zápase. A potom ešte...“

„Tancuje s Lily Evansovou. Áno, áno, chápem,“ skočil mu do rečí Sirius a pobavene sa na svojho najlepšieho kamaráta zaškeril. Paroháč mu venoval naštvaný pohľad, no potom sa odvrátil a ďalej pozoroval červený vodopád Lilyných vlasov... Bola nádherná.

Zvyšok večera strávil Sirius tancovaním (toľko dievčat pokope ešte v živote nevidel) a presviedčaním Jamesa, nech sa konečne odváži požiadať Evansovú o tanec. No zdalo sa, že Paroháč urobí hocičo, len aby sa tomu vyhol.

„Sakra, James! Si najpopulárnejší a najvyhľadávanejší chalan na škole (samozrejme až po mne)! To ti robí taký problém ísť tam, schmatnúť ju za ruku a povedať jej, že s ňou chceš tancovať?!“ vyštekol Tichošľap. Zdalo sa, že to Jamesa povzbudilo a vybral sa za Lily. Sirius ich napäto pozoroval. Keď videl, že po chvíli spolu naozaj začali tancovať, spokojne sa usmial a rozhliadol sa okolo seba.

Zbadal ju skoro ihneď. Mierila ku dverám, sama. Sirius na nič nečakal, spod Jamesovho slávnostného hábita (ktorý si nechal na stoličke a tancoval iba v smokingu) vytiahol neviditeľný plášť a rýchlo ho cez seba prehodil. Nikto to nemal šancu postrehnúť. Chcel Linu sledovať, no bolo to ťažšie, než si myslel. Kým sa cez ten dav ľudí dostal ku dverám, prešlo veľa času a medzi tým sa mu stratila z dohľadu. Chvíľu nerozhodne stál pred Veľkou sieňou, no napokon sa vybral naľavo. Smeroval do učebne transfigurácie, ani nevedel prečo.

Odrazu začul hlasy. Boli to chlapci, asi traja alebo štyria. Potichu, tak, aby ho nepočuli, vyšiel spoza rohu. Naskytol sa mu nevídaný pohľad. Siedmak zo Slizolinu menom Zabini držal Linu za lakeť, ostatní traja ich obkolesili. Až neskôr Siriusovi došlo, že Lina neklamala... Naozaj ju nemajú radi.

„Humusáčka Moranová! Tak to je skvelé, akurát som premýšľal, na koho to nové Snapeovo zaklínadlo použijeme. Čo povieš, Severus? Sectusempra? Chcem vidieť, čo jej to spôsobí,“ povedal Hash a nepríjemne sa na Linu usmial.

„Chalani, to by sme nemali. Severus predsa vravel, že by mala spôsobiť hlboké rany po celom tele, môže to byť nebezpečné,“ chabo namietol jeho mladší brat Regulus. Až teraz si všimol, že je medzi nimi. Keď sa pozorne pozrel do tvárí všetkých okolo stojacich, zamrzol od šoku. Boli to budúci Smrťožrúti, po škole sa mali pridať k Voldemortovi. Tak čo tam robil jeho brat Regulus?

„Black! Prestaň nám prikazovať, čo máme a čo nemáme robiť. To, že ty máš plné gate, nás má ubezpečiť o tvojej odvahe?!“ odsekol Hash. Sirius nevedel, čo má robiť. Má zasiahnuť? Alebo sa má iba pozerať?

„Kľudne na ňu môžeme použiť Sectumsempra. Ak by som mal byť úprimný, aj ja som zvedavý, aké hlboké tie rezné rany budú,“ povedal Snape. Nech už zaklínadlo Sectumsempra spôsobovalo čokoľvek, on Snapea pozná. Určite to bude nejaká čierna mágia... Hash strčil do Reliny. Tá teraz stále presne medzi nimi, nemala možnosť ujsť. Hash začal zdvíhať prútik, vtedy sa Sirius rozhodol. Bez ďalších úvah zakričal:

„Nehýb sa!“ a začal sa boj. Ak sa to bojom vôbec dalo nazvať. Hash dopadol na tvrdú dlážku s tupým zadunením a v bezvedomí. Chvíľu trvalo, kým si jeho kamaráti všimli, čo sa to vlastne stalo. Snape rýchlo namieril prútikom, odkiaľ vyletelo zaklínadlo a niečo vykríkol. Z konca jeho prútika vyletelo modrasté svetlo a Sirius sa mu len-len že vyhol. Aj keď bol neviditeľný, oni boli traja. K  tomu ovládali pokročilú čiernu mágiu, čo mu tiež veľmi nepomohlo.

Tichošľap rýchlo skríkol ďalšie omračujúce zaklínadlo a trafil Zabiniho. Takže už ostal iba jeho brat a Snape. Zdalo sa, že Snape začal panikáriť a tak vrhal kúzla a blesky všade, kam sa len dalo. Medzi tým stihol začuť „Accio plášť!“, no nič sa nestalo. Sirius po chvíli uskakovania omráčil aj Snapea a ostal mu jeho mladší, vystrašený brat.

Čo teraz? Má ho omráčiť? Nemá ho bohvieako v láske, no zakliať vlastnú rodinu... Na jeho počudovanie sa Regulus rozbehol a zmizol za rohom chodby. Sirius si zašomral niečo o „údajnej slizolinskej odvahe“ a dočista zabudol, prečo sa do boja vlastne púšťal.

Až po chvíli si uvedomil, že Lina je preč. Musela ujsť počas boja. Pozrel sa na bezvedomých slizolinčanov a povedal si, že ich tu nechá ležať. Minimálne ďalších päť hodín budú v bezvedomí, má čas. Pravdepodobne ich niekto nájde, keď sa bude vracať z večierka...

Sirius sa opäť vydal pozdĺž chodby. Potom odbočil doprava a zamieril do učebni transfigurácie, kde si myslel, že by sa mohla nachádzať Lina. Zarazil sa uprostred chodby. Zdalo sa mu, že niečo počuje. Urobil dva kroky vzad a pozrel na dvere naľavo od seba. Na nich bolo červenou farbou napísané „Nefunkčné“. Spoznal ich. To boli záchody Umrnčanej Myrtly, otravného ducha malej dvanásťročnej študentky. Opäť začul vzlyky. Žeby bola Myrtla v potrubí a opäť plakala nad svojich spackaným „životom“?

Nie... Tieto vzlyky boli iné, neozývali sa tak a ani neboli toľko piskľavé. Pootvoril dvere. Na svoj šok zistil, že oproti dverám sedela Lina, opierala sa o stenu a... plakala.

No moment. To sa mi musí zdať. Relina Moranová a plakať??? Premýšľal, čo má urobiť. Má tam za ňou ísť a... A čo? Utešiť ju? Povedať jej, že všetko bude dobré? To bolo smiešne. Nie, mal by sa otočiť a tváriť sa, že si ju nevšimol. Pôjde späť do Veľkej siene a... No keď opäť pozrel na Linu, zarazil sa. Neviditeľné obruče mu stisli hrudník a potom si už len uvedomoval, ako kráča smerom k nej. Dvere sa za ním potichu zavreli.

Lina si ho zatiaľ nevšimla. Hlavu mala položenú na kolenách a len plakala. Slzy sa jej ligotali na tvári a na viečkach. Sadol si ku nej. Zdvihol ruku a položil ju na jej chrbát, potom ju pohladkal. Zdalo sa, že ho Lina nespoznala, len sa ešte usedavejšie rozplakala. Sirius na nič nečakal a pritiahol si ju do náruče. Objal ju. Čakal, že ho odtisne, no na jeho zdesenie (a z väčšej časti uspokojenie) mu objatie opätovala.

Odrazu mu jej prišlo ľúto. Veľmi ľúto. Myslel si, že nikto na tom nemôže byť horšie než on... A pri tom sa mýlil. Celá jeho rodina ho nenávidela, lebo bol iný. No mal priateľov, James, Remus a Peter vždy stáli pri ňom. A Lina...? Jej vlastná fakulta ju neznáša. Najprv si myslel, že ju iba nemajú radi, no... oni ju nenávidia. Jediná, kto sa s ňou rozpráva je jeho sesternica Narcissa. Aj Lily sa s ňou pustí do reči. A kto vie, ako je to u nich doma? Možno ju nenávidia za to, že je čarodejnica, že je iná, ako ostatní z jej rodiny... Bola na tom presne, ak nie horšie ako on.

Pohladil ju po svetlých vlnitých vlasoch. Boli hebké a dlhé. Privoňal si k nim. Voňali ako vanilka so škoricou a mliekom. A Lina len naďalej vzlykala a vzlykala... Ešte tuhšie ju objal okolo ramien. Uvedomil si, že neviditeľný plášť sa mu váľa pri nohách. Vie, že to on ju objíma? Alebo je jej to teraz jedno?

Konečne ku nemu zdvihla uplakanú tvár. Sirius ostal na ňu zarazene civieť. Čakal, že bude celá červená a mokrá. Slzy sa na jej líciach síce skveli, no to bolo asi všetko. Bola nádherná, tak ako vždy. Pozrela mu do očí. Tie jej boli tak neuveriteľné zelené. Veľmi zelené, až príliš. Pár neposlušných pramienkov jej spadlo do očí. Skôr, než to stihla urobiť sama, jej ich odhrnul z tváre. Ruky mu spočinuli na jej tvári, nevedel sa prinútiť dať ich dole. Jej ružové pery ho priam pobádali, aby sa ich dotkol. Neodolal. Nahol sa ku nej a pobozkal ju.

Vybuchol žiarivý ohňostroj, všetko v ňom radostne vykríklo. Bola mäkká, teplá, priam cítil, ako jej búši srdce. Pootvoril pery. Spolupracovala. Objímala ho okolo krku. Bolo to zvláštne, cítil, ako ku nemu patrí. Akoby bola stvorená len pre neho, pre nikoho iného. Neovládol sa a tíško zastonal.

O chvíľu si uvedomil svoju chybu. Linu to totiž prebralo a splašene sa od neho odtrhla. Šokovane raz pozrela na jeho pery a potom na svoje ruky. Cítil, ako z nej sála strach. Pozrela mu do očí. Opäť jej vyhŕkli slzy a stekali jej po líciach na krk. Prudko vstala a cúvala preč.

„Čo si myslíš, že si, Black?!“ skríkla. Bola to chyba! Ako ho mohla pobozkať?! Siriusa Blacka, najznámejšieho lámača sŕdc na škole?!

„Ja... Lina, nechoď preč!“ povedal a rýchlo sa postavil. Bože, čo som to len urobil?

„Nie! Nedotýkaj sa ma!“ zakričala, keď sa ju snažil zastaviť.

„A prečo by som mal?“ opýtal sa jej a vyzývavo jej pri tom hľadel do očí. „Povedz mi, Relina Moranová, prečo by som ťa nemohol pobozkať ešte raz? Ak povieš, že sa ti to nepáčilo, ja to už v živote neurobím!“ Lina nenachádzala slov.

„Tu nejde o to, či sa mi to páčilo, alebo nie!“

„Vážne? A o čo tu teda ide?“

„Ja len nechcem patriť k tým hlupaňám na škole! Myslíš si, že som nepočula o Siriusovi Blackovi, ktorý sa otočí za každou sukňou? Nie, nedotýkaj sa ma! Ja nie som ako ony! Nenaletím ti!“ a s týmito slovami vyšla zo záchodov. Sirius za ňou hľadel, neschopný slova. Hups... Tak to predsa len nebude také jednoduché, ako som si myslel. No ja vyhrám!

..........................

Ospravedlňujem sa za manšiu pauzičku, no tento týždeň som stále chodila po súťažiach po celom Slovensku a akosi som nestíhala... Uvidíme, ako na tom budem s kapitolami do 30. júna. Neviem, či sa mi podarí urobiť dostatočnú zásobu... No dve kapitolky by hádam aj mohli byť. Posnažím sa! A ďakujem za komentáre!!!

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 6. kapitola: