OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 28. kapitola

23.01.2013 (18:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1271×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Elena si vliezla pod sprchu, Iustus sa posadil na prah kúpeľne, hlava opretá o rám dverí, oči zavreté, drieme, počúva šušťanie vody. Dievčinka je rýchlo hotová. Hodí na seba osušku, vybieha von a ťahá anjela na nohy, tlačí ho do sprchy.

„Vstávaj, si na rade. Osvieži ťa, uvidíš,“ Elena sa milo usmieva, vymieňa si miesto s anjelom, sama si sadá na prah a čaká až anjel dokončí kúpeľ.

Dievčinka sa díva so záujmom na kontúry tela v sprche, je priťahovaná dokonalým zjavom Iustusa. Vzala osušku, pripravená podať mu ju. Kúpeľ končí, Iustus prijal osušku z jej rúk balí sa do nej, vychádza zo sprchy.

Elena stojí pri ňom, vpíja sa do jeho tváre.

„Ach, Iustus... si tak nádherný. Očarujúci mladý muž, blond kučeravé vlasy ti padajú až na plecia... ukáž tie modré oči... hlbšie studničky som nikdy nevidela, telo samý sval. Som nadšená tvojim zjavom,“ Elena pomaly dvíha ruku, hladí mu tvár. Iustus sa usmieva, je spokojný, že môže aspoň takto potešiť jej srdce.

„Ďakujem za vyznanie. Teší ma, že som sa trafil do tvojho vkusu... vieš predsa, že túto podobu nosím na Zemi len kvôli tebe,“ Iustus drží a Elena si užíva jeho dokonalú pleť.

„Môžem mať osobnú otázku?“ Bojazlivo znie dievča a kryje si myšlienky pred anjelom.

„Prosím.“

„Iustus, si pútnik a cestovateľ vesmírom tisícky rokov... už si určite mnohokrát použil ľudskú podobu a ľudské telo...“

„Kam mieriš, chrobáčik?“ Iustus sa zatiaľ nezorientoval.

„No... chcela som sa spýtať... či... niekedy... v minulosti...“ Nevie ako pokračovať.

„Ďalej...“

„Či si sa dakedy zamiloval do človeka,“ Vysypala Elena pravdu.

„Aha. No samozrejme, veď aj teba milujem, si môj blížny.“

„To som sa nepýtala...“ Krčí tvár Elena.

„Tak sa spýtaj rovno a nekľučkuj! Netuším čo chceš vedieť,“ Iustus nemá rád vytáčky.

„Či si mal na Zemi ľudskú lásku len pre seba, miloval si ju a ona ti lásku opätovala,“ naraz je všetko vonku... stoja oproti sebe obaja v uterákoch. 

Iustus sa zarazil... pochopil; Elena sa zjavne pýta na sex. Ou... tak a teraz čo? Ako povedať tejto duši, že anjel nepotrebuje telesnú lásku, že je naplnený rozkošou iných rozmerov, čo nie sú ľudia schopní pochopiť... teda väčšina.

„Chrobáčik, ty sa ma pýtaš na sex?“ Iustus ide rovno na vec.

„Áno a prepáč...“ Zháčila sa Elena.

„Nevadí, prediskutovali sme spolu už aj iné a horúcejšie témy, ako je sex. Dievčatko moje... ehm, ja som čistá forma myšlienky, energie a svetla. Nemám telesné potreby a tak teda nepotrebujem ani sex. Som naplnený rozkošou iných rozmerov a asi by si ma celkom nepochopila... napríklad, je pre mňa rozkoš, pomáhať Matke Prírode bojovať so zlom, pomáham objavovať nové svety pre Boha, bojujem na strane absolútneho dobra a podobne. To sú moje naplnenia...“ Iustus sa láskyplne díva do jej očí a snaží sa v nich nájsť pochopenie.

„Myslela som si, že mi takto odpovieš... lenže ty si teraz v ľudskom tele a cítiš sa momentálne ako človek. Nie?“ Melie si svoje Elena a ide za cieľom.

„Nie. Viem úplne odblokovať potreby, pocity a túžby ľudského tela,“ trpezlivo objasňuje anjel.

„Keď ich vieš odblokovať, vieš ich aj plne precítiť. Je tak?“

„Keď chcem... tak... aha, už asi začínam chápať, kam mieriš, chrobáčik.“

Iustus si plne uvedomil, že Elena by chcela zažiť milovanie... s kým... s anjelom? S Iustusom? Či len s pekným telom, čo vidí?

„Som rada, už sa začínam hanbiť,“ Elena sklopila oči, otočila sa bokom od anjela.

„Ehm, to bude problém, chrobáčik... nikdy som nepoužíval telo pri milovaní. Dúfam, že dobre chápem tvoje narážky... chceš sa milovať so mnou... s anjelom, či len s telom, čo ťa opantáva?“ 

„Čo? Akože s kým... no s tebou. Je rozdiel sa milovať s anjelom a s telom čo vidím?“ Elena vyvalila oči a nechápe.

„To neviem, chcel som len zistiť, na koho myslíš pri požiadavke.“ Elena sa koketne usmieva: „Na teba. Na teba, anjela Iustusa v tomto neodolateľnom tele.“ Tíško rečie dievčinka, oprela sa o Iustusa celým telom, ruky zvesené dole, hlava sklonená na jeho ramene.

Iustus je neistý, zahnala ho do kúta, či skôr postavila pred nečakanú situáciu. Vzal si ju do náruče: „Chrobáčik, som zmätený. Máš predstavu, čo po mne presne chceš?“ 

Elena nevychádza z údivu. Má pocit, akoby zvádzala mladého chlapca, panica, čo ešte vôbec nič netuší o telesnej láske. Iustus si prečítal jej myšlienku: „V zásade máš pravdu. Nikdy som sa nezaujímal do detailov o túto problematiku ľudskej rasy.“

„Ďakujem, toto znelo úplne romanticky,“ Elena mu šepla do ramena.

„Prepáč, som skôr filozof, bojovník ako milovník,“ krčí nos Iustus.

„Dobre... tak skúsiš pre mňa naplno precítiť ľudské potreby, túžby a pocity? Teraz?“ 

Elena zdvihla hlavu, blíži sa k jeho perám rukou, pohládza zamatovú kožu, krúži prstom po ústach a čaká na odpoveď. Iustus stŕpol, stuhlo mu celé telo, hlava horúčkovito premýšľa. Dievča je zjavne rozhodnuté nedať sa zastaviť...

„Skúsim, ale potrebujem v tebe vodcu a poradcu. Inak nemusím byť úspešný...“ Iustus sa sám diví, čo to zo seba dostal za formuláciu.

„Rada pomôžem...“ Divoká a zvedavá mačička v Elene výska radosťou, Iustus sa napokon podvolil...

„Ale máme jeden drobný problém, Iustus. Je tu plný dom nadprirodzených, citlivých a zvedavých bytostí...“ Elena hľadá pochopenie v jeho očiach.

„Potrebuješ súkromie?“

„My ho potrebujeme spolu. Máš dajaký trik v talóne?“

„Viem vytvoriť clonu okolo nás. Na čas sa stratíme z radaru postavičkám z okolia. Stačí?“ Iustus je praktický anjel. Elena prikývla, Iustus naznačil pohľadom, že už sa stalo.

„Ďakujem a ak dovolíš, rada by som...“ Elena vymanila obe telá z osušiek, tichúčko pristúpila k milencovi a pomaličky opisuje prstom  ústa anjela, daruje mu prvé letmé, krátke bozky. Jemne sa opiera celým telom o jeho športovú postavu, objíma okolo krku, ponúka mu vlastné telo na jeho prieskum.

Iustus zavrel oči, intenzívne vytvára clonu okolo nich, necháva voľný priebeh pocitom ľudského tela v ktorom sa momentálne nachádza. Vníma Elenu ako objekt roztúženia, jej mäkké bozky na perách podnecujú vlnu túžby, ktorá sa pomaličky vkráda k nemu.

Ešte neodpovedá na bozky, no zapája do Eleninej hry vlastné ruky. Drží si milenku v náručí, je mu to veľmi príjemné, začína skúmať tvar ramien, odhaľuje krivky chrbta, dobíja boky a vracia sa späť hore cez oblé prsia... tu zotrvá dlhšie a venuje sa hýčkaniu bradaviek... za moment už prechádza hore hruďou.

Obe ruky vezmú do dlaní jej krk a vnárajú sa do vlasov.

Elenu rozmaznávajú jeho ruky, ochutnáva mu celé pery, čaká na odpoveď Iustusa. Na moment sa im stretli pohľady... Elena vábi, zvádza... Iustus sa zachvel novou vlnou vzrušenia, opätuje bozky, necháva sa viesť, milenka ponúka na hru jazyk, učí ho novým trikom, ukazuje cestu a možnosti.

Anjel je učenlivý a šikovný, páči sa mu nová hra; spokojný sám so sebou, že sa dal presvedčiť.

Dievča posmelené úspechom vyráža rukami na prieskum vysnívaním telom anjela. Prisvojila si celý chrbát, boky, schádza na pevný zadok, vonkajšiu stranu stehien. Cesta späť je omnoho zaujímavejšia... rozhodla sa vojsť na vnútorné triesla a hľadá pýchu Iustusa. Šantivé prsty milenky láskajú, maznajú sa, sú jemné, no nástojčivé...

Iustus prudko dýcha, omračuje ho nová vlna rozkoše: „Chrobáčik, bože... to je tak intenzívne... ja... asi tu zošaliem... och, Elena!“ Anjel sa prehýba rozochvením, je mierne vydesený nastupujúcim silným pocitom. 

„Iustus, poddaj sa tomu, vnímaj ma naplno... si očarujúci, venuj mi na chvíľku svoje telo, prosím...“ Elena šepká do pier milenca, rozohráva naplno hru.

Otočila sa chrbtom ku veľkej komode, pozýva anjela k sebe, vytiahla sa hore... Iustus pristúpil k nej, hlavy majú zhruba v rovnakej výške. Elena ho objíme nohami okolo bokov, hľadá pery, objíma okolo krku, upravuje polohu tiel, navádza a pomáha Iustusovi sa zorientovať. Anjel je šikovný, vnímavý a zručný... vniká do nej, skúša prvé pohyby, pritiahol si ju k sebe bližšie, pevne zovrel v náruči...

Ľudské telo poskytlo anjelovi doteraz nepoznanú rozkoš obrovských rozmerov. Iustus sa pravidelne húpe v bokoch, takmer nedýcha, sleduje Elenu, očami žiada pokyny ako ďalej, lebo mozog a telo odmietajú  spolupracovať, je omráčený toľkým roztúžením. 

„Krásavec, splnil si mi sen... ďakujem, Iustus, si výborný milenec, pokračuj, nepoľavuj a tvoje telo ťa dovedie do rajských výšin túžby... neprestávaj, prosím...“ Elena nástojčivo šepká do ucha, pociťuje blížiaci sa vrchol rozkoše.

Iustus sa drží prosby milenky, krúži bokmi naďalej, vzdychá, mocne ju stíska v náruči. Zalieva ho ďalšia nevídaná vlna rozkoše, telo anjela sa vzpína, prehýba, Iustus zadržuje výkrik a cieľ je zdolaný...

Zostali v objatí, mlčia. Elena je vo vytržení, srdce jej spieva radosťou, telo rozkošou.

Uchová si spomienku na milovanie s najkrajším anjelom na svete.

Iustus si číta v jej myšlienkach: „Ďakujem ti, chrobáčik, za lichôtky. Ja si odnášam malý infarkt... toto som skutočne nečakal. Vedel som, že milovanie je naplnenie túžby a silná ľudská emócia, no ty si mi poskytla omračujúci dôkaz.“ 

Elena sa vymanila z objatia, díva sa mu priamo do očí, vpíja sa do srdca Iustusa. Ten pohľad a pocit  dievča pozná, takto k nej hovorí Matka Príroda...

Elena dostáva ďalšie vyznamenanie od nej za odvahu pri spolupráci s nadprirodzenými bytosťami a správnym prístupom k nim. Dievčine vystrelia belostné krídla vozvysok a na koncoch pierok sa objaví nová farba. K modrej a zelenej dnes pribudla žltá. Iustus sa spokojne usmieva, už sa oklepal z milovania.

„Si čarokrásna s krídlami, mám ťa rád, Elena,“ obaja sa usmievajú, majú spoločné veľké tajomstvo. Elena zložila krídla, opäť sa halia do osušiek, sadajú si, oprú sa o stenu a dajú si chvíľku oddychu, Iustus prestal vytvárať clonu okolo nich.

* * * 

Zvyšok osadenstva domu čarodejnice Darie Salvatore sa pomaličky prebúdza. Potrebovali oddych ako soľ. Damon zo zvyku sonduje okolie, hľadá Silou Elenu a robí si prehľad o pohybe v blízkom i ďalekom okolí. Elenu a Iustusa cíti veľmi blízko... snáď v kúpeľni?

Tak to mu nedá a ide sa hneď pozrieť. Jemné ťuk, ťuk na dvere, vchádza a naskytol sa mu milý pohľad.

Obaja zabalení v osuškách, opretí o seba, oči privreté a relaxujú. Iustus zacítil Damona, víta ho pohľadom.

„Tak, oddýchnutý a pripravený na ďalší boj so Spyridonom?“ Anjel chce znieť priateľsky, ale začína mať výčitky svedomia pred Damonom. Predsa len, Elena je jeho a anjel pred chvíľkou... s ňou...

Damon postrehol zmenu v tóne priateľa, necháva to zatiaľ plávať.

„Aj hej. Ako ste sa mali?“ Kontrolná otázka a Damon prepaľuje očami anjela.

Iustus je spravodlivý a nedokáže klamať, skláňa hlavu pred upírom: „Prepáč, Damon.“ A viac nič.

„A ty sa máš ako, Elena? Už silnejšia?“ Damon sa pokúša čosi vyčítať z jej mysle, no ona si už kryje myšlienky a nedá nič na sebe znať.

„Ok. Bude to dobré a budem vládať robiť volavku pre Spyridona, ak sa na to pýtaš,“ dievčina zámerne odviedla pozornosť iným a pre Damona nepríjemným smerom.

„To ešte nie je isté, či ju budeš robiť...“ Damon sa otočil vo dverách a je preč.

Elena buchla Iustusa do ramena: „Čo to robíš? Prečo sa ospravedlňuješ? Prezradil si nás!“

„Je to môj priateľ a asi som spravil vec, za ktorú pociťujem výčitky,“ pravdivo objasňuje svoje stanovisko anjel. Elena len neveriacky vrtí hlavou, vlepí mu posledný bozk na pery, hodí na seba šaty a uteká za Damonom.

* * *

„Miláčik, nemáš náladu?“ Našla Damona pred domom, ako chodí hore dolu, nervózne pokyvuje hlavou.

„Princezná, ukáž krídla!“

Au, tak toto je zlé. Ako ukázať krídla a nepriznať sa? Či priznať? A treba vôbec dačo priznať?

„Prečo?“ Elena získava cenné sekundy pre seba.

„Ty vieš presne prečo!“ Damon sa zastavil tesne pred ňou, díva sa priamo do očí.

„Hej, Damon, jednaj so mnou na rovinu! Čo chceš?“ Dievča vyráža do útoku, veď to je najlepšia obrana.

„Krídla vidieť... tvoje... teraz... haló...“ Damon sa škerí, už ho opustil prvotný hnev.

Prichádzajúcu hádku, či nezhodu registruje Despina. Naša Despina je nadprirodzená, dá sa prirovnať k rok starej bielej mačke, či zajovi, biela srsť prebleskuje do modrej, vzadu na tele má tri veľké biele chvostové perá, hlave dominujú výrazné fialové oči v tvare mandle, dlhé uši stoja dohora, v polovici sa lámu a padajú dopredu. Medzi ušami na hlave tróni korunka z farebných pierok, nad jedným okom má modro-fialové tetovanie v tvare vlastného oka a čierna retiazka obtáča hrdlo, padá cez hruď dolu a končí kdesi vzadu na tele. Mačko-zajo punk-indián. 

Sama ešte nemala príležitosť zoznámiť sa s Elenou a teraz bude vhodná chvíľka na to. Vplávala medzi nich.

„Ruším, pardon... nerada... vlastne rada! Prišla som zámerne. Môžeme sa zoznámiť, Elena?“ Zajo-mačka Despina sa otáča k Elene, žmurkla na ňu, špúli papuľku do úsmevu, čaká. Elena postrehla jej snahu o pomoc.

„Veľmi rada. Som Elena, obyčajné dievča s krídlami od Matky Prírody, som jej ochrankyňa, vládnem telepatiou a ohňom, moje meno znamená svetlo,“ ukončila teatrálne, vysekla hlbokú poklonu Despine, ale medzitým jej stihla vrátiť spiklenecké žmurknutie.

„Ďakujem, drahá, ak dovolíš... som Despina, nadprirodzená bytosť, moje meno znamená bezstarostná, vládnem telepatiou a elektrickým výbojom. O tom by ti mohol kvetnato pohovoriť Damon. V poslednom čase sme sa spriatelili s Damonom, zaujala som postavenie mazlíčka v jeho živote. Sleduj...“ Despina sa uklonila a presúva sa na rameno Damona.

Upír sa usmieva, rád sa pritúli k jej kožúšku a okamžite ju schytí do oboch rúk, začne masírovať. Priviera oči, čierny panter v ňom začína priasť a všetky problémy sú preč.

Elena neveriacky vytriešťa oči na Damona a Despinu, zmôže sa len na gesto ruky, palec hore, zovretá päsť a uznanlivo pokyvuje hlavou.

Despina jej posiela telepaticky myšlienku: „Hádku sme zahnali, choď dnu, ja ho za chvíľku privediem.“ 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 28. kapitola: