OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 25. kapitola

29.12.2012 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1257×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Damon si dopraje malú chvíľku oddychu s anjelom Iustusom. Anjel musel uspať Elenu, pretože sa dostala do zlého psychického stavu, kedy pochybuje o sebe a blízkych, chcela by byť len obyčajnou dievčinkou. Elena spí už niekoľko hodín, čerpá silu, zotavuje sa. 

A práve teraz vyvstala správna chvíľka na spomienku. 

„Damon, pamätáš sa ako sme sa prvý raz stretli?“ Iustus vypálil od boku, nečakane. 

„Ha... jasne, vtedy som mal namále...“ Damon sa uškerí na anjela... 

* * * 

... Ponurý večer, bratia Damon a Stefan sa flákajú starým mestečkom. Nuda vládne okolo, bratia sa hašteria o dajakú nepodstatnú vec. 

„Hovorím ti posledný raz, nemáš pravdu Stefan,“ Damon zrúkol a už bol fakt podráždený, zahol do krčmy. Stefan je už znechutený Damonovou povýšenosťou, stisol pery a vošiel tiež.

Plná krčma smradu, opilcov, rehotu. Damon sa predral k pultu, rozkázal si čosi na pitie. Po očku sleduje Stefana, ten postáva pri dverách, nechce sa mu ďalej. Damon mu naznačil hlavou a ukázal plný pohár, pozýva ho. Mladší brat je v zásade zvyknutý poslúchať, tak sa podvolí, prederie sa k Damonovi, prijme ponúknutý pohár, napije sa s bratom.

„Hej! Si slepý? Tu je moje miesto! Vypadni pankhart jeden!“ Kričí miestny ožran a zaženie sa po Stefanovi. Upír sa zle uhol, schytal facku po hlave. Damon síce nadáva bratovi a týra ho, no priam neznáša, ak Stefana ktokoľvek napadne, osočí, urazí, nedajbože udrie. Vtedy sa Damon mení na boha hnevu, pomsty a ide cez mŕtvoly. 

„To si koho udrel, vieš?!“ Zahrmel Damon na ožrana, zahnal sa a takú silnú mu vrazil, až ten chudák v letku vzal so sebou ďalších troch okolo stojacich. 

Damon sa spokojne vrátil k Stefanovi, zistil či mu niečo je a dopil si pohár. Parta opilcov sa postavila, hecujú sa navzájom, chystá sa k hromadne bitke. Damon ich ignoruje, je si vedomý svojej sily a obyčajní ľudia i vo väčšej presile nemajú šancu. Už vtedy bol silný upír, nemilosrdný a obávaný v širokom okolí. 

Blíži sa záverečná, naši upíri sa chystajú domov. 

„Damon, je ti jasné, že na nás môžu kdekoľvek zaútočiť? Myslím tú partiu ožranov,“ Stefan sa presviedča, že Damon to neberie na ľahkú váhu. 

„A?“ 

„A, čo urobíme?“ 

„Ty zdrháš domov, ja to vybavím!“ Damon ukončil debatu a Stefan poslúchne. Vybieha svižnou upírskou rýchlosťou domov ako nakázal brat. Sám si neuvedomuje, že mohol vtedy brata vidieť posledný raz živého.

Damona vyrovnal účet, rozlúčil sa, pri dverách Silou skenuje okolie. Cíti dav obyčajných ľudí, zrejme partiu, čo na neho čaká. No cíti ešte kohosi, veľkú silu, telepatiu, mocného ducha... tak to musí byť ktosi nadprirodzený, ale je svetlý a Damon je obyčajný upír, čiže tmavý. Nevadí, pobije sa aj s ním. Rázny krok do tmy, Damon vidí v tme takmer dokonale, hneď má predstavu o počte a sile útočníkov. Bitka sa strhla tesne pri krčme. Chlapi útočia po dvoch, troch, Damon útoky odráža, bije sa ako lev, sám cíti, že bitka mu prospieva a tíši jeho hnev. Chlapi sú zranení, aj Damon občas schytá, krvácajú mu ruky a časť tváre, no stále nie je na zemi ako zopár útočníkov. 

Lenže ktorási opitá hlavička vzala násadu z vidiel a poďho po Damonovi zozadu. 

Zákerný útočník pichol násadu do Damona veľkou silou. Upír zareval bolesťou, otočil sa a útočníkovi zlomil väzy. Potom klesol sám k zemi týraný bolesťou. Zvyšok chlapov sa blíži k Damonovi a sú rozhodnutí skoncovať s ním. Damon leží na zemi v mrákotách, násada mu trčí až z hrude, našťastie pre Damona drevo minulo srdce o pár centimetrov. 

Z tieňa krčmy vychádza muž  v stredných rokoch: „Hej, mládenci, mám tu dajaké zlaťáky! Máte záujem?“ Pritiahol pozornosť opitých hláv. Hodil hrsť mincí za seba, ďaleko od Damona. Dav sa rozbehol po peniazoch, muž sa spokojne usmieva, skokom je pri Damonovi, schytí ho ako pierko a v mihu je s ním preč. Dav si ani neuvedomil, čo sa stalo. 

Muž dobehol s Damonom k Salvatorovcom domov, vchádza ako starý známy. Položil Damona na zem, vytiahol násadu z hrude, zastavuje mu krvácanie. Damon sa preberá z mrákot, cíti veľkú Silu pri sebe, svetlý telepat sa skláňa nad ním. 

„Ste nerozumný mladý muž Damon, mohli ste prísť zasa o život. Myslím, že už ste mimo nebezpečia smrti.“ Muž vstal, jemne sa uklonil a chystá sa odísť. 

„Prosím... kto ste? A ďakujem... kto?“ Damon ťažko loví slová. 

„Som anjel Iustus, pekný večer a buďte milší k Stefanovi, máte už len jeho, Damon,“ jemný úsmev na tvári a Iustus sa vytratil. 

Stefan začul buchot, vbieha do izby a vidí brata raneného.

„Damon, ukáž, potrebuješ krv?“ Stefan obzerá ranu a chystá sa dať trochu vlastnej krvi bratovi.

„Nie. Budem dobrý... len mi pomôž do postele,“ vrčí Damon a raz nevie, či sa mu Iustus sníval, či ho videl naozaj..

* * * 

„Braček môj Stefan, ha... som na neho stále hnusný, ale mám ho rád,“ Damon stisne ústa. 

„Nikdy si sa ma nespýtal priamo akoto, že som ťa vtedy našiel a zachránil. Damon sú to desiatky rokov,“ Iustus niekedy nevychádza z údivu. 

„Viem a nikdy sa ťa ani nespýtam... načo? Poslala ťa Matka Príroda, dnes už to chápem, mala so mnou svoje plány,“ naisto si odpovedal Damon. 

„Nie, Damon, Matka ma neposlala... to ja sám,“ Iustus sa milo usmial a Damonovi padla sánka. 

„Prečo? Teraz sa teda pýtam... prečo?“ Damon nechápe. 

„Mám vlastnú cestu Damon a vlastných pomocníkov. Niektorí sa občas spoja aj s Matkou Prírodou... ty si jeden z nich. Bojuješ pre mňa aj pre Matku,“ spokojný anjel žmurkol krásnym modrým okom.

„A aby som nezabudol, Matka Príroda ti dáva vyznamenania, však?“

„Hej, zakaždým dostanem inú farbu na konce krídel, už som ako papagáj,  mám tam päť farieb,“ znechutene si spomenul Damon. 

„Môžeš mi ukázať krídla, prosím?“ Iustus neodolal. Damon sa neochotne otočil, vystrel čierne perute a na konci každého pierka je biela, žltá, oranžová, červená a fialová farba. Prechádzajú jedna do druhej ako dúha. 

„Ďakujem. Ja dávam tiež vyznamenania, jedno pre teba mám už teraz, prosím,“ Iustus dopovedal a skôr než sa Damon mohol začať báť bolesti dostal tetovanie v tvare pierka z krídel anjela na ľavé rameno. 

Damon zaskučal bolesťou: „Prečo si ma všetci značkujete ako chovného žrebca?“ Iustus sa rozosmial, výber prirovnania chovný žrebec sa mu páči.

„Lebo sme majetnícki a radi sa pýšime krásnym úlovkom!“ Zaklincoval konverzáciu úplným nezmyslom Iustus.

„Ha, ha... som sa pobavil. Je ti jasné, že už to nedostanem dolu z ramena?“ Búri sa estét Damon.

„Je a práve preto si tam dostal jemné, precízne a graficky dokonalé pierko z krídel anjela a pre tvoju informáciu značí to, že bojuješ pod vlajkou anjela pútnika, si svetlý a patríš do prvých radov smelých bojovníkov,“ vybalil to celé razom Iustus.

„Ďakujem, som potetovaný papagáj... sa na to môžem.“ Damon znechutene čumí do zeme a brble ako staré pivo.

„Posuňme sa ďalej, dohodli sme sa, že do Mesačného raja povoláme reverzného Ericca, delfína Filipa a nesmrteľnú Eunicu. Mám tvoj súhlas Damon?“ Iustus už prešiel na generálsky tón. Damon len prikývne hlavou.

„Ok, ja si pre nich zabehnem a ty máš zatiaľ na starosti spiacu Elenu,“ Iustus okamžite vyráža preč, Damon sa vracia k Elene do domu.

◊ ● ◊

Damian, temná stránka Damona, ktorý sa oddelil od neho v Mesačnom raji je nervóznejší zo dňa na deň. Ešte stále nenabral odvahu a nepovedal Bib pravdu o sebe a Damonovi. Ona si stále myslí, že vzala so sebou do podsvetia Damona. 

Smrťka Bibiana sa mu snaží poskytnúť plné pohodlie, vodí ho celým podsvetím, pýši sa svojim prostredím, poslušným služobníctvom... po očku sleduje Damiana, nepozorného, roztekaného. 

„Miláčik, čosi sa nám pokazilo vo vzťahu a nie sme schopní spolu prísť na koreň veci. Navrhujem... dáme si krátku pauzičku. Ja mám povinnosti, tak sa vytratím na pár dní, ty tu budeš sám... každý dostane priestor na premýšľanie a potom sa stretneme. Vyhodnotíme, či nie a ide sa ďalej,“ Bib je pevne rozhodnutá, balí veci a za pár chvíľ je Damian samotár.

Fu... pár chvíľ sám... ako sa jej pozriem do očí? Sakra, premeškal som správny okamih na vyjavenie pravdy. Do riti... čo spravím... ja sa jej nechcem vzdať za žiadnu cenu, milujem ju... Hernajs... 

Damian sa túla podsvetím, je tu už známy, jasne patrí k Bib... hlava sklonená, zamyslený, myšlienky sa rútia okolo. Mal by sa spojiť s Damonom? Načo. Kam by to viedlo? Bože... veď Damon má v hlave vsunutý odkaz na Bib, to je to jeho očipovanie. Áno, Bib mu to pri milovaní kedysi v lese vložila do hlavy... No, Kristepane, keď to ona zistí, som mŕtvy muž. Alebo to mám aj ja v hlave? Damon sa predsa rozčuľoval, že ona ho môže pomocou toho čipu zamerať a keď on pomyslí na Bib, ona obdrží správu, nájde ho hoci aj na konci sveta. Zistíme to jedine akciou. Hej, tak poďme na vec... Damian začne sústredene myslieť na Bib, v mysli ju volá k sebe. Skúša to pár chvíľ, čaká... nič.

Tak to má zrejme iba Damon v tej svojej sprostej hlave! 

Zvrtne sa na opätku a takmer vrazí do Bib. Damianovi vyletia inštinktívne ruky, vyvalí oči: „Zlatíčko, chceš aby ma trafil šľak?! Ha... miláčik, ty si ma prekvapila!“

Damian sa oklepáva zo šoku, Bib sa pekelne usmieva, páči sa jej, že ho takto dostala.

„Volal si, som tu a čakám. Tvoje volanie bolo naliehavé! Čo sa stalo?“ Smrťka sliedi pohľadom okolo, číha na dajaké nebezpečie, či podraz Matky Prírody. Damian jej vzal ruku, galantne pobozkal, kľakol si pred ňou: „Nie, nič sa nestalo. Prepáč, bol som tu taký opustený a prikvačil ma smútok! Prepáč mi, prosím, chýbala si mi veľmi.“ Smrťka očarená vyznaním a galantnosťou Damona odpúšťa prerušenie jej práce, ťahá ho z pokľaku.

„Musíš sa bezo mňa chvíľku zaobísť, nájdi si dajakú kratochvíľu a zabav sa. Damon, musím súrne preč, maj sa.“ Ako rýchlo prišla, tak aj zmizla.

Damian sa tam skoro zvalil od nervov. Aspoň jedna vec je istá, je očipovaný Damon aj Damian. Hurá... 

Nájdi si kratochvíľu, css, to sa povie. Čo sa dá robiť v podsvetí, ponurej diere, plnej duší, duchov a podivných bytostí? Nikto nie je zhovorčivý, každý bočí pred Damianom, pretože patrí k Bib. Tak bude poznávať okolie, či chodiť na dlhé prechádzky... hybaj odhodlaným krokom za nosom...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 25. kapitola: