Zrodená z popola 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Dnes sa nám Emily rozíde s Mattom a vzápätí sa stane Nathanovi malá nehoda. P.S.: Tá nehoda je z vlastnej skúsenosti. :D

16.01.2011 (17:00) • Gaul • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 769×

2. kapitola

„Každý si myslí, že vstať potom, ako vám niekto podrazí nohy, je ľahké a dôležité. Dôležité možno, no ľahké? Ani náhodou. Ak mu aj veľmi chcete ukázať, že vás nezlomil, musíte vynaložiť až priveľa svojej pozitívnej energie, aby ste udržali svoju hlavu vzpriamenú. Nebudeme si teda klamať a dohodneme sa na tom, že spamätať sa po priamom útoku na vašu osobu nie je ani pri najmenšom jednoduché.“ Dopísala poslednú vetu a zaklapla zošit zo slohu.

„Možno ten včerajšok aj bol na niečo dobrý,“ pomyslela si a zmätene hľadala ďalšie materiály k zajtrajšiemu referátu.

V noci mala sen. Snívalo sa jej o tej veci z parku. No tentoraz to bolo iné, videla to, bola tam ale ako tretia osoba. Po prebudení ihneď letela k stolíku a načarbala svoj sen na papier.

„Som zvedavá, či konečne dostanem zo slohu Áčko. Ak nie, tak tu starú strigu zaškrtím.“

Bola ako vymenená, včera úplne mimo a dnes čulá, akoby sa nič nestalo. Aj jej matka si to všimla. Bolo nezvyklé, že bola doma a ešte viac k neviere bolo, že sa správala ako mama. Udivene na ňu vypúlila oči, až sa Emily čudovala, že ich ešte nehľadá na podlahe.

„Ehm... Mami? Bola by si taká dobrá a prestala zízať?“ poprosila ju a len dúfala, že to neznelo veľmi drzo.

„Prepáč, miláčik.“ Nahodila vyrovnaný výraz.

Em sa začala otáčať po kuchyni a hľadala raňajky. Boli tam, ako vždy. Tesne pri mikrovlnke na pravej strane. Nugetové rožky milovala, a tak nebolo divu, že zmizli behom piatich minút. Mama si práve zobrala, odložila na stôl kávu a išla opláchnuť svoj tanier. Emily tento úkon zopakovala a stihla ukradnúť kávu aj pre seba. Napadlo jej, že ešte musí niečo spraviť. Zdvihla sa od stola tak prudko, až sa šálka s kofeínovým nápojom zaknísala.

„Kam ideš, zlatíčko?“ kričala na ňu mama.

„Musím si to ešte vybaviť s Mattom. Za hodinu som späť.“ Zabuchla dvere a namierila si to k nemu domov.

Cesta nebola dlhá a ubehla aj celkom rýchlo. Stíhala si všímať okolie a v hlave si snáď stokrát opakovala svoje výčitky, ktoré prednesie Mattovi. Vyšla ešte posledných osem schodov smerujúcich k ich dverám a zazvonila na zvonček. Otvoriť jej prišla Mattova mama.

„Dobrý deň, je, prosím vás, Matt doma?“ Nahodila svoj falošný úsmev číslo štyri a čakala na odpoveď.

„Samozrejme... Počkaj sekundu.“ Otočila sa smerom do bytu a zakričala na svojho syna. „Mathew, máš tu Emily.“

Odišla dnu a nechala ju stáť medzi dverami. Matt sa dovalil hneď po nej. Bol to blondiak s modrými očami a vyšportovanou vysokou postavou. Denne strávil v posilovni aj tri hodiny, Em to nikdy nedokázala pochopiť.

„Zabudol som na niečo?“ vyhŕkol zo seba namiesto pozdravu.

„Aj tebe prajem príjemné ráno,“ začala ironicky. „Nezabudol... Vlastne áno, zabudol si mi niečo povedať.“

Na Mattovi bolo vidieť, že mu ešte nič nedocvaklo.

„Vieš... Doniesla sa ku mne taká zvláštna správa,“ odmlčala sa, aby túto chvíľu čo najviac zdramatizovala. „Vraj mi narástli parohy.“

Matt ešte stále nepochopil. Jeho sústredený výraz však naznačoval, že sa usilovne snaží porozumieť jej slovám.

„Ach jaj, Matty.“ Usmiala sa tak sladko, až skoro dostala inzulínový záchvat. „Ty, Caroline, noc, posteľ ešte stále nič? Pozri, viem, že si spal s Caroline.“ Žmurkla a chystala sa odísť. Nezastavil ju, bol až príliš šokovaný.

„Preboha, veď vyzerá, akoby jej to vôbec nevadilo,“ pomyslel si.

Na druhý deň šla do školy s odhodlaním, že svojho sladkého ex bude ignorovať. Bohužiaľ, jej plán pokazil hneď na parkovisku. Akonáhle totiž vystúpila z auta, pristúpil k nej s veľkou kyticou červených ruží. Otočila sa na podpätku, no tentoraz ju schmatol za ruku.

„Ja... Emi, prosím... Prepáč,“ hlesol nakoniec.

Poobzerala sa okolo seba. Samozrejme, že všetky oči sa upierali na nich.

„Matty, nestrápňuj sa. Ja som ti to odpustila. No ako sa hovorí... Odpúšťam, ale nezabúdam.“ Zdvihla prst a ukázala na Caroline. „Čaká ťa. Buď šťastný.“

Pripadala si ako rodič, ktorý mu dáva požehnanie v nejakom béčkovom americkom filme pri sladkom Happy ende.

„Tak si aspoň zober tie ruže.“

„Nie, ďakujem.“ Podala mu ich späť a odišla s parkoviska, zatiaľ čo Matt sa vydal za Car.

Škola jej ubehla celkom rýchlo, keď nepočítame všetky tie otázky a klebety na tému: rozchod. eferát bol naozaj za Áčko, čo ju nesmierne potešilo. Obed bol, ako inak na zjedenie, veď školská jedáleň je to pravé orechové. Toľko irónie v jednej vete. Jediné, čo bolo na ňom dobré, bolo vedomie, že za polhodinu je doma a má dohodnuté stretnutie s Natom. Bohužiaľ, on už do školy nechodil. Bol o tri roky starší a študoval sociálne vedy. Odkedy ho spoznala, sníval, že sa bude starať o utečencov v nejakom tábore.

„Takže, čo takto vyjsť si na kávu a zabudnúť na Matta?“ vytrhol ju hlas zo zamyslenia. Zodvihla hlavu, aby zistila, kto ju otravuje.

„No to som si mohla myslieť, Kevin, že si to ty.“ Zjavne ho potešilo, že vedela jeho meno. „No musím ťa sklamať. Si úplne vygumovaný somár, s ktorým nechcem mať nič spoločné.“ Posledné slová zdôraznila.

Keď sa odul a odišiel, Emily si vydýchla. Nemyslela si, že je bohvie ako krásna. To nie, len jej neustále odbíjanie chalanov zo školy, nabralo opačný účinok, než dúfala. Boli otravný ako osy za letných dní.

„Možno to povie aj ostatným a dajú mi pokoj,“ dúfala potichu.

Zaniesla svoju tácku aj so zvyšným jedlom ku košu a odišla na parkovisko. V kabelke hľadala kľúče. Keď ich konečne vylovila, všimla si, ako Nate stojí pri jej aute. Zvesela sa za ním rozbehla a skočila mu do náručia.

„Ako to, že si tu?“ vyhŕkla namiesto pozdravu.

„Veď vieš, univerzita. Odpadla nám prednáška.“ Vtisol jej letmý bozk na líce a doloval z jej ruky kľúče. Ona však zovrela ruku a nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Moje auto šoférujem výhradne ja.“

Vydala sa na miesto vodiča a cestou pohladila svojho štvorkolesového miláčika po kapote.

„Nech sa radšej pod zem prepadne, ten kto mi ho oškrie,“ predniesla smrteľne vážne.

Keby nebolo jedného zatúlaného psa a stáda kráv na ceste, brala by jazdu domov ako oddychovú. Ešte teraz ju striasalo od strachu a hnevu, keď si spomenula, ako sa kravy tlačili na nablýskaný lak na jej aute. Nate to len s pobavením sledoval a dokonca to aj okomentoval.

„Niekedy si myslím, že to auto máš radšej ako mňa.“ Hrané pobúrenie v jeho hlase by ju v inej situácii aj rozosmiala. Tentokrát sa zmohla len na nespokojné zamrnčanie a jednoslovnú odpoveď.

„Kretén,“ označila ho a ďalej vytrubovala na živú prekážku na ceste.

Nate zbadal, ako sa jej čelo skrčilo pod náporom hnevu zo spomienok. Nahlas sa rozosmial a ústa si snažil zapchať rukou. Vytrhol ju zo zamyslenia. Neveriacky naňho vyvalila svoje nugátové oči.

„Čo je?“

Neodpovedal a vztýčeným prstom jej naznačil, aby chvíľu počkala. Nadýchol sa a snažil sa odpovedať.

„Teba... Tie kravy ešte... Ešte neprešli, však?“ Odsekával medzi smiechom.

„A čo si si akože myslel? Že len tak zabudneme na taký otrasný zážitok?“ Poukazovala na seba a svoje auto. „Chúďa moje maličké,“ šepkala svojmu miláčikovi.

Keď zastavila pred domom, aby si prezliekla šaty čo mala na sebe za pohodlné bermudy a tielko, jej rodičia ešte doma neboli. Povzdychla si, prehodila si šaty a cestou si do ruky vzala sendvič. Nemala chuť a ani čas na niečo varené, úplne ju totiž pohltila predstava samej seba s Natom v parku, ako si hádžu lietajúci tanier alebo kopú do lopty a vyvádzajú ako malé deti.

Nič také sa však dnes nekonalo. Práve keď sa rozhodli, čo konečne budú robiť, Nathana pochytil smäd. Emily po ňom hodila PET fľašu. Neuvedomila si, že on sedí rovno proti slnku. Zasiahla ho rovno do čela. Nate spadol. Keď dopadol na zem, chytil sa za hlavu a vydával zo seba bolestivé kvílenie. Ako športovec už mal veľa zranení, no to neznamenalo, že bolesť bola menšia. Emily si s neho začala robiť srandu. Akonáhle však uvidela krv na jeho rukách začala panikáriť a snažila si vybaviť niečo z kurzu prvej pomoci.

„Do prdele, Nate, si v pohode?“ Chcela znieť čo najvyrovnanejšie. Nepodarilo sa.

„Hmm... Hej,“ zamrmlal. Pokúsil sa vstať a jeho svet sa začal točiť dookola. Klesol k zemi.

„Neuraz sa... Však vieš, ale nevyzerá to tak. Ideme do nemocnice,“ rozhodla. Chytila Nata za ruku a ťahala ho na nohy. Opäť neúspešne.

„Takto to nepôjde, Em. Nechaj ma vydýchnuť si,“ prosil ju. Len pokývala hlavou.

Do nemocnice sa nakoniec dostali po pol hodine. Ukázalo sa, že Nate mal ranu na päť stehov, ktorá bola na hornej časti čela a silný otras mozgu, spôsobený pádom. Musel tam zostať na pozorovanie, takže Emily odchádzala domov sama.

Autor: Gaul (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zrodená z popola 2. kapitola:

6. ajeje

16.01.2011 [18:17]

boze chudacik viem ako to boli
uz sa tesim na dalsiu Emoticon

5. LynVonNightlight přispěvatel

16.01.2011 [12:05]

No podľa mňa robiť normálne uvodzovky je ľahšie. Emoticon A k tým chybám, keby si ty videla moje začiatky, ešte teraz sa chytám za hlavu, ako sa mi také čosi podarilo.

4. Gaul přispěvatel

16.01.2011 [0:58]

Bola, bola... Emoticon
To niektorý ľudia teda fakt píšu čo slovo to chyba a potom to tak vyzerá. Aj keď sú to napr. sms-ky Ja seba radšej nekomentujem, niekedy, keď vidím tie svoje nezmysli uvažujem či vôbec viem po slovensky No a úvodzovky, sranda je ale v tom, že tie dĺžne používa ako úvodzovky dosť ľudí. Emoticon

3. LynVonNightlight přispěvatel

15.01.2011 [0:08]

Podľa mňa aj tak to bola šupa Emoticon .
Chyby - to je v pohode, nájdu sa všade a už som videla aj oveľa oveľa horšie články.
Príklad: ,, Zbitočne sa za nimi naháname. ´´ Hovorila.
Takto to asi celé vyzeralo. Vtipné je na tom, že donedávna som netušila, ako sa jej podarili tie uvodzovky, ale už som na to prišla. Emoticon

2. Gaul přispěvatel

14.01.2011 [23:58]

Ups, K tým chybám... Sorry, väčšina je s nepozornosti... Ja viem, to ma neospravedlňuje. Tú vetu som si opravila, tam mi akosi vypadli dve slová Emoticon

No a vek má byť spomenutý už v ďalšej kapitole, nejako sa mi to do teraz nehodilo...

Hej chudák Nate. Ja mu to nejako vynahradím. No ono to ani nemusela byť šupa, keďže v skutočnosti to bol môj litrový Sprite a halogénový reflektor v bazéne proti očiam. Našťastie som ja nebola tá čo hádzala a ani tá čo to schytala. Emoticon

1. LynVonNightlight přispěvatel

14.01.2011 [23:44]

*Moc - Spisovne je "veľmi".
*Chovala - Spisovne je "správala sa".
*Napadnúť ťa môže iba zviera, ale nie myšlienka. Napadlo jej, nie napadlo ju.
*Slovo akonáhle a tentokrát sa píše spolu. Viem, že word to podčiarkuje, ale ten je blbý, oddelene je to nesprávne. Ja si to pamätám podľa toho, že -krát je vždy spolu s iným slovom a "raz" je zvlášť.
Jedenkrát, jeden raz.
*Dovádzajú - Správne je vyvádzajú.
*"Ako než vedľa seba." Než je synonymum pre ako, takže iba jedno z toho. Emoticon

*Túto vetu som nechala tak, lebo fakt neviem, čo by tam mohlo byť.
"Odišla dnu ju stáť medzi dverami."

Prosím, mohla by si nejako spomenúť, koľko má hlavná postava rokov? Lebo neviem prečo, myslela som si, že je to nejaká dvadsaťdvaročná žena, takže si vieš určite predstaviť, ako ma prekvapilo, keď sa vybrala do školy. Emoticon Toto treba objasniť, lebo potom dochádza k nedorozumeniam, ako napríklad teraz.

K deju: Bolo to dobré. Chudák Nate, normálne ho ľutujem, ale musel schytať riadnu šupu, keď mu zašívali ranu a mal až päť stehov a to iba z úderu PET fľašou.