Devil's Night - 38. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Odhalené tajomstvo otrasie hĺbavým Damonom. Je čas postarať sa o bezpečnosť neznámej, dotiahnuť detaily ochrany do konca.
A ďalšia záhada? Šéfka Pekla Lucienne vykríkne zdesením a Damon musí konať rýchlejšie ako ona...

28.05.2013 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 986×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

Damon si namočil uterák do teplej vody a postupne zotiera špinu z tela ženy. Vyperie uterák a zasa sa vracia pracovať. Podľa povahy rán to vyzerá, že si ich spôsobila sama. Bože je samá kosť a koža. Podrbaná pekelníčka ju tam držala bez jedla.

Masáž kože jej vracia život. Pohla viečkami, pomrvila sa. Upír zastal s prácou, čaká. Pohla rukami, šmátra okolo seba, hmatká po posteli, ruky analyzujú látku okraj postele. Stále má zavreté oči.

„Počuješ ma?“ Tíško sa spýtal Damon a žena vykríkla, stočila sa do klbka.

„Neboj sa, už si v bezpečí.“ Tíško skúša znova. Opäť výkrik, ruky na tvár a telo ženy sa trasie strachom. Prišiel kňaz s jedlom.

„Otče, asi bola týraná. Bojí sa aj šepkania.“ Tíško oznamuje Damon.

„Dieťa moje, žiadne strachy, tu si na fare, nikto ti neublíži.“ Kňaz sa jemne dotkol jej ruky. Srdcervúci výkrik, natlačila sa do rohu postele a usedavo plače.

„No neviem, či toto zvládneme, Damon. Je zrelá do nemocnice.“

„To sú skoré uzávery, otče. Potrebuje čas a ten jej doprajeme, prosím.“

„Dobre. Postaraj sa o ňu, ja musím na rannú modlitbu.“

„Nechcem ti ublížiť. Tu máš čerstvý čaj a niečo pod zub. Prosím, pozri sa na mňa.“ Damon dúfa, že ju ovplyvní.

Žena otočila hlavu, otvorila oči a Damonovi skoro padla sánka údivom...

„Ty si slep... nevidomá. Prepáč.“ A nádeje upíra na ovplyvnenie sa zrútili.

„Ale počuješ ma, že.“ Damon sa pokúsil dotknúť jej ruky a opäť krik, strach, roh postele je jej útočisko.

„Dobre, už sa ťa nebudem dotýkať, ale potrebuješ sa napiť a niečo zjesť. Dohodneme sa. Ja ti podržím hrnček a ty sa sama napiješ. Rozumieš?“

Žiadna reakcia. Damon nalial na dno pohára, počíta s nehodou.

„Neviem tvoje meno, mám v ruke pohár s čajom, blížim sa k tebe a chcem, aby si sa napila. Vystri ku mne ruku. Podám ti hrnček.“ Nič.

„Som blízko pri tebe, blízko pri tvojich ústach, napi sa.“ Žena sa začína triasť strachom ako pes zahnaný do rohu.

Vyrazí proti blížiacej sa ruke, drapne Damona za prsty a prudko sa do nich zahryzne. Damon sa mykne, ale ruku jej nechá, žena ju stále drží, pery krvavé... oblizuje krv a viditeľne sa utíšila. Znova si priloží k perám ruku upíra a olizuje krv.

Damon len nechápavo čumí, nebráni jej, načiahne sa pre druhý pohár, naleje trošku čaju a ďalší pokus.

„Dobre, nechám ti moju ruku, ale musíš sa napiť aj z pohára.“ Žena slabo prikývne nastaví ruku, vezme pohár, vypije a hneď sa vrhne na krvavú ranu upíra, olizuje ju.

„Výborne, ešte raz. Pár hltov čaju, podám ti pohár.“ Výjav sa opakuje, žena vypije a vrhne sa na ruku Damona. Drží ju kŕčovite, vlastnícky, ako jedinú záchrannú vec na zemi, pár kvapiek krvi zlíže a spokojne sa uvoľní.

„Môžeš mi pustiť ruku? Som tu stále s tebou, nikam nepôjdem.“

Žena zavrtí hlavou a ruku Damona schytí oboma svojimi, ťahá ju pod seba a chce si na ňu ľahnúť.

„Počkaj, počkaj, takto sa nikam nedos...“ Damonovi zazvonil mobil a žena spozornela. Hudba ju zaujala, pustila ruku a načahuje sa za mobilom.

Dobre vedieť, hudba sa ti páči.

„Výborne, chcela by si muziku? Ok, ale najprv si zahryzneš kúsok chlebíka.“ Žena zaváha.

„Pustím ti potom hudbu. Ale najprv chlieb.“ Žena načiahne ruku, Damon jej podá kúsok suchého chleba, ona schytí ruku Damona, druhou nájde sústo, vloží si ho do úst a pomaly žuje. Hľadá ranu s krvou, ktorá sa medzitým takmer scelila, tak jej Damon vyrobí novú a ponúkne ju krvou. Ona zlíže pár kvapiek a gestom si pýta si sľúbenú hudbu.

„Prosím, tvoja odmena.“ Damon spustí muziku v mobile a žena pokojne sedí, zasa oblizne pár kvapiek krvi. Nevidomé oči sa tíšia.

„Povieš mi niečo? Môžeš hovoriť?“ Strach sa zračí v tvári.

„Bojíš sa hovoriť?“ Záporne zakýva hlavou.

„Heh, tak nesmieš hovoriť?“ Damon strelil od boku a žena súhlasne prikyvuje.

„Čo?! Nesmieš hovoriť?“ Kladná, nemá odpoveď.

„Lukrécia?“ Damon zámerne použil meno pekelníčky, chce si byť istý.

Žena vykríkne pri jej mene, opäť sa stočí do klbka a plače.

V upírovi rastie hnev, pomsta! Za toto budeš pykať, pekelnica!!!

„Neboj sa, ona tu nie a už sa k tebe nikdy nedostane. Sľubujem.“ Žena ustráchane zdvihne hlavu, chcela by veriť slovám Damona... pýta si... čo si pýta?

„Čo chceš? Čaj? Chlieb? Ruku? Páči sa.“ Damon jej poskytuje aspoň trošku úľavy.

Žena si ju privinie ku tvári a pohladí. Damon naslepo spustí ďalšiu melódiu z mobilu. Izbou zazneli sladké tóny uspávanky Lullaby od J.S.Bacha. Jemná, lyrická, romantická melódia plná citu...

Žena zdvihla vysoko hlavu, vymrštila obe ruky po telefóne a Damona akoby praštili po hlave. Hľadí na týrané žieňa, hlava mu nástojčivo podsúva informáciu... Knieža vychovával slepé dievča, hralo na klavír, Lullaby bola jej obľúbená... a... dakto Kniežaťu uniesol to dievča!

„Ty si Kráska?“ Vybafol neveriacky a sám seba prekvapil farbou vlastného hlasu.

Žena prikývla a mierne sa usmiala. Omráčený upír podá mobil dievčaťu.

Izbou sa nesie melódia uspávanky, Kráska hojdá mobil pri líci a Damona zalieva pocit najväčšieho hnevu, besný fantom sa derie von. Keby sa tu Lucienne teraz zjavila, na fleku ju zabije! Rozotrie ju do podlahy!

Ťuk, ťuk na dvere, vchádza kňaz, Kráska strachom zavyla, stočila sa do klbka, plače, ani hudba nepomáha.

„Ako, Damon? Nikam ste sa nepohli.“

„Ale hej, otče. Len si sadnite a sledujte.“

„Kráska, som tu s tebou. Čo by si chcela? Čaj? Chlieb? Hudbu? Ruku? Páči sa.“ Kráska bojazlivo vzala Damonovu ruku ku lícu, hladká ju.

„Kráska, dáme si ešte kúsok chleba. Potom ti pustím Lullaby.“ Kráska vie, že je tam ktosi ďalší, nepáči sa jej to.

„Je tu s nami otec Javier, môj priateľ a pomáha mne aj tebe. Sme na jeho fare. Neboj sa ho. Podávam ti chlieb.“ Kráska neochotne vezme, strčí do úst, bojazlivo prežúva.

„Si šikovná, tu máš odmenu.“ Damon nanovo spustil uspávanku, Kráska sa načahuje po prístroji.

„Otče, môžem ju u vás nechať pár dní? Bude tu fakt v bezpečí?“

„Damon, sem do zadných izieb vôbec nikto nechodí. Môžeš. Len sa obávam, keď odídeš, čo spraví. Dôveruje iba tebe.“

„Nebojte sa, neodídem skôr, pokiaľ nevybudujeme dôveru aj s niekým ďalším.

„Dobre. Musím ísť. Som šokovaný. Komuže si to Krásku vyrval?“

„Otče, postarám sa osobne o vykonanie spravodlivosti.“ Damonovi zahoreli oči, až sa kňaz preľakol.

„Kráska, dáš mi mobil? Nie? Tak, vymením ho za ruku. Výborne. Tu je. Čo robíš? Si smädná? Tak prečo ma hryzieš? Chceš krv? Nerozumiem tomu, prečo ti chutí, ale dobre.“ Damon si prekusol dlaň a ponúka Kráske.

Ona je skromná, vždy si vezme len pár kvapiek a zasa tíško sedí, sem tam sa pohojdá.

Damon volá Kristiána: „Čau, parťák. Prosím ťa, príďte súrne na faru. Zvyšok osobne. Nech príde aj Fredericc.“ Kráska sa strhla, skrútila do klbka, skríkla zdesením.

„Čo sa stalo?“ Damon nechápe, žiadne rušivé zvuky okolo, nikto cudzí poblíž. Len pár slov do telefónu... slová... Damon si spomína čo vravel do telefónu a po slove opakuje. Kráska je pokojnejšia, ale keď padne slovo Fredericc, zavyje strachom a spustí plač.

Kurva, čo má Fredericc spoločné s Kráskou? Uniesli ju Kniežaťu spoločne so sestrou?!

Upír nemá na výber. Kristián aj Fredericc prichádzajú chodbou. Damon otvorí dvere a pozorne sleduje oboch pekelníkov. Obaja prekvapene zdvihnú obočie a nemé otázniky v očiach žiadajú vysvetlenie.

„Poznáte ju?“ Záporné odpovede.

„Kráska, prišli moji dvaja priatelia, môžeš ich chytiť za ruku, prosím?“ Kráska váha, bojí sa.

„Dobre, tak v jednej ruke budeš držať mňa a druhou chytíš priateľov. Ok? Tak tu je prvý.“

Damon vyžaduje ticho, máva na chlapca. Kráska bojazlivo vezme ruku a keď zistí, že je malá usmeje sa, priloží si ju k lícu.

„Ďakujem a teraz druhý.“ Ruka Fredericca sa spojila s jej... deva je pokojná, pohladí ruku a vráti sa oboma rukami k Damonovi.

„A teraz ti ich predstavím. Ten prvý je Kristián a druhý Fredericc.“

Žieňa skríklo pri Fredericcovi, nemotorne skočilo dole z postele, uteká proti múru, Damon ju stihol schytiť v posledný moment. Ostala mu visieť v rukách, hrabe sa na zem, len preč od slova Fredericc.

„Hej, Kráska, som tu s tebou, nič sa ti nestane. Pokoj. Dám ti krv, ale musíš byť ticho.“ Žieňa sa trasie na zemi, čaká ruku, strach je z nej cítiť na hony. Upír si prekusne zápästie, sadne k nej a nechá ju lízať krv.

„Damon, čo sa tu deje?“ Fredericc nechápe a vôbec sa mu to nepáči.

„Ja som tiež od noci nevyšiel z prekvapenia. Všetko už chápem, až na poslednú vec, prečo tak jančí pri tvojom mene. Nemala z teba strach, pokiaľ som ti nepridelil meno. Takže, stalo sa nasledovné...“

Damon im popravde vypovedal celý príbeh, okrem začiatku. Zamlčal odkiaľ mal info o Kráske a aj komu Kráska patrí.

„Nesmieme vysloviť tvoje meno, poplaší sa... môžeš mi vysvetliť... vlastne už som na to asi prišiel. To tvoja sestra zariadila a nahučala do nej, že keď sa zjavíš, niečo sa stane. Sestra sa chránila pred tvojim zásahom, bála sa, že objavíš Krásku, vezmeš ju preč. Chcela narobiť problémy.“ Damon už asi prišiel na koreň veci.

„Počúvaj, nespravíš z nej upírku? Však ťa sosá celú dobu.“ Fredericc po očku sleduje Krásku lížucu krv.

„Čo? Sosá? Sosá hmyz, my sa kŕmime. A nie, nevypila veľa krvi, berie si po kvapkách, aj keď to vôbec nechápem.“ Doučil Damon.

„Čo navrhujete?“ Fredericc nespokojne štekol.

„Zostane tu, postavíme k nej štyri Rolffove gorily a musí s ňou byť stále niekto, komu dôveruje. Takže začneme ju učiť. Tebe, veľký, zmeníme meno a budeš sa striedať so mnou a Kristiánom. Postarám sa o gorily.“

„Nie, to nechaj na mňa, vybavím celú vec s Rolffom.“ Rozhodne sa zapojil Kristián. Dohodu schválili jednohlasne.

„Kráska, všetko si počula a teraz sa naučíme spolu mená. Skúsime to.“ Upír obrátil svoju pozornosť na dievča, pohladil ju po vlasoch.

„Povedz Damon.“

„Dem.“ Neisto opakuje Kráska.

„Damon.“

„Dem.“

„Ok, ja som Dem.

„Kristián. Povedz Kristián.“

„Sti.“

„Kristián.“

„Sti.“

„Ok. Ty si Sti.“ Damon hodil očkom po chlapcovi.

„Povedz Ricc.“

„Ik.“

„Ricc.“

„Ik.“

„Výborne, máme aj teba, si Ik.“ Damon fľochol po Fredericcovi.

„Kráska, si šikovná, pustím ti muziku. Sti ti podá svoju ruku, vezmeš si od neho hlt čaju, kúsok chleba.“

Trpezlivý Damon dookola vysvetľuje, presviedča Krásku, jemne ju núti k spolupráci. Čas od času dostane odmenu v podobe hudby, či kvapiek krvi Damona. Z rúk Kristiána i Fredericca odmieta piť krv. Ťahá sa len za Damonovou.

„Tak, dievčatko moje, musím odísť. Zostaneš tu a spoločnosť ti bude robiť Ik.“ Damon mávol za Kristiána, naznačili odchod, buchli dverami, no zostali v miestnosti. Kráska je pozorná, nezdá sa jej to divadlo.

„Tu Dem? Tu Sti?“ Chlapi na seba radostne pozreli, pokrokom Krásky sú nadšení.

„Áno, sme ešte tu. Už ťa nebudem viac zavádzať. Prepáč, ale musel som zistiť tvoje reakciu. Idem k tebe, pohladím ťa po vlasoch a potom skutočne odchádzam.“

Upír sa priblížil, Kráska radostne dvíha ruky, čaká Damona ako jediného záchrancu pre pekelným strachom, čo prežila nedávno.

- - -

Lucienne postáva pred vilou, v ruke prepravku, nerozhodne prešľapuje. Jasné, že je nebezpečné nosiť sen prepravku, ale na druhej strane... nikto nemá informácie, čo presne priniesla. Nemôže ich nechať spolu... Kráska je na zomretie a zviera nesmie byť v jej blízkosti... keď by náhodou... zomrela. Posraná práca! Nič sa jej nedarí poslednú dobu, ale najviac ju žerie Damon! Už mohol byť jej, už jej mohol podliehať! Do riti!

Rázne vykročila, skokom je v izbe Wandy.

„Balíš?“

„Hej, sme tu už dlho, je toho veľa. Čo to máš?“

„Mazlíčka. Postaráš sa o ňu?“

„Jasné a čo to presne je?“ Wanda nakúka medzi mreže.

Čierna mačka. Sedí v rohu klietky, nervózne myká chvostom, ustrašene pozoruje Lucienne.

„To je tvoja? Nevedela som, že m...“

„Nie je celkom moja. Ale... musím sa o ňu postarať... dáš mi na ňu pozor?“

„Ok. Ako sa volá?“

„Ehm... nemá meno.“

„Čo?? Veď už je veľká, to jej nikto nedal meno? Nekultúrne. Dobre, daj mi ju.“

Wanda berie mačku, skloní sa k nej: „Tak moja milá bezmenná, prvé čo spravíme... tu máš trošku mliečka, skočím ti pre mlsotku do kuchyne.“

Lucienne stále stojí v izbe, váha... nemala by ju tu nechávať... ale čo sa môže stať? Čert to ber, riskne to. Za pár hodín odlietajú do Európy a potom im už nepomôže ani svätená voda! Kráska aj čierna mačka budú navždy stratené a budú patriť Peklu! Budú patriť Lucienne... mocnej Lucienne, ktorá ich potrebuje pre svoju nadvládu nad...

Pekelníčka sa strhla zo snenia, Wanda buchla dverami.

Wanda zamierila s kúskom šunky ku klietke, opatrne otvára dvierka, kŕmi mačku z ruky.

Poslušne všetko zjedla, zhltla pár kvapiek mlieka a ticho sedí, ostražito pozoruje pekelníčku, ale strach už zmizol, či je ho menej pri Wande.

„Poď von, neboj sa, tu ti nikto neublíži. Poď, musíme ťa umyť, vysprchujeme ti klietku a hneď sa tam budeš cítiť lepšie.“

Wanda pomáha uhľovo čiernej mačke z prepravky, vezme box, namočí do vane a drhne. Mačka vyskočila na okraj vane, pozoruje ženu.

„Ty si ale tichý mazlíček. Bože a tak čierno čiernu srsť som ešte nevidela. Ukáž mi oči. Fialové?? Ty si čudo judo. Ale krásne... áno, to je meno pre teba! Budem ti hovoriť Krásna! Čo? Páči sa ti to? Začala si priasť, výborne. Krásna, Krásna... neskutočné, si samá záhada. Máš rada vodu? Skúsime po troške.“

Wanda napokon bez problémov okúpala mačku, vysušila. Spriatelili sa veľmi rýchlo, prihovára sa jej, podsúva meno Krásna a mačka pradie spokojnosťou, tíško nasleduje Wandu izbou, pozoruje okolie a zdá sa byť v pohode. Veď pekelníčka už dávno odišla.

- - -

Damon s Kristiánom rýchlo vchádzajú do vily, chlapča ide ovplyvniť pána Rolffa a vybaviť gorily na stráženie Krásky. Damon beží do izby za Wandou, tíško vchádza, žieňa pobehuje po izbe, balí a mačka všade za ňou.

„Ahoj, motýlik môj. Páni, to je exemplár. Netušil som, že máš mačku.“

„Nie je moja, Lukrécia ju priniesla v prepravke.“

„Čo?! Dnes?! Kde máš prepravku?!“

„ V kúpeľni.“

Damon nazrie do kúpeľne a úžasom sa mu pretiahne tvár. Pozná ten prepravný box... videl ho... kde? Vo sne! Áno, Lucienne ho vzala z domu, kde väznila Krásku. To nebude náhoda. Prečo Lucienne oddelila Krásku od mačky? Čo je to za zviera? Aký má význam pre pekelníčku? A oddelila ich naozaj, alebo je už upír paranoidný a robí slona z komára?

dn-krasna-38

Upír vybehne do izby, sleduje mačku a mačka upíra. Pokojne vykročí prvá k nemu, obtrie sa o nohavice, skočí na stôl a ladne vyskočí Damonovi na rameno. Usadí sa, začne priasť. Upír aj Wanda prekvapene hľadia. Ticho by sa dalo krájať, Damon uvažuje o závod. Nie... to nebude náhoda, alebo že by...

Dvere sa s rachotom otvoria, vbehne Lucienne. Mačka bolestivo zatne pazúry do ramena upíra, hlasno zaprská, v mihu skočí na stôl, druhý skok z otvoreného okna a je preč.

„Nie! Chyťte ju!“ Výkrik a zdesenie v očiach šéfky Pekla presvedčilo Damona, že mačku musí nájsť prvý...

damon-pst-stredny