OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zrodená z popola 8. kapitola



Zrodená z popola 8. kapitolaZa to, že ste boli ochotní si na ďalšiu kapitolu trošku počkať, sa dnes dozviete, čím vlastne Emily je. A spoznáme nových ľudí. :D

 

8. kapitola

 

Bolo o desať minút jedna hodina popoludní a Archi už stepoval pred domom aj so svojím toľko ospevovaným autom. Nate odhrnul záclonu kuchynského okna a premeriaval si Archa od hlavy až po päty. Musel uznať, že aj keď bol stopercentný heterák, Archibald mu pripadal na prvý pohľad sympatický. No to by ho nesmel poznať osobne a taktiež by nemohol brať do úvahy ako o ňom Emily včera básnila.

„Už ťa čaká ten magor,“ zakričal do domu a už len počúval, ako Emily dupe dolu schodmi.

„Nie je to magor,“ opravila ho, keď pribehla až k nemu. Vtisla mu pusu na líce a s úsmevom sa naňho pozrela. „Do jedenástej som doma ocko.“

„Veľmi vtipné,“ sťažoval si ironicky.

Z vešiaku vzala kľúče, do ruky si vzala čierny kabát a vybehla von.

„Pristane ti to,“ pochválil jej vzhľad Arch hneď, ako ho zbadala. Emily mala na sebe priliehavé čierne jeany, blúzku, šedý svetrík a na nohách červené conversy.

„Aj tebe.“ Aj ona mu zložila poklonu. Musela uznať, že bola oprávnená. Archi mal na sebe kožené nohavice a biele priliehavé tričko, ktoré dokonale obkresľovalo celé brušné svalstvo. Čierne mokasíny dokonale dopĺňali jeho outfit.

„Nech sa páči.“ Ochotne jej pridržal dvere, keď nasadala do auta.

„Kam to vlastne ideme?“ spýtala sa asi po hodine cesty.

„Do Centra,“ odpovedal.

„A už tam budeme?“

„Asi o päť minút, prečo? Už je ti dlho?“ pousmial sa.

„Noó, ja totiž potrebujem nutne na WC.“ Hanblivo sklonila hlavu a jej líca sa sfarbili do ružova.

„Ou, jasné.“ Jeho hlas sa triasol zadržovaným smiechom.

Asi o tri minúty ich zastavila vrátnica s rampou a po zuby ozbrojenými strážnikmi.

„Chceš ma nechať zabiť?“ spýtala sa šokovane Emily.

„Ešte to by mi tak chýbalo. Samozrejme, že nie!“ uistil ju.

„Tak to sa mi hneď ľahšie pozerá na všetky tie smrtiace vecičky.“

„Skúsim hádať, to bolo ironicky.“ Hlavu vystrčil z okienka a podal vrátnikovi nejakú kartičku s... Hologramom?

„Si James Bond?“ zachechtala sa.

„Mám snáď ten otrasný britský prízvuk? Alebo úbohý oblek a hodinky s bombou?“ Rampa pred nimi sa otvorila a on zošliapol plyn až na podlahu.

„Hm.. To nie ale...“ Odmlčala sa. „Na čo tam bola tá vrátnica s ochrankou?“ vyzvedala ďalej.

„Povedzme, že si strážim súkromie a nemám rád na svojom pozemku nečakané návštevy.“ Otočil sa na ňu a zadíval sa jej do očí. „Si veľmi zvedavá, Emily, všetko sa včas dozvieš.“

V aute sa zotmelo, Emily dezorientovane otáčala hlavu na všetky strany.

„Pokoj, to je len podzemná garáž, vidíš?“ Poukazoval na odstavené autá pred nimi.

„Aha, prepáč.“

„Hore sú izby a pracovne, na prízemí spoločenská miestnosť, herňa a cvičisko, v podzemných podlažiach sa nachádzajú výskumné labáky a nemocnica a ešte... No to ti vysvetlím neskôr. Tak a teraz si povedz, čo chceš vidieť ako prvé.“ Pozrel sa na ňu nadšeným pohľadom.

„To tak rád robíš niekomu sprievodcu?“ spýtala sa so smiechom.

„Nie, len som tu už dlho niekoho nového nemal,“ priznal.

„Hm... Tak v tom prípade chcem začať od vrchu až nadol.“ Prstom pri tom ukázala smerom na strop a následne na podlahu.

„Ako si prajete slečna. Ráčte ma nasledovať.“

Budova mala dve poschodia. Hore, tak ako povedal Archi, boli izby. Každá,  ktorú videla mala osobitný štýl a vytvárali príjemnú atmosféru domova. A to ich bolo hneď desať. Do ostaných ju nevzal, vraj sú obývané.

„Koľko ľudí tu býva?“ zaujímala sa Emily.

„Momentálne aj so mnou šestnásť.“

„V takom veľkom dome?“

„Neradi sa tlačíme.“ Pokrčil plecami. Emily už na to nič nepovedala. Pracovne preskočili automaticky, pretože ako povedal Arch, každý si svoje súkromie nadovšetko cení a neskôr, keď spozná obyvateľov tohto domu, jej možno poukazujú svoje kráľovstva.

O poschodie nižšie prešli cez chodbu až do jedálne, z ktorej vychádzala fantastická vôňa.

„Naobedujeme sa s ostatnými a potom budeme pokračovať v našej prehliadke,“ oznámil jej Archi. Z poza dverí bol počuť hlasný smiech aj nespokojné mrnčanie.

„Ideme. Si pripravená?“ zaujímal sa. Emily mlčky prikývla a vošla do miestnosti hneď za ním. Všetky zvuky v miestnosti utíchli a Emily na sebe pocítila množstvo pohľadov. Zodvihla zrak od podlahy. Pri stole sedelo deväť osôb. Dve ženy a siedmi muži.

„Tak vážený, toto je Emily. Naša nová posila,“ predstavil ju ostatným. „Emily, títo páni sú Rich, Will, Con, Main, Dor a Luke. No a tieto krásavice, to sú Wes a Nor.“ Postupne ukazoval na všetkých prítomných.

„Teší ma,“ zamrmlala do ticha Emily.

„Poď si sadnúť,“ zavolala na ňu žena menom Wes a ku podivu to uvoľnilo atmosféru. Emily docupitala až k nej a sadla si na voľnú stoličku.

„Čo máme dnes na obed?“ vyzvedal Dor, ktorý sedel po jej pravici.

„Myslím, že Halie nám uvarila niečo sladké,“ tento raz sa ozval Rich a vyzeral, akoby sa zalizoval až za ušami.

O pár sekúnd neskôr sa jeho slová potvrdili. Na stôl im pár sluhov prinieslo misy so zeleninovou polievkou a niečím pocukrovaným a s tvarohom. Emily len nedôverčivo hľadela, keď jej to nakladali do taniera. Arch si všimol jej zachmúrený výraz.

„Halie je skvelá kuchárka a ešte nikdy neuvarila niečo, čo by sa nedalo zjesť, neboj sa.“ Znelo to pobavene?

Mal pravdu, bolo to cesto s tvarohom a vo vnútri sa schovávalo ovocie. Chutilo to skvele, a keď sa Dor spýtal, kde sa to naučila, odpovedala jednoducho. Stredná Európa. Celý obed sa nakoniec uskutočnil vo veľmi príjemnej atmosfére. Tí ľudia boli vážne úžasní a to ich poznala sotva hodinu. Dokonca sa dostavil aj smútok, keď jej Arch oznámil, že pokračujú v prehliadke.

„Ešte sa uvidíme,“ ubezpečili ju zborovo.

„Ahojte,“ stihla ešte vykríknuť do miestnosti, kým Archi zavrel dvere.

Prízemie. Jedna spoločenská hala s biliardom, stolným futbalom, šípkami a inými zábavnými prvkami bola už na prvý pohľad očarujúca. V strede miestnosti sa nachádzala rohová pohovka, oproti ktorej bola televízia a Playstation. Hneď ďalšia miestnosť bola niečo ako súkromná plaváreň. Emily nevedomky pootvorila ústa, keď zbadala saunu oproti dvadsaťpäť metrovému bazénu. Bolo to tu ako v luxusných kúpeľoch.

„Rekreácia a relax je veľmi dôležitý pre všetkých členov Centra. Čoskoro pochopíš prečo,“ osvetlil jej Arch.

Ďalej jej ukázal plne vybavenú posilňovňu a telocvičňu. Laboratória nechali na neskôr a momentálne sa Emily pohodlne usádzala na kreslo v Archibaldovej pracovni. Na stene si všimla jedno stých ocenení, ktoré sa dávajú svojim nadriadeným. Bol to hlinený Oscar s kategóriou Najlepší Big Boss. Emily sa pousmiala.

„Luke je srandista,“ povedal jej, keď zbadal, kam smeruje Emilin pohľad.

„Je to milé.“ Úsmev jej z tváre nezmizol.

„Tak a teraz by sme mohli prejsť k vysvetľovaniu. Určite máš mnoho otázok a ja ti na ne odpoviem, samozrejme, ak budem poznať odpoveď. Nie som vševediaci.“

„Poprosila by som najprv to vysvetlenie. Pekne od začiatku. Vravel si, že už nie som človek. Čo teda som?“ vyriekla Emily otázku, ktorá ju za posledné hodiny trápila najviac.

„No, ako ti to tak presne povedať?“ Oprel sa do kresla, prsty si splietol do seba a zavrel oči. „Boli sme tu od pradávna, presne tak ako aj oni. Odjakživa sme bojovali proti tomu, aby ubližovali ľuďom. Sú to len hnusné obludy, ktoré využívajú čiernu mágiu. Naši nepriatelia sú čarodejníci. Tie ich kulty si zotročujú ľudí, obetujú ich alebo si na nich skúšajú tie ich chemické hnusy alebo vykonávajú niečo z ich dušami. Čo presne, sa snažíme zistiť už cez tisíc rokov. A jediný, kto sa im vie brániť sme my, Emily. Každý z nás je niečo ako ľudský fénix. Dor, Wes, Luke, všetci tí, čo sedeli pri tom stole. Aj ty.“

 





Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zrodená z popola 8. kapitola:

26.02.2011 [17:44]

CinnamonWow, pěkně se to zamotává Emoticon Emoticon Emoticon

1. ajeje
23.02.2011 [18:13]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!