OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Umieračik

20.10.2011 (18:00) • • Básničky • komentováno 0× • zobrazeno 494×

Načo tie obkecané frázy?

Veď aj tak na iných vždy zvalíš vinu.

A aj keď nevidíš srdcia plné krásy,

aj tak vyfúkneš na nich kilá dymu.

Ako to robíš, darebák?

Ako sa dívaš na ľudí s nadhľadom

im vlastným, čo klope na rebrá,

čo zabíja dušu pohľadom?

Neklam, radšej zabi

to slovo, čo v tebe vrie,

slovo, na ktorom sú kazy,

slovo morbídne.

Dnes stojíš na prahu prázdnych dvier,

hlavou prebíjaš steny múru,

snažíš sa získať stopu vier,

snažíš sa prešliapať vlastnú túru.

Neprestávaj za svojím cieľom ísť,

nezabudni v diaľke vlastnú hlavu,

veď tam v diaľke chceli sme sa zísť,

ľahnúť si spolu na mäkkú trávu.

Vzduch cítiť po daždi,

blíži sa nová búrka.

Za horizontom každým

trafí ťa ďalšia guľka.

Zomieram? Kričíš...

Šepkáš mesiacu,

mesiac, nevidíš,

mňa, navždy spiacu?

Nevidím, necítim,

ozvena šepká späť.

Na teba predsa nemyslím,

v tvojej hmle stále blúdi svet.

Slza ti spadla do lona.

Prichádza zima, mráz,

ak nevyjde práve ona,

tak umriem... Umriem zas.

Slza ti spadla do lona.

Rudá, tvoja krv,

čo v búrke dokoná,

no zachráni život prv.

Jazvy mi roky značia tvár,

vietor ošľahal tie zvyšky krásy,

no na nič iné sa už nedívam,

na žiadne obrazy, čo by za to stáli.

Ak teraz skončíš za rohom

a cigareta dotkne sa tvojich pier,

všetko skúsiš spraviť po svojom,

aj vkročiť do zamknutých dvier.

No čo ak nevyhráš?

Je to iba tvoj boj.

Klamstvami odmenu nezískaš,

iba cťou zachrániš titul svoj.

Že cťou? Čím iným asi?

Nezabudni na pohľad kamenný,

keď spomínal si na staré lásky

a neznámy ti bol pocit zjavený...

Nezabudneš?

Pýta sa ozvena,

a ak nezostaneš,

vypije tvoj pohár do dna...

Ding - dong, zvoní...

Vo veži vyššej ako ty sám

slzy roní...

Čas zvoní nám...

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky

Sdílet

Diskuse pro článek Umieračik: