OurStories.cz ~ naše povídky » Ochranca srdca - Kapitola 14.



Ochranca srdca - Kapitola 14.Nový domov.

EDIT: Článek neprošel slovenskou koreturou.

Kapitola 14.

Elyon sa nemohla vynadívať na toľkú krásu a zeleň. Každou chvíľou boli bližšie a bližšie Vysočine. Vedela to aj preto, že vietor zo dňa na deň silnejšie dúchal do ich chrbtov. Naposledy zavítala do tohto kraja ako malé dievčatko a veľa si nepamätala. Viac ako ľudí či krajinu si zapamätala vnemy. Nehostinná zima bola jedným z nich. No i napriek tomu sa jej tento takmer Bohom zabudnutý kraj pozdával.

Pohodlnejšie sa oprela o hruď svojho manžela. Pri tej myšlienke ju zalial hrejivý pocit. Ešte nikdy v živote nebola šťastnejšia. Noci trávili jeden druhému v objatí, hoci cez deň sa často doťahovali ani malé deti, alebo mlčali. Rovnako ako teraz. Keď Keith po prvý raz neodpovedal na jej otázku, zdesila sa, že ho niečím urazila alebo znevážila. Dlhé hodiny ju zvieral ľadový strach. Naučila sa dôverovať svojmu niekedy až prekvapivo nežnému mužovi, ale kdesi v nej, hlboko pochovaný, stále tlel spráchnivený des celého jej života. Nazdávala sa, že pri ňom odplával do vôd zabudnutia, no nestalo sa tak. Bol v nej a čakal na vhodný okamih, aby sa vydral na povrch.

To, aké smiešne boli jej obavy, zistila až neskoro večer, už za tmy, keď ju Keith zobral do náručia a do ucha zašepkal, aby mu odpustila. Nevychádzala z údivu nad premenou toho tvrdohlavca a nemala sa s kým o tom porozprávať. Pred tetou sa priveľmi hanbila, hlavne keď ju neustále sprevádzal jej bratanec Colin. A tak len ticho prijala jeho nežnú opateru. Rovnako ako keď jej prezradil, že musia byť ticho ako myšky. Prechádzali cez pôdu nepriateľa. Hoci by sa v ten okamih mala začať obávať o ich životy, Boh jej je svedkom, ako veľmi sa jej uľavilo na duši. Nenahnevala ho, iba svojimi rečami mohli ohroziť ich životy.

„Je ti zima?“ ozvalo sa jej pri uchu nečakane hlas jej Škóta, až prudko zodvihla hlavu, dovtedy sklonenú v premýšľaní. Temenom do niečoho narazila a to niečo sa vzápätí počalo nadávať. V duchu sa úpenlivo modlila, aby sa nezačala smiať skôr, ako zistí, čo za nešťastie zavinila.

Skôr cítila ako počula, ako sa prudko nadýchol. „Ty máš teda ranu,“ zabručal.

„Nemal si ma vydesiť,“ odvrkla, no hrýzla si do pery, aby sa nezasmiala. Nechcela ho haniť.

„A ty by si sa mala naučiť lepšie luhať,“ šepol jej do ucha, až sa jej oň obtrel perami. Elyon po chrbte prešiel mráz očakávania.

„Naozaj si ma podesil.“

Prekvapivo ľahko sa zasmial, až s mu zachvela hruď. „Ale len kvôli tvojim pekným očiam si nedám preraziť nos, Elyon.“

Jemne, no zároveň rázne, si ju k sebe pritiahol ešte bližšie, až sa jej zdalo, že sú jedno telo. Pery jej pritisol ku krku a počal sa hladiť jej pokožku, ktorá razom oteplela. Elyon začalo prudšie biť srdce až sa jej zdalo, že má namiesto neho v hrudi zvon. Chcela sa otočiť k svojmu mužovi, a po dlhých a osamelých dňoch, keď sa jej takmer nedotkol, mu dať poriadny bozk. Hoci na to myslela skôr ako na pôžitok pre seba. Jednu jeho ruku pocítila na zadku, no skôr, než stihla zalapať po dychu v návale vzrušenia, bol jeho dotyk preč a ona sedela od neho tak ďaleko, ako to len stiesnené sedlo dovoľovalo.

Zasmrkla, aby zaplašila zradné slzy, ktoré sa jej vtisli do očí. Odmietol ju. Pocit márnivosti a životnej krivdy však čoskoro prerazil mocnejší záchvev. Odrazu sa pred nimi z prítmia lesa akoby odnikiaľ zhmotnili vysokí bojovníci, ktorí aj napriek chladu mali len ľanové košele a tartany. Elyon takmer zabúdala dýchať. Prišli ich zabiť. Čakala, kedy Keith vytasí meč a započne bitku s tými barbarmi, no nestalo sa tak. Miesto toho sa neveľká skupina ako jeden muž sklonila v akomsi pozdrave. S pravou rukou na srdci pokľakli na jedno koleno. Vzápätí však opäť stáli na nohách a rozostupovali sa, aby oni mohli prejsť. Elyon zvláštne upokojilo, ako sa Colin s Merillom usmiali. Do tváre svojho muža nevidela, ale cítila, že je pokojný. Stratili sa síce opäť v lese, ale stále vedela, že sú blízko.

„Kto to bol?“ spýtala sa tak tichučko, ako len mohla.

Keith sa k nej sklonil. „To sú moji bojovníci. Sme na pôde McCadenovcov. Toto je odteraz tvoj domov.“

Elyon sa pod jeho slovami mierne prikrčila. V ušiach jej to znelo ako príkaz. „Ešte som ho ani nevidela a mám ho považovať za domov?“

„Je to môj domov a ty si moja žena.“ Nevrlé slová boli v rozpore s tým, ako ju pohladil po boku.

„Ale môj domov je stále v Anglicku, Škót. Nezmení sa to len preto, že sa vydám alebo odtiaľ odídem.“

„Dosť už o tom prekliatom mieste, teraz budeš žiť tu. A budeš tu šťastná.“

Elyon prudko zalapala po dychu. „Nemôžeš mi prikázať, aby som bola šťastná na mieste, na ktorom som nikdy nebola.“ Aby dodala svojim slová vážnosti, založila si ruky na hrudi, hoci ju nemohol vidieť.

Zavrčal jej do ucha. Znelo to skoro ako zúrivý medveď, alebo pes. „Vy Angličania tak radi zabúdate, keď sa vám to hodí. Ako dieťa si tu neraz trávila dni.“

„Bola som to jediný raz a to len vtedy, keď ma teta poslala späť do Anglicka. Inak vždy chodila navštíviť ona nás. Doniesla mi Mary Elizabeth a oteckovi niečo... veľké. Nikdy som nevidela čo, nepovedal mi aj keď som sa pýtala. Myslela som si, že nás teta má rada, ale nebolo tomu tak. Poslala ma preč, keď som ju najviac potrebovala.“ Prudko sa nadýchla.

Ani nevedela, prečo mu to rozprávala. Ale teraz, keď vedela, že už sú takmer na mieste, kde mala prežiť zvyšok života, prepadli ju staré nádeje i hnev. Vždy sa veľmi tešila z návštevy svojej milovanej tety Cornelie, hoci ju videla len štyrikrát. Napokon sa jej zbavila ako chromého koňa, poslala ju k neznámym ľuďom. Hoci bola tomu na jednej strane aj rada, lebo spoznala Kennu, ale na tej druhej... ako sa jej teraz mala bez hnevu a zášti pozrieť do očí a zvítať sa s ňou ako žena jej zemana? Bilo sa v nej toľko pocitov, že už ani nevedela kto je a kam vôbec smeruje.

„Povedz jej to, čo teraz mne. Urob to a pochopíš,“ šepol ticho, až si nebola istá, či to vôbec vyslovil.

Chcela sa na to popýtať, no jej pozornosť si uchmatlo čosi iné. Netušila, že cválajú do kopca, kým sa neocitli na jeho vrchole. S dokorán otvorenými očami pozerala na... domec pred sebou. Hoci nazývať ho tak bolo iste pochabé. Vyzeral majestátne, no zároveň to bolo to najmrzkejšie obydlie, aké kedy videla. Vyzeral temný a chladný. Bol vysoký a celý z kameňa, no aj napriek tomu sa do lesa, ktorý ho obklopoval, hodil. Akoby tam vyrástol spolu s vysokými smrekmi.

„Toto... je tvoj domov?“

Nevidela ho, no mala také tušenie, že sa tiež pozerá na ten... ten... Proste tam, kde ona. „Jediné miesto, kde viem žiť.“

Nebol to síce súhlas, ale z jeho slov pochopila, ako veľmi je mu to miesto blízke. Rovnako ako bol kedysi jej drahý hrad jej otca, do ktorého sa už nikdy nevráti. Prepadol ju smútok, ako mnohokrát predtým. Čo by dala za to, keby mohla vidieť, ako jej starý domov vyzerá dnes! Pri tej myšlienke sa poobzerala okolo seba. Stále napredovali za bojovníkmi pred nimi. V diaľke zazrela, ako sa z malých domcov potichu kĺžu telá akýchsi ľudí. Vedela, že si ju budú zvedavo prezerať a pýtať sa kto je. Možno ju neprijmú. Ale dúfala, že tu bude vedieť žiť. Jedného dňa. Už len preto, že chápala, čo je to domov. Hlavne preto, že o ten svoj prišla už pred toľkými rokmi. A nechcela, aby rovnakú bolesť zažíval aj Keith.

Zastali až pred hrozivo vyzerajúcim obydlím, v ktorom asi bude žiť. Pred nimi postávalo nesmierne veľa ľudí, mladých aj starých, detí aj bojovníkov. Ale akosi vedela, že tu nie je ani polovica ľudí žijúcich v okolitých domcoch. Z rozprávaní tety Kenny vedela, že McCadenovci sú jedným z najväčších klanov na Vysočine.

Keith zosadol, vzápätí položiac na zem aj ju. V chrbte cítila, ako ju všetci pozorujú a hádajú, čo je zač. Akosi vedela, že Kenna nemá také problémy ako ona. Veď ona tu žila celý svoj život, okrem posledných pätnástich rokov, keď sa vydala do Anglicka. To ona tu bola cudzinka, narušiteľ pokojného života. Niekto, kto sem nepatrí. Miestni ľudia sú nedôverčiví, no pohostinní. Ale nenávidia Angličanov, o čom sa už neraz presvedčila na vlastné oči. Prepadol ju pocit, že ju aj tu čaká peklo, hoci iné než zažívala doteraz.

„Toto je moja žena, lady Elyon. Preukazujte jej rovnakú úctu ako mne,“ zahrmel jej muž tak, aby ho počuli všetci.

Elyon začula mrmlot všetkých naokolo. Videla, ako na ňu akási žena ukázala a čosi šepla tej, čo stála vedľa. Keby nevedela gaelsky, možno by to bolo lepšie, no ona nemohla mať také šťastie. Nestáli vedľa nej, no aj napriek tomu začula, ako ju nazývajú tou Angličankou. Obyčajní ľudia, ktorí o nej vedeli len to, ako ju pomenovali pri narodení rodičia, ju nazývali hroznými menami. Schúlila sa do seba, hoci na tvári mala stále ten istý výraz. Prvý raz v živote bola rada za to, že bola bitá za akýkoľvek náznak plaču, či bolesti. Aj teraz sa dokázala tváriť ako ctihodná matróna, hoci srdce jej krvácalo.

Stála vedľa Keitha a pozerala všade inde, len nie do tvárí tých ľudí. No aj napriek tomu si všimla, že sa k nim ktosi rozišiel. Úkosom tam pozrela. Ladným krokom si to k nim mierila mladá dievčina. Elyon pomyslela na to, že môže byť o pár rokov staršia ako ona sama. Mala dlhé havranie vlasy, ktoré za ňou viali ako závoj, a tie najtmavšie modré oči mandľového tvaru aké kedy Elyon videla. Vyzerala ako žena, ktorú majú muži radi. A teraz si to mierila rovno ku Keithovi, na tvári zvodný úsmev. Uprený pohľad opierala o jeho telo.

Elyon sotva o okamih neskôr prišlo na um, prečo sa naňho asi tak pozerá. S nevôľou vypleštila oči a len tak-tak ovládla nutkanie bližšie sa pritisnúť ku Keithovi. Žena má právo takto sa pozerať na telo muža len vtedy, keď jej patrí. A oči upreté na telo, ktoré v noci zahrievalo to jej, jasne vypovedali o dôvernosti ich vzťahu. Elyon ešte predtým, ako sa dievčina pred nimi ladne postavila v provokujúcej póze v šatách, ktoré odhaľovali nemalé vnady, vedela, že má tú česť s milenkou svojho muža.

„Edith,“ vyhŕkol Keith potichu. Jeho hlas znel prekvapene. Elyon si takmer odfrkla.

„Keith,“ zapriadla dievčina spokojne ako mačka, „ani nevieš, ako veľmi si mi chýbal. Povedz, aj ja tebe?“

Elyon sa zamračila. Bolo zjavné, že osoba, ktorú Keith nazval Edith, vedela ako zvádzať muža. Bola skúsená a iste naplnením tajných prianí každého bojovníka vo svojom okolí. A ona sa uprela na toho najmocnejšieho. Na samotného zemana. Bola krásna a iste vedela byť pokornou. Pri nej si Elyon pripadala obyčajná a ničím výnimočná. Ako jej to skoro každý deň omieľal dokola strýko a neskôr aj jej snúbenec. Bránila sa im uveriť, dokonca aj teraz, no možno na tom bol kúsok pravdy. Nepripadala si ohyzdná, to by sa za ňou nikdy neotočila žiadna hlava, ako tomu bolo na jarmoku, ktorý mohla navštíviť jediný raz na svoje sedemnáste narodeniny. Ale oproti tejto žene... Ona vyzerala ako princezné z rozprávok.

„Edith, toto je moja žena, lady Elyon,“ povedal, akoby sa tým mohol vyhnúť nepríjemnej otázke.

Elyon zažívala pocit, aký nikdy doteraz. Vnútro jej prudko vzplanulo najhorúcejším ohňom a keby mohla, najradšej by tú.. tú Edith zniesla zo sveta. Hriešne myšlienky ju desili, ale vo svojom vnútri cítila, že potom by bol Keith zase iba jej.

„Aha,“ vyhŕkla bez akéhokoľvek pohľadu na Elyon. „Tak si pohovoríme neskôr. Príď za mnou, keď tu skončíš.“

Obe dychtivo čakali, čo Keith odpovie. Elyon naťahovala uši ako najviac mohla, aby je neuniklo ani slovíčko, keď ju odrazu ktosi chmatol za ruku a prudko zvrtol. Výkrik hrôzy jej zamrel na perách, keď ju akési krehké telo prekvapivo mocne objalo.

„Och, dušička, už som ani nedúfala, že sa dožijem tohto dňa,“ pošepol jej do ucha prekvapivo známy hlas. Hlas, o ktorom si myslela, že ho už nikdy nezačuje.

Kapitola 13. ¦¦ Kapitola 15.


Len pre pokoj mojej duše - v deji sme sa presunuli niekoľko dní dopredu. Urobila som to schválne, aby sa Elyon s Keithom konečne aj niekam dostali. A dúfam, že vás to nesklamalo. Popravde mám z tejto kapitoly veľmi zmiešané pocity, takže ak nájdete niečo, čo mi budete chcieť vytknúť, pokojne tak urobte.

S pozdravom Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca srdca - Kapitola 14.:

5. voldy
02.05.2012 [18:13]

vytknut? tebe? Emoticon ved to sa neda zlatik... bravuuurne... cim dalej tym viac prestvam pocitovat pozitivne pocity ku keithovi... ta svina nebude nic nakazovat Emoticon som vskutku zvedava koho to stretla a co keith odpovie takze ryyychlo =D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. cvrcek
30.04.2012 [16:44]

Emoticon Emoticon už se těšim na pokračování Emoticon Emoticon

3. Hejly
30.04.2012 [15:37]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. semiska přispěvatel
29.04.2012 [13:31]

semiskaEdith se představila sama natolik důrazně, že není pochyb o tom, jaká je či jak to má s Keithem. Emoticon
Jsem zvědavá na ně obě i na Keitha, jak to udělá, aby se ty dvě nezabily. Emoticon Že by teta z Vysočiny? Jsem zvědavá, kdo to byl... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. blotik přispěvatel
28.04.2012 [20:54]

blotikTakže... Elyon se mi líbila. Myslím tahle povídka. Však víš, jak tomu říkáme.
Ale to setkání s Edith... Myslím, že jsem měla úplně stejné pocity. Měla jsem chuť ji... hm, uškrtit? Zapíchnout? Sakra, vždyť jí chtěla zase přebrat jejího manžela. Jo, sice to byla jeho milenka, ale to byla v přítomném čase je nehezké.
No, a já si myslím, že je to ta Cornelia. Určitě. A jsem docela zvědavá, jak to Elyon zareaguje. Jestli jí vynadá, třeba až někde v klídku v soukromí. Taky ji nemusí slyšet celý klan, že. No, i když s tou její povahou bych se celem nedivila, kdyby to vážně udělala před všemi.
No, těším se na další dílek a je to prostě úžasné. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!