OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 29. kapitola

11.02.2013 (14:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1416×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Daria Salvatore, starodávna čarodejnica sa ešte stále nevrátila z okružnej cesty po Mesačnom raji, krajine vytvorenej za zrkadlom pre bezpečnosť svetlých čarodejníc. Ona sama je prastarý predok rodiny Salvatore a pomáhala pri tvorbe Mesačného raja. Obchádza všetkých v okolí a hľadajú spoločné riešenie, ako vystopovať a zneškodniť poltergeista. Stala sa chyba a do pokojného kraja sa dostal krvilačný poltergeist Spyridon, ktorý už raz napadol Elenu a ťažko ju zranil, stratila dosť krvi. Od útoku ju stále stráži pár nadprirodzených bytostí. Môže si vyberať, má okolo seba nesmrteľnú Eunicu, reverzného upíra Ericca, dočasného reverzného upíra Damona, anjela Iustusa, starodávneho pútnika Zemou delfína Filipa a napokon Despinu, mačko-zaja. Elena si je plne vedomá, že môže byť opäť napadnutá a tak vyhľadala lesného ducha Bastiena a trénuje s ním paľbu ohňom. 

Elena sama vládne ohňom a telepatiou, je ochrankyňa Matky Prírody a tá jej darovala biele krídla. Na Elenu sa už nedá v žiadnom prípade hľadieť, ako na obyčajného človeka, má niektoré zručnosti nadprirodzených bytostí. 

„Bastien, sleduj...“ Elena sa sústredí, vytvorí malú ohňovú guľku v dlani, zamieri a presne trafí pomyselný terč na kmeni stromu. 

„Si už dobrá, ide ti to. Skús postupne zväčšovať objem a presne mieriť.“ Elena prikývne a snaží sa byť dobrou žiačkou. 

Bastien je vyvalený v tráve, usmieva sa, je pyšný na Elenu. A nielen to. Elena sa mu veľmi páči... tak rád by bol s ňou sám a vyznal jej svoje city. Lenže stále sa tu motá Damon, či niekto iný, strážia Elenu a Bastien zatiaľ nenašiel spôsob, ako sa všetkých zbaviť a využiť chvíľku samoty. 

Elene sa darí, výska a poskakuje ako žriebä, strháva na seba pozornosť.

Damon, reverzný upír si vyhliadol slnkom zaliaty kmeň stromu, pohodlne sa oň oprel, jedným očkom sleduje Elenu a Bastiena. Nepadli si s Bastienom práve do oka, Damon v ňom tuší problémy, vidí a cíti, ako sa lesný duch točí vôkol dievčiny. No a podľa správania Eleny to vie aj ona a teraz koketuje... 

„Nazdar, reverzný,“ špitol anjel Iustus. 

„No... a máme tu ďalšieho nápadníka Eleny!“ Zavrčal Damon a spomenul si, ako anjel nedávno podľahol výčitkám svedomia a nepriamo sa priznal, že sa miloval s Elenou.

„Damon, už máš moje hlboké ospravedlnenie. Môžeš mi odpustiť? Nechcel som ju sklamať, zjavne túžila využiť telo v ktorom som teraz. Postačí ti, ak sa priznám, že už by som to nechcel zažiť? Bol to omračujúci zážitok a stačilo mi.“ Iustus sa oprel vedľa Damona, čaká popravu od priateľa.

„Veď... dobre... ale radosť z toho nemám... Ok. Dívaj sa na mladé ucho, Bastien len slintá a číha, ako sa dostať k Elene!“ Damon prská ako škrečok. Obaja sondujú Silou Bastiena a ten si to všimol.

 „Hej, páni bratia, čo toľký záujem o mňa?“ Bastien naschvál kričí, aby aj Elena vedela, čo sa deje. Dievčinka spozornela.

„Čo?“ Obrátila sa k dvojici opodiaľ, zasvietili jej oči roztopašou, začala vytvárať veľkú ohnivú guľu, vyhodila ju vysoko a vpred... presne mieri... guľa oblúkom letí vzduchom a pristáva tesne nad hlavami prekvapených divákov Damona a Iustusa.

Obaja sa hodili bokom od ohňa, dopadli tvrdo do kríkov. Oheň narazil do kmeňa, zaznel dunivý zvuk, vyletelo tisíc iskier, ostalo ticho.

„Čistí sa ti rozum?! Mrle ťa žerú?! Elena, sakra! Nevieš čo robiť od dobroty?!“ Húka Damon a už je napálený, vstáva, oprašuje sa. Iustus leží naďalej v kríkoch, počúva a začína sa smiať... to je slovná zásoba.

„A ty? Čo je tu smiešne?“ Podráždenie upíra rastie.

„Kľud starký! Ona sa iba predvádza a baví. Nechaj to tak.“ Tíši priateľa anjel a chechce sa ďalej. 

„Damon, čo si protivný, nechaj mi chvíľku na zábavu!“

„Áno, nechaj mladú nech si slobodne zaflirtuje!“ Eunica sa znenazdajky zjavila pri Bastienovi, ten až nadskočil.

„Vôbec som ťa nevidel...“

„To mám rada, mláďatko. Teraz ma vidíš a dáme spolu reč,“ nesmrteľná má presný plán výsluchu Bastiena.

„Iustus, poď sem prosím a Damona tam nechaj.“ Plán už začala realizovať. Anjel sa podriaďuje, Damon sa opäť oprel o strom, snaží sa potlačiť nervozitu. Bastiena si posadili medzi seba Eunica a Iustus, začína sa dôležitý výsluch.

Elena vyhodnocuje situáciu. Trojica sedí v tieni, sú zabraní do rozhovoru, Damon je opodiaľ opretý o kmeň stromu, ruky založené na prsiach, oči zavreté, tvár vystavená slnku,  husté kríky mu skrývajú telo, trčí iba hruď a hlava. Dievčina má skutočne bláznivú náladu. Kryje si myšlienky, obchádza tíško Damona, až sa vynorí za ním, spustí sa na štyri a tíško ho obíde. 

Damon vníma jej prítomnosť, vie o nej už dlhšie, len čaká, čo Elena vymyslí, ako ho zasa popáli. Dievčinka sa usmieva, kľačí pred upírom, jemnúčko sa ho dotkne na kolenách. Upír sa zachveje, striehne na podraz. Ruky dievčaťa stúpajú tíško hore vnútornou stranou stehien, už sú na trieslach...

Damon jej poslal telepaticky myšlienku: „Čo to zasa stváraš, princezná?“

„Hrám sa, rytier...“ A dievčinka posúva ruky vyššie, našla samčeka, jemne sa mu venuje, hladí ho cez látku a čaká. Damon je tak zaskočený, že nevie čo robiť, dokonca si ani neužíva ponúknutú hru od Eleny.

„Nechcem ti nijako ublížiť. Tajomný cudzinec, chcem sa hrať...“ Vysvetľuje dievčinka.

„Prestaň, Elena, sú tu okol...“ Nedokončil.

„Nevadí, som tu dolu dobre ukrytá a tebe je vidno iba hruď a hlavu, ty buď tíško.“ Elena sa nevzdáva plánu, vážne sa chce hrať, robiť pestvá... Damon v pomykove krúti hlavou, kontroluje pozíciu vzdialenej trojice a zdá sa, že Elena má pravdu.

Dievčinka šibalsky žmurká na Damona, naťahuje sa za jeho opaskom, povoľuje nohavice, spúšťa ich dolu a stále uprene hľadí do očí upíra. Číta v nich nevôľu, možno trošku strachu, zaskočenie... ale to sa po troške mení na údiv, zvedavosť, záujem... Damon hľadí dolu na kľačiacu Elenu, ruky má stále skrížené na hrudi, no oči sa mu začínajú úžiť, kútiky úst mierne stúpajú hore.

„Áno, Damon... takto si to predstavujem... buď naklonený  mojej hre, prosím... hnev zaplaš, zavri oči a venuj sa mi, tíško ma vnímaj... Damon... tvoja princezná ťa ľúbim...“ Elena mu posiela myšlienky, sleduje reakcie upíra, rukami vyzýva samčeka ku hre, objavuje, mazná sa s ním... Damon pociťuje prvé vlny vzrušenia... blízkosť Eleny, jej hra na skrývačku, tajomno situácie a hra jej šibalských prstov mocne vábia telo upíra. Milenec zatvára oči, tlačí sa chrbtom pevne ku kmeňu stromu, dych sa zrýchľuje, tep poplašene letí vyššie...

Elena je spokojná s reakciou, už má plnú pozornosť Damonovho samčeka, vydáva sa na objavnú cestu, prsty nachádzajú nové smery, spôsoby, citlivé miesta...

S Damonom sa točí svet, intenzita rozkoše je ohromujúca, telo mu prelievajú vlny vzrušenia jedna cez druhú, prehýba sa, hryzie si do jazyka, aby nevydal ani hlások a neprezradil Elenine pestvo... len telepatická myšlienka: „Kriste...princezná! To sa nedá vydržať.... prosím... daj mi oddych, chvíľku... prosím, vtáčatko!“

Elena ľúbi svojho rytiera, usmieva sa, tak mu milosrdne poskytne pár sekúnd oddychu, medzitým zisťuje situáciu v okolí – Bastien, Eunica a Iustus sú našťastie stále hlboko zabraní do rozhovoru, či výsluchu. Eunica nám o tom neskôr podá podrobnú správu.

Ale vráťme sa k Damonovi... je nesmierne vďačný za pár okamihov úľavy a prestávky, jeho vybičované telo takmer vybuchlo pod náporom neústupných prstov! Mierne sa konsoliduje, hľadá očami Elenu a je primrazený jej novým zámerom...

Elena sa opäť vracia ku pýche Damona a tento raz ku svojim rukám a šikovným prstom prizve do hry aj jazyk. Deva je nežná, opatrná, no rozohráva hru naplno. Jemný, zamatový jazyk a ladné pohyby rúk hýčkajú samčeka a vystrelia upíra do výšin fyzickej rozkoše...

To je už na Damona veľa, omračujúca túžba vládne jeho telom, takmer prestal dýchať, oči pevne zavreté, jazyk si už dokúsal do krvi, potláča nástojčivý vzdych a výkrik.

Okamih pravdy, Damon sa náhle rozhoduje: nie, už to nevydrží... vyslobodí sa z milenkiných rúk, takmer v mrákotách klesá dolu popri kmeni, vyzýva pohľadom Elenu k milovaniu, túži sa s ňou spojiť, chce ju cítiť vo svojom lone. Milenka šibalsky žmurkne, súhlasí a Damon jej pomáha z nohavíc... 

Všetko sa odohráva v absolútnom tichu, obaja si starostlivo kryjú mysle: Damon sedí pri strome, ťahá k sebe Elenu, obkročmo si ju na seba posadí, spojenie je dokonalé, pevne si ju tíska k sebe, hľadá pery a vášnivo ich bozkáva. 

Milenke sa nová etapa hry páči, vracia bozky milému, hrá sa s jazykom, hojdá sa na Damonovi.

Upír je vzrušený až do krajnosti, zmučene šepká Elene do pier: „Princezná, zbláznim sa... tíško seď a nehýb sa, prosím, nič nerob... chvíľku... ľúbim ťa, vtáčatko, ale potrebujem... och.“

Elena chápe, zastavuje všetky aktivity, tíško sedí na upírovi, objala ho pevne okolo krku, hlavu si zložila na jeho rameno, čaká... je kráľovsky odmenená za svoje šibalstvo, Damon je jej vydaný napospas.

Ešteže Damon dostal milosť od princeznej, lebo inak by asi skolaboval. Užíva si chvíľku oddychu, stabilizuje dych, tíši tep, krotí nekonečnú túžbu a myšlienka letí k Elene: „Ty si taký potmehúd! Si neskutočná a nebezpečná! Princezná... toto je najvzrušujúcejšia hra, akú som kedy zažil! Milujem ťa, vtáčatko moje a ďakujem za nebeský zážitok!“

Elena berie vyznanie ako pokyn k ukončeniu hry... vrhá sa plnou parou vpred, spúšťa nanovo všetky činnosti, húpe sa s intenzitou vlnobitia a Damon sa opäť vzpína vrcholným vzrušením, tíško jej skučí i vzdychá do ramena, drví milenku v náruči.

Obe telá dobiehajú maratón, letia cieľom, vrchol je pokorený... čas sa zastavil, vesmír nepodstatný, Zem zmizla... ostala len náruč milenca, či milenky, vlastné vybičované, zničené telo a pár sekúnd absolútneho pokoja mysle... 

Tajomní spiklenci slasti sa tlmene smejú ich pikantnému zážitku, zatiaľ ich nikto neobjavil a tak Elena rýchlo skáče hore, zahladzuje stopy, vracia textil na pôvodné miesto... aj keď Damon má značné problémy s rovnováhou... no, dajme mu ešte pár minút na zotavenie.

* * *

Bastien už má krížového výsluchu dosť, prudko sa obzerá, hľadá Elenu, či Damona, no nikde nikto. Počkať, Elena je na konci lúky, prechádza sa, slní.

„Prepáčte, myslím, že už som vám povedal všetko, idem za Elenou. Máme ešte cvičenie s ohňom, ktoré si potrebuje vycibriť!“ Bastien vstáva, mieri nervózne k dievčine.

„Ehm... vravela som ti, Iustus, že to nie len tak, aby lesný duch vládol ohňom. Sám si počul. Oheň mu daroval sám pekelný Démon. Som v šoku!“ Eunica hľadí pobúrene na vzďaľujúceho sa Bastiena.

„Prekvapenie a nemilé, uznávam...“ Iustus len pomaly vstrebáva všetky informácie. Dajme si dve a dve dokopy – keď Démon čosi podnikne, očakáva protihodnotu. Čo môže očakávať od lesného ducha, ktorý žije v izolovanom Mesačnom raji, nevychádza mimo neho a nestretáva sa s Démonom?

„Musíme to všetkým oznámiť. Sakra, kde je Damon? Ešte pred chvíľkou tam stál.“ Iustus Silou hľadá priateľa a zisťuje, že Damon je kdesi za kríkmi, len ho nie je vidno.

Obaja s Eunicou sa presúvajú tam a pohľad im padne na Damona, sediaceho pri kmeni, je opretý a zdá sa, že spí.

„Nespím, Nica. Oddychujem... Čo je?“ Damon cíti na sebe dva pohľady a vrčí.

„Bastien má oheň od Démona.“ Sucho oznámila Nica. Damon vytreštil oči, prudko vstal: „A to hovoríš len tak? Tebe nedobíja, že... Kristove rany... okamžite pre Elenu, padáme domov! Rýchlo!“ Damon sa svižne presunul ku Elene, zdrapol ju a skôr než mohla čokoľvek povedať, či protestovať, Damon rozprestrel krídla, prudko sa odrazil od zeme a už obaja plachtia nad lesom, naberajú smer dom Darie Salvatore.

Bastien len čumí s otvorenou pusou a vôbec nechápe.

Anjel Iustus a nesmrteľná Eunica sa pracú preč tiež.

* * * 

Elena neznáša nátlakové situácie, je rozmrzená, podráždená, šteká na všetkých doma. Má tam nastúpených všetkých... Despinu, Filipa, Eunicu, Damona, Ericca, Iustusa.

„Vysvetlíš mi už konečne, čo sa stalo??“

„Elena, Bastien získal dávno oheň od pekelného Démona a tak sa stal nechceným špehom samotného Démona. Bastien o tom vôbec nemusí vedieť a nič nemusí tušiť. Lenže ak Démon komusi dobrovoľne daruje oheň, akoby si ho poznačil a napojil sa na dotyčného. Túto informáciu takmer nikto nevie, ja som sa to dozvedel tiež iba náhodou. Démon si dokáže cez Bastiena brať informácie z Mesačného raja!“

Damon zúrivo vysvetľuje, gúľa očami a pobúrenie mu kypí ušami. Cíti sa sám ohrozený, pretože ak Démon zistí, že Damon sa skrýva v Mesačnom raji, kľudne to môže povedať Smrťke Bib a Damon poputuje do podsvetia. Elena je zarazená, samozrejme, že aj ona vidí túto súvislosť so Smrťkou Bib... nechce sa jej uveriť, žeby Bastien...

„Ale... nemusí nás teda špehovať vedome... do riti a ja som mu rozprávala o nás... sakra!“ Elena sa otočila, zlostne vybehla pred dvere, vytvorila obrovskú ohňovú guľu a chodí s ňou okolo domu, prehadzuje si ju v rukách, tíško zúri a cíti sa podvedená.

Uvedomí si, že ešte stále má pol metrovú guľu v rukách, nájde cieľ a hodí ju vysokým oblúkom do lesa. Výbuch, rana, iskri a ticho. Damon stojí vo dverách, neveriacky krúti hlavou: „Bože a toto bolo kedysi ustráchané dievča. Dnes je z nej silný bojovník! To si spomínam ako...“

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 29. kapitola: