OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 7. kapitola

30.06.2012 (12:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1611×

Zdalo sa, že chrabromilčania sú menej sebavedomí ako pred tým. Akoby aj nie, ich posledný zápas proti Slizolinu dopadol katastrofálne.

Piataci a siedmaci boli ako vždy veľmi vyťažení, cez víkendy takmer nespávali. Lina to tiež nemala najľahšie. Profesorka McGonagallová im dávala toľko domácich úloh, že medzi siedmakmi neostal jediný žiak, čo by mal transfiguráciu rád. Predsa len, naučiť sa premieňať psa v stoličku z čerešňového dreva a so zložitým vyrezávaní za jediný deň bol aj pre Franka Longbottoma nadľudský výkon.

Prešli už skoro dva dni od tej udalosti v záchodoch Umrnčanej Myrtly. Lina sa Siriusovi vyhýbala a nič na tom nehodlala zmeniť. Párkrát za ňou po spoločnej hodine transfigurácie prišiel, no vždy ho nejako odbila. A tak to ostane aj naďalej. Veď čo na tom, že má pre Blacka slabosť? A ktoré dievča nie v tejto škole? Nie, ona Blacka nenávidela, a to nezmení ani to, že sa perfektne bozkáva... Sakra, mlč už! zahriakla sa. Nebozkáva sa dobre a ani pre neho nemám slabosť! Sprosto ma využil, keď som bola vyľakaná po tom, čo na mňa smrťožrúti chceli použiť zaklínadlo Sectumsempra! Je to tak, ako som povedala! Ja nebudem ako tie hlupane z chrabromilu, ktoré mení ako ponožky! a z pocitom, že situáciu má pevne v rukách sa vybrala na čarovanie s profesorom Flitwickom.

Našťastie túto hodinu mala spoločne s Cissy a bystrohlavčanmi. Profesor Flitwick im dával najmenej domácich teoretických úloh, za čo mu boli všetci nesmierne vďační. On jediný si nemyslel, že budú zaklínadlá ovládať lepšie, ak o nich napíšu dvadsať centimetrov pergamenu.

„Utíšte sa, utíšte sa! Dnes sa naučíme nové zaklínadlo, ktoré bude určite na skúškach MLOK-a! Je to meniace kúzlo, ale než si vysvetlíme, ako ho správne vysloviť, otvorte si učebnice na strane osemdesiattri!“ pišťal profesor Flitwick. Žiaci ho okamžite poslúchli, pri čom si vzrušene šepkali. O meniacom zaklínadle bolo všeobecne známe, že je veľmi ťažké. „Prečítajte si druhý odsek o možných rizikách!“ Žiaci sa pustili do čítania. O päť minút zdvihli oči a nedočkavo pozorovali profesora Flitwicka.

„Tak teda, opakujte po mne! Met-ter morf!“ skríkol profesor. Žiaci po ňom sústredene opakovali dávajúc dôraz „o“. „Ó, áno, tak je to správne! Nezabudnite povedať dvakrát „t“! Mnohí slávni čarodejníci povedali zaklínadlo zle a namiesto toho, aby si zmenili farbu na hábite, tak zbĺkol!“ po týchto slovách si žiaci zmenili zdesené pohľady.

„A teraz namierte svoje prútiky na stužky pred vami! Chcem, aby ste sa do konca hodiny pokúšali zmeniť farbu látky zo zelenej na ružovú!“

Lina si povzdychla, namierila svojim prútikom na stužku a kútikom oka pozorovala, čo robia ostatní. Jeden siedmak z Bystrohlavu priveľmi švihol prútikom a ten mu vyletel z ruky. Druhý nevyslovil zaklínadlo správne a z konca jeho prútika vyleteli chrobáky. No skvelé.

„Metermorf!“ skríkla. Jej stužka zvláštne zbledla a namiesto smaragdovej farby bola skôr žltkastá... Alebo sa jej to iba zdalo? No dobre, tak ešte raz! „Metermorf“ a nič. Stužka nijak nezareagovala. Relina sa však nevzdávala a poslušne zaklínadlo opakovala ďalej. Až do konca hodiny sa kus látky ani len nepohol, ostal nezmenený ležať na drevenej lavici. Za domácu úlohu dostali precvičovať meniace zaklínadlo a Lina spokojne vyšla z triedy s Cissy po boku. Dnešné vyučovanie sa skončilo.

„Nepôjdeme von?“ opýtala sa jej Narcissa. Hoci bol november, vonku nemrzlo. Vlastne bolo celkom príjemné počasie – po dlhých dňoch prestalo pršať a na chvíľku vykuklo spoza mrakov slniečko.

„Tak fajn,“ súhlasila Lina a spoločne vyšli von okolo dvoch štvrtákov. Keď dorazili k veľkému dubu, pod ktorým zvykli sedávať Záškodníci, Cissy sa oprela o kmeň najbližšej brezy a pozorovala krajinu okolo seba.

„Dúfam, že tento rok Slizolin vyhrá. Po tej hanebnej prehre, ktorú sme minulý rok zažili s Charbormilom, už si ani nič iné neželám,“ ozvala sa Cissy. Lina zamyslene prikývla. Áno, aj ona mala v úmysle za každú cenu vyhrať. Hlavne, keď uvidí Potterov a Blackov zronený výraz... Ten bude stáť za všetky drobné! Po chvíli Cissy povedala, že ide dnu, pretože musí urobiť referát pre profesora Binnsa... Lina ešte ostala, vychutnávala si chladný, zimný vánok.

Odrazu za sebou začula šušťanie lístia. Otočila sa. Niekto smerom k nej kráčal, chlapec a dievča. Držali sa za ruky. A to dievča jej prišlo nejaké známe...

„Lily?!“ Lily nadskočila a pozrela na Linu, potom sklopila zrak a zapýrila sa.

„Neruš nás, Moranová!“ štekol na ňu Potter... James Potter!!!

„Lily? Čo sa to tu deje? A ty ju okamžite pusti, Potter!“ vykríkla a priblížila sa k nim.

„Nie, Lina, on mi nič nerobí... James, nehovor jej Moranová,“ obrátila sa na Jamesa. Teda Pottera. Áno, on pre ňu bude rozhodne Potter, a nie nejaký James.

„Nič ti nerobí?! Tak čo to bolo, Potter? Elixír lásky? Kúzlo pomätenia? Či dokonca Imperius?“ hádala Relina, pri čom znepokojene pozerala na svoju chrabromilskú kamarátku. Rozhodne vyzerala čudne! Jej tvár, inokedy nenamaľovanú, zdobil jemný make-up. Pery mala podozrivo ružovejšie a mihalnice dlhšie... Ona sa hádam zbláznila!

„On mi nič neurobil, Lina!“ ďalej ho bránila Lily, „Som s ním dobrovoľne.“

„No jasné. A vlkolaci sú v podstate mierumilovné tvory. Počuj, Potter, už ma naozaj neštvi a povedz mi, čo si jej urobil! Inak pôjdem za profesorkou McGonagallovou!“ hrozila mu. No potom sa, na jej počudovanie, ozvala opäť Lily: 

„Relina Moranová, ak môjmu chlapcovi povieš ešte raz „Potter“, vlastnoručne ťa uškrtím a ty,“ ukázala na Pottera, „sa prestaň tak hlúpo uškŕňať. Lina, mala som ti to povedať skôr, no... Cez Halloweensky večierok ma James pozval do tanca a ja som súhlasila. Chodíme už spolu dva dni. Na tom plese sme sa dali dokopy a...“ no nestihla ani dopovedať. Lina sa ku nim zúrivo obrátila chrbtom a mierila rovno do hradu. „Počkaj, Lina, stoj!“ kričala za ňou Lily. No Lina sa ani neobzrela. Oficiálne je totiž na tú malú protivnú chrabromilčanku nahnevaná.

„Hej, Relina, nechoď! Mám ti niečo odkázať od Siriusa!“ volal za ňou James. Lina sa zastavila. Tak on má pre mňa odkaz od Blacka???

Potom sa obrátila a kráčala späť smerom k nim.

„Naozaj, Potter? Tak teda povedz svojmu milovanému kamarátovi, že ja na neho zvysoka kašlem. A nech si tie svoje poznámky nechá pre seba. To, čo sa stalo na záchodoch Umrnčanej Myrtly sa už nebude opakovať!“ sykla a opäť mierila do hradu. Ešte za sebou začula Lilyno „Čo sa stalo na tých záchodoch?“ no to už bola Lina preč.

Takže Black jej nechal odkaz... Pche!

Nasledujúci víkend sa konal zápas Bifľomor proti Bystrohlavu. Lina dlho premýšľala, komu bude fandiť, no nakoniec sa rozhodla pre Bifľomor. Mala ich rozhodne radšej ako večne nafúkaných bystrohlavčanov. Po tom incidente pri starom dube sa jej už Sirius neodvažoval posielať správičky a ani sa s ňou bližšie spojiť. Vlastne na hodinách transfigurácie a starostlivosti o zázračné tvory sa tváril, akoby vôbec neexistovala. Čo ju pekelne štvalo. Tak on ju najprv pobozká a potom sa správa, akoby bola vzduch? Mala nesmiernu chuť za ním zájsť a pred celou Veľkou sieňou mu povedať, čo si o ňom myslí.

Keď Lina po nekonečných hodinách dokončila referát na herbológiu o tridsiatich centimetroch, spolu s Cissy sa vybrali smerom na metlobalové ihrisko. Chodby boli plné študentov, ktorí sa tak ako ony rozhodli sledovať zápas. Keď prechádzali okolo Veľkej siene, Lina zbadala Regulusa Blacka s Hashom. Mimovoľne sa otriasla. Od večierka sa s nimi nerozprávala, nechali ju zatiaľ na pokoji. Bola zvedavá, do kedy im to vydrží. Nuž, najbližších pár dní by sa mala zdržiavať čisto len v prítomnosti ostatných žiakov, na verejnosti Dumbledorovi a ostatným profesorom pod nosmi sa o nič nepokúsia.

„Pohni sa, Lina, lebo nám vyfúknu tie najlepšie miesta,“ ozvala sa Narcissa. Relina pridala do kroku. Keď si o desať minút sadala na lavičku v predných radoch, spokojne sa usmievala. Cissy bohužiaľ sedela v stožiari naproti, keďže ona fandila Bystrohlavu. Ktosi za ňou rozdával žlto-čierne vlajočky a tak si jednu zobrala.

Musela čakať ešte ďalších pätnásť minút, kým sa všetky štyri stožiare vo výške asi sto metrov zaplnili a ďalších päť, kým madam Hoochová zahájila zápas. Hráči v modro-bronzových a žlto-čiernych hábitoch vzlietli do výšky a prehadzovačky sa okamžite ujal Bifľomor. Komentátor Parker začal kričať kúzlom zosilneným hlasom.

„A prehadzovačku má Beigl! Ten ju prihráva Reslovej, tá Donnerovi a ten opäť Beiglovi! Beigl letí, ide strieľať! A... Nie, bol to len planý poplach, strážca Bifľomoru prehadzovačku bez väčších ťažkostí chytil a už ju hádže Morfinnovi. Ten okamžite letí na druhú stranu ihriska! Bifľomorskí hráči ho obkolesili zo všetkých strán! Ale Morfinn šikovne prihral prehadzovačku Haletovej pomocou Spätnej prihrávky (triafač prihrá prehadzovačku vez plece svojmu spoluhráčovi) a tá letí cez vyľudnené ihrisko! Smeruje na bránku! Bystrohlavčania sa ju snažia dohoniť, no je to vopred stratené, teraz všetko záleží od strážcu! Mieri na bránku a... Je to gól!!! 10:0 pre Bifľomor!“

Lina spoločne so študentmi vedľa nej radostne zvýskla. Zdalo sa, že bifľomorčania neklamali – naozaj mali tento rok silný tým.

„Môžem si prisadnúť?“ ozvalo sa tesne za ňou, až nadskočila. Na šiji jej nabehla husia koža keď spoznala, o koho ide. Black. Ešte ten tu jej chýbal. Sirius na nič nečakal a prisadol si na voľné miesto vedľa nej.

„Čo tu robíš?“ sykla mu do ucha. Black sa na ňu pokrivene zazubil.

„Čo myslíš, že tu robím? Žeby som sledoval zápas?“ a elegantne si odhodil vlasy z očí. To jeho gesto Lina tak z duše nenávidela!

„Ale prečo?“ nedala sa. „Chceš vidieť, ako sa drží pálka v ruke? Tak to ťa asi sklamem, Black, lebo pochybujem, že to z takejto diaľky uvidíš. Ale až sa skončí zápas, kľudne ti ukážem, ako sa to robí,“ povedala a provokatívne na neho žmurkla. Black na ňu ostro pozrel a poznamenal:

„Aspoň viem, ako sa letí na metle, Moranová. A nezabúdaj, že mám u teba schovanú láskavosť.“

Lina vedela, na čo naráža. Na to jej podvádzanie. No malo to presne opačný účinok, ako si Sirius myslel.

„Ó, naozaj?! Tak to je tvoja najnovšia taktika flirtovania s dievčatami? Najprv ju celých šesť rokov nenávidíš, potom ju pobozkáš a nakoniec sa jej vyhrážaš?!“

„Snívaj ďalej. V prvom rade by som totiž mal mať o teba záujem. Je síce pravda, že sa mi zásoby sliepok míňajú. Neboj sa, ak ostaneš na škole ako posledná, ktorá so mnou ešte nechodila, možno sa zľutujem a urobím to, po čom tak túžiš.“

„Áno? A čo? Priznáš sa, že si neskutočný ignorant a hajzel a potom umrieš na mieste?“

„Ale no tak, Relina. Obaja vieme, ako veľmi ma chceš pobozkať.“ Zápas si už ani jeden z nich dvoch nevšímal.

„Tak potom ti skratoval mozog, Black. Nebol si to náhodou ty, kto ma na záchodoch pobozkal? Ach, prepáč, jasné! Ty totižto mozog ani nemáš, však?“

„Mám,“ zavrčal podráždene.

„Naozaj? Tak prečo to tajíš?“ pokračovala v rýpaní. Čím ďalej, tým viac ju to začínalo baviť.

„Moranová, neprovokuj,“ zasyčal a nebezpečne sa ku nej priblížil. V očiach sa mu podivne zablysklo.

„Lebo čo? Utopíš ma v slzách?“ spýtala sa ho posmešne.

„A je to ďalší gól pre Byfľomor, stav je 20:0!“ skríkol Parker. Nevenovali mu pozornosť.

„Neovládnem sa a vyšlem na teba nejaké zaklínadlo čiernej mágie,“ varoval ju nahnevane.

„Neunúvaj sa a keď tak sa postav do radu. Hneď za smrťožrútov,“ odvetila naoko unudene. Na Blacka to však očividne zapôsobilo.

„Smrťožrúti idú po tebe?“ opýtal sa jej poplašene. Poplašene???

„Dopekla, Black! Si naozaj taký sprostý, alebo sa takým len robíš? Nebol si to náhodou ty, kto ma pred dvoma dňami zachránil z pazúrov tvojho bračeka a tých jeho parťákov? Si myslíš, že to nechajú len tak?“ Sirius sa zarazil. Mala pravdu.

„Ale to znamená... Že si v nebezpečenstve,“ skonštatoval po chvíli.

„Prosím ťa, nebuď smiešny. Znelo to ako v nejakej trápnej knihe. Sú to len deti, ktoré túžia po zábave. A navyše ani oni nie sú takí hlúpi, aby niečo urobili Dumbledorovi rovno pod nosom,“ povedala trocha prekvapene. Zdalo sa jej, že sa o ňu Black bojí. Už len tá veta jej znela absurdne.

„Máš pravdu,“ prikývol Sirius. Pozrel Line do očí. Boli zelené. Jasné, že boli zelené! Sú zelené ako vždy! Okolo jej tvári sa krútili prstence plavých vlasov. A potom ho napadla bláznivá myšlienka. Možnože Lina nie je tak tvrdý oriešok, ako si myslí. Možno by stačilo len malé naznačenie, a...

Bez premýšľania sa ku nej naklonil. Lina očami hypnotizovala jeho pery. Medzi nimi lietali iskry, svet naokolo sa stratil. Z jej tela vyžarovalo teplo. Sirius vedel, že má vyhraté. Nahol sa ku nej ešte bližšie...

A potom sa od neho odrazu Lina odtiahla a na perách jej pohrával pobavený úsmev.

„Daj si pohov, Casanova,“ a s týmito slovami sa odvrátila a sledovala už len hru. Zápas prekvapivo vyhral Bifľomor.

.............................

Mám už napísanú aj 10. kapitolu a pre informáciu, toto je posledná kapitola, ktorú som pridala ja, čo som tu.

V sobotu idem do tábora, no kapitoly bude pridávať moja kamarátka za mňa! V zásobe sú minimálne tri, no aj tak tri na dva týždne - prídem domov až 13. a aj to nebudem mať napísané žiadne kapitoly, čiže nová by mohla byť až niekedy 15. júla... Mrzí ma to!

P.S. To ale neznamená, že nemáte komentovať! Kamarátka má prikázané, že ak bude menej ako 5 komentárov, ani nemá pridávať!

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 7. kapitola: