OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 36. part

25.04.2013 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1036×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

„Ja?! Ty si mi mal nájsť červený obdĺžnik!“ 

„Pán Fredericc, ja som ho chvíľku mal... lenže Kristián začal ochraňovať Damona a prinútil ma, aby som to vrátil.“ A pravda je vonku.

„Ty tupec! Vôbec si nemal priznať, že to máš!“ 

„To viem teraz už aj ja!“ 

„Ok. Opíš mi presne čo si videl!“ 

„Na tej červenej vizitke?“ 

„Nie! Za zelenej lúke! Neser ma a hovor!“ Pekelník sa prestáva kontrolovať. 

„Čo by... červený tvrdý papier s čiernym písmom. Meno a presná adresa  tejto vily.“ 

„Nič viac?“ 

„Nie... neštudoval som ju podrobne.“ 

„Idiot! Kde je teraz?“ 

„Možno u Damona.“ 

„Fajn, dnes ju nájdeš a prinesieš mi ju! Bez vytáčok!“       

„Lenže ke...“ 

„Žiadne lenže. Bodka. Chceš prežiť? Prines mi vizitku.“ Pekelník fľochol na zvädnutého Frica, zmizol do vily.

Fredericc prechádza popred otvorené dvere na izbe Damonovej ženy. Zaida Rolff Salvatore zdvihne zrak od knihy a zavyje: „Pán Fredericc, máte chvíľku?“ 

Pekelník stisol pery, pre seba poznamenal: „Musela si ma zočiť, ty ometlo?!“ Ale slušne sa vrátil späť, počastoval ju úsmevom: „Áno Zaida? Chvíľku mám... a práve som sa rozhodol vám ju celú venovať.“

Fredericc vstúpil do izby, oči mu zahoreli červeným ohňom, v tvári sa dajú čítať pekelné úmysly... 

„Ďakujem, že ste sa pristavili. Prosím, sadnite si. Prinesú mi kávu o chvíľku, pridáte sa?“ 

„Rád. Zariadim to.“ Fredericc vyštartoval do kuchyne, naservíroval kávy, minerálky, ovocné šťavy, pridal sladkosti i čosi slané pod zub, ovocie, ostrý nožík a už rušá späť. 

„Milý, rýchly, pohľadný... Wanda z vás má radosť.“ 

„Prečo myslíte?“ 

„Veď predsa k sebe patríte, tak... ste jej partner, je na vás pyšná.“ 

„Aha, takto... no... Zaida, asi vás nepoteším, ale s Wandou som sa včera definitívne rozišiel.“ Fredericc zapichol pohľad do Zaidy a smelo kráča k cieľu. 

„Ou. Nepríjemné... pre Wandu.“ 

„Iba?“ 

„Hej... vy nepôsobíte dojmom zničeného.“ 

„Možno to dobre maskujem.“ 

Zaida sa skrýva za šálku kávy, pery vykrivené škodoradostným úsmevom. 

„Fredericc... môžeme si potykať?“ Vypálila do útoku. 

„Prosím.“ 

„Čau, som Zaida.“ 

„Čau, Fredericc. Tak mladá pani, ako sa cítiš?“

„Žiadna výrazná zmena, Damon pobehuje, nemá na mňa čas. To nevadí, teraz si tu ty.“ Zaide svietia oči, nevie sa vynadívať na pekelníka... a on to dobre vie!

„Neboj, naháňačky skončia, budete spolu.“ 

„Povedz mi niečo o sebe, Fredericc. Vynoril si sa z čistajasna, Kristián ťa vydáva za svojho najlepšieho priateľa.“ 

„Čo ti povedať... brázdim svet, kde tu sa zastavím, zabavím a bežím ďalej.“ 

„Heh, bonviván? Čo robíš?“ 

„Venujem sa managementu, pomáham spravovať rodinnú firmu.“ 

„Ou, tak si aj múdry, mocný a šikovný. Páčia sa mi takí muži.“ Zaida už nepokryte flirtuje. 

„Mladá pani, ty máš mať oči len pre Damona... môžem sa pozrieť na obrúčku?“ 

„Prosím.“ Zaida sa s ňou hrá už dlhšiu dobu, krúti okolo prsta, zvlieka a navlieka na prst. Biely krúžok skončí v dlani pekelníka. Fredericc vstáva, krok k oknu. Vnútorný lem nesie meno DAMON 2012. Neosobné, ako vineta na handre v sekáči. Fredericc stisol krúžok v dlani, zadíval sa z okna a keď sa vracal pohľadom k Zaide... zazdalo sa mu... čosi sa zalesklo hore na obraze pri dverách. 

„Ehm... prosím. Pekný kúsok, jednoduchý, priamočiary.“ 

„Ospravedlň ma na moment.“ Zaida zmizla v kúpeľni. 

Fredericc skočil k obrazu a nahmatal krúžok... nie je obyčajný... to je Damonova obrúčka... jasné, vnútorný lem hovorí Fredericc 2012. Čože? Fredericc??? Kruci, tie obrúčky zohnal Kristián a už vtedy vedel... že ma zosobáši so Zaidou??? Pekelník čumí na prsteň a začína mať pocit... pocit menejcenného hráča popri Kristiánovi.

„Prepáč, čo vravíš?“ Zaida sa nahla z kúpeľne.

„Nič, obdivujem záhradu.“

„Pri vchodových dverách, štyri metre od okna?“

„No... tak dajako.“

„Fredericc, si vyvedený z mieri, ako ja. Mám otázku... osobnú.“

„Daj.“

„Čo si to vyvádzal s Damonom a bratstvom? Čo sa stalo?“

„Nič zásadné. Len Damon nezvládol nápor nervov a pohľad na krv.“ Zahovára pekelník.

„Damon je silný jedinec, jeho len tak niečo nezloží a už vôbec nie pohľad na krv. Damonovi si ponúkol bratstvo a pomoc. Ja som jeho žena... mám nárok na tvoju ponuku aj ja?“ Zaida sa asi sama rúti k pekelným kotlom.

Fredericc zdvihol obočie, dravo sa usmial.

„Mladá pani, ani som nedúfal... neodvážil som sa ti niečo podobné navrhnúť. Máš záujem?“

„Mám záujem... o teba.“ Zaida zašepkala. Fredericc sa narovnal, vnútro zavibrovalo nechuťou.

„Zaida, na začiatok ostaneme pri bratstve a pomoci.“

„Dobre... na začiatok.“ Zaida mlsne pozerá do modrých očí, okato si premeriava športovú postavu pekelníka.

„Ok. Spečatíme dohodu krvou.“

„Ok.“

Fredericc sa ponáhľa, spoločnosť Zaidy mu lezie hore krkom. Rýchle pohyby, nožík z tácky, jej ľavá dlaň, jeho ľavá dlaň, cez obe dlhý rez krížom, spojí rany, vyhľadá krivé oči Zaidy. 

Má pred sebou sebastrednú potvoru, ktorá ide za svojim cez mŕtvoly.

Nevníma nastupujúcu bolesť, ani podrobenie si duše, citov... vidí len Fredericca, jeho bezchybné telo, myslí len jedným smerom.

„Zaida, prijímaš moju pomoc dobrovoľne?“

„Áno.“

„Zaida Rolff prepojenie je dokončené! Som tvoj pán, patríš mi, patríš Peklu! Poslúchaš ma neobmedzene... pre začiatok máš jedno želanie, ktoré ti možno splním. Aby si nikdy nezabudla, kto je tvoj pán, budeš nosiť túto obrúčku! Čítaj!“

„Fredericc 2012. Ale ja už mám obrúčku.“

„Tú mi daj. Zabudni na Damona, len ja som tu!“

Zarazená Zaida poslúcha, vymieňa prstene a hoci bola Fredericcova obrúčka väčšia, prispôsobila sa veľkosti prsta a začala Zaidu páliť.

„Áu!“ Žena sa snaží dať dolu prsteň, ale akoby sa jej tam pripiekol.

„Už nikdy ho nedávaj dole. Keď spravíš niečo proti mojej vôli, prsteň ťa potrestá a ja sa to dozviem. Ani môj trest ťa neminie! Nikdy! Tresty neodpúšťam!“ Fredericc znie hrozivo, šepká, sipí ako zmija, pripravená zaútočiť.

Zaida stratila zmyselný pohľad, nastúpilo zdesenie... telo sa jej trasie strachom, oči doširoka otvorené.

„Tak je to správne! Boj sa ma a budeme spolu vychádzať! Zostaneš v tejto vile do konca života. Potom tvoje nešťastné telo pochováme pri múre a duša skončí v Pekle. Heh, to nebude trvať dlho!“

Fredericc spokojne vstáva, jej pôvodnú obrúčku vsunie do vrecka.

„Kam ideš? Sľúbil si splniť jedno moje želanie?“ Špitla neisto.

„Vždy ma počúvaj pozorne! Povedal som, že máš jedno želanie, ktoré ti možno splním!“

„A... a... čo má teraz robiť?“

„Čo chceš, hlavne sa mi vyhýbaj! Keď budem potrebovať tvoje služby, dozvieš sa včas.“

Pekelník jej venoval posledný pohľad plný opovrhnutia a zmizol. 

- - -

„Dobré ránko, spachtoš.“ Knieža nakláňa hlavu nad Damona, milo sa usmieva.

„Aj tebe, sused. Čo tu robíš?“ Upír je mierne zmätený, rýchla kontrola izby, okolia, loví v pamäti a okamžite naskakujú posledné momenty pred uspaním... Lucienne, podrobenie, pomoc Kniežaťa. Pohľad zakotvil na tvári starca.

„Výborne! Všetko máš v hlave, si orientovaný. Vstaň a zisti, ako je na tom telo.“ Upír poslúcha... a prekvapivo je telo v dokonalom súlade s hlavou... nie, nie je... počkať... akosi viac sily Damon cíti.

„Tak sa nám to podarilo, spoločnými silami sme ťa zotavili.“

„Ďakujem, Knieža... popravde, čakal som smrť.“ Damon pristúpil ku starcovi, váha, ako mu vzdať hold a vďaku.

„Hádam sa mi nechceš pokloniť! Neblázni! Čakám, kedy sa mi konečne preberie parťák na pitku! Dáš si?“

„Veľmi rád!“

„Sadaj na zem, tu máš plnú fľašu a vieš čo!“ Knieža zdvihol varovne prst.

„Do dna!“ Skríkol Damon, šťastný úsmev letí ku starcovi, zvalil sa mu k nohám... obsah fliaš skončil v cieli jedným dúškom.

„Mal som na kahánku! Cítim sa výborne... len mi povedz... patrím Peklu? Patrím Lucienne?“ Damon si myslí, že nie, ale potrebuje to počuť z povolaných úst.

„Damon, keby si ťa podrobila... tvoja duša by už teraz bola mŕtva, city zmrazené, ostalo by ti len fyzické telo plné bolesti, smútku a strachu. Cítiš niečo také?“ Sused sa usmieva a Damon má sto chutí skočiť po ňom a vybozkávať ho.

„Neopováž sa!“

„Čóó? Som taký čitateľný?“

„Samosebou!“

„Dobre, mám obrovskú radosť a vďačím ti za život... slobodu, voľnosť. To je pre mňa viac ako život.“

„Viem a preto si mi blízky.“

„A čo chcem teraz?“ Damon nakláňa hlavu.

„Druhú rundu!“

„Kurva, fakt som ľahko čitateľný! A do dna!“ Zhúkol Damon, ťuk s plnou fľaškou a šup tam s ním... s bourbonom lahodným.

„Chlapče, bolo mi s tebou fajn, ale musím ísť.“

„Ok. Ako sa ti revanšujem?“

„Cesty osudu sú...“ Knieža vyvalil oči, čaká.

„Nevyspytateľné, počul som už od teba... a začínam veriť.“

„Fajn, vieru všetci potrebujeme! Je základ života! Nič mi nedlžíš, sme si kvit.“

„Sused, čo Kráska? Máš o nej správy?“

„Nie, ani čiarku.“

Damon podal ruku Kniežaťu, pevný stisk, priamo hľadí do očí starca, mlčia, rozumejú si, tichá dohoda nekonečného priateľstva, spečateného bojom o slobodu ducha a to im stačí.  

- - -

Krv zriedená dvomi fľaškami whisky, telo plné obrovskej sily, slobodná duša, voľné myšlienky... upír postáva pod prúdom teplej vody, píska si... triedi spomienky... zo zadného šuflíka vypadla nástojčivá otázka.

Kristiánov fascikel a čo je v papieroch pre Damona? Čo chcel Fredericc prepísať?

Myšlienky blýskajú v rýchlom slede za sebou... Lucienne aj Kristián tvrdia, že nie je spôsob ako zabiť pekelníkov! Ale čo sa to Damonovi snívalo v parku? Šaman, Fredericc a tri flakóny... traja pekelníci a trikrát smrť?

Damon zalapal po dychu, akoto, že sa mu zjavujú útržky deja v sne? Fakt je možnosť, ako zabiť Lucienne? Je tým pádom aj Kristián zraniteľný? A čo tam robil Fredericc? On si mal vybrať správny flakón, on chce zabiť sestru?

Samé otázky a žiadna odpoveď. Damona vyhnala akcia spod vody. Musí niečo urobiť, zistiť o tom viac... kdesi začať! 

Čisté čierne džíny, čierne tričko. Damon kutre v spodnom šuflíku, hľadá fascikel s dokladmi, ale Kristián ho už zrejme vzal a upír vie zas hovno!

Tak vyrazil vilou na prieskum, hľadá Kristiána. Chlapča je u seba v izbe.

„Môžem, parťák?“ Damon nakukol spoza dverí, chlapča skrútené na zemi medzi psami a potkanom, číta.

„Ahoj! Poď! Ukáž sa mi!“

Upír spustil telo na zem, Kristián skúma pohľadom svaly, zadíva sa do očí, číta. Damon sa necháva skúmať, priateľ má právo o ňom vedieť takmer všetko.

„Výborne! Nestihla to! Sučina prašivá!“

„Nie. Ešte nepatrím Peklu. Nie som podrobený.“ Damon vylovil telefón, spomenul si na Knieža. Kráska mu hrávala Bacha, Prelúdium In C major – Lullaby. Listuje v ponuke na webe, až nájde skladbu a pustí ju. Obaja počúvajú nádherné tóny do konca. Upír si uložil melódiu do pamäte.

„Prečo Bach?“ Kristián spýtavo zdvihol obočie.

„Poznáš?“

„Hej, toto je jeho známa melódia. Prečo?“

„Ani neviem, náhodný výber.“ Upír žmurkol.

„Klameš a zle. Urážaš tým priateľov.“ Kristián buchol do hrude upíra.

„Áu!“

„A zasa klameš! Áu bude, keď ťa začnem mučiť! Už som ti nedávno predviedol v parku, čo dokážem.“

„Kristián, máš ma stále na radare, je tvoja sledovačka ok?“

„Áno, si aktívny.“

„A vedel by si zohnať ďalšiu rušičku a novú sledovačku pre Wandu?“

„Mám ich. Prečo?“

„Neviem ešte presne... len pre prípad, keby sme chceli zmiznúť.“

„Damon, ešte pár hodín tu musíme zostať a potom sa uvidí.“

„Posledná otázka. Čo obsahoval môj fascikel s dokladmi? Čím si tak vytočil strýka? Čo chcel prepísať späť na seba?“

Usmieva sa Damon.

„Jéj, ty to ešte stále nevieš?“ Baví sa chlapča.

„Nie, trošku som bojoval o život a slobodu.“

„Aspoň nezabudneš. Damon, mám prácu. Neskôr.“

„Hajzlík, neodídem, pokiaľ mi neodpov...“

„Myslím to vážne, upír. Choď, lebo ťa vyženiem v bolestiach.“

Damon zaváhal, ale oči malého pekelníka neklamú.

Neochotne sa zdvihol, ticho zavrel za sebou dvere z vonku. 

- - - 

„Kde je zvyšok vecí?“ Lucienne kráča chodbou, Wanda drobčí pri nej.

„Po izbách, postupne to ponosím k sebe.“

„Ok. Máš na to deň. O dva dni letíš do Európy s Kristiánom. Priprav sa.“

„Dobre.“ Poslušná Wanda zabočila k sebe do izby, Lucienne zbehla schodmi, stratila sa v ohybe.

„Ahoj, motýlik môj. Môžem?“ Vysmiaty Damon vykukol spoza stĺpu.

„Poď. Nie, nechytaj ma, som tak špinavá, až mi je úzko. Balila som veci... musím do sprchy.“

„Rád sa pridám.“ Upír žmurkol, zamkol dvere, ťahá sa za Wandou.

„Nepridáš, tam si sadni a povedz mi, čo sa stalo.“

„Prosím, chcem k tebe do sprchy.“

„Nie!“ Kategoricky zamietnuté.

„Ok. Nič vážne... s Lucienne sme si vymieňali názory na život, slobodu.“

„Ona tvrdila čosi iné.“

„Je mi to jedno.“

„Že si tvrdohlavý baran a potrebuješ pevnejšie vedenie. Postará sa o to.“

„Dobre. Môžeme teraz pekelnú ohavu vynechať a zabudnúť na ňu?“

„Môžeme. Som hneď hotová, počkaj ma vedľa.“

„Prosím, nevyhadzuj ma.“

„Damon! Nemal by si tu byť vôbec! Si ženatý muž.“ Wanda sa smeje, osviežená vystupuje zo sprchy, rovno do náručia upíra.

„Nie! Som mokrá... počkaj.“

„Nevadí, dopraj mi jedno objatie a bozk.“

Žieňa sa stratilo v mohutnom objatí upíra, pery sa našli v náruživom bozku.

„Ľúbim ťa, motýlik môj, stále viac a viac.“ Šepká jej do pier.

„Viem, poď vedľa, mám tam príjemný kútik. Rozpoviem ti príbeh mojej lásky k tebe.“

Wanda špitla a Damon spokojne zavrnel očakávaním...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 36. part: