Zrodená z popola 10. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Dozviete sa, ako dopadla situácia s Nathom a aj životný príbeh Connora.

10.04.2011 (18:00) • Gaul • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 743×

10. kapitola

„Čo si myslíš, že robíš?“ Emily počula, ako niekto kričí od vchodových dverí Centra. Po ďalších nadávkach smerovaných na jej adresu rozoznala Maina. Obzrela sa ponad plece, keď vyťahovala Nathana z auta a zbadala, ako ho Dorian s Richom držia. Asi aby jej nezakrútil krkom.

„Emily, toto nebola najlepšia voľba,“ pridal sa Archa, ktorý sa znenazdajky objavil vedľa nej.

„Ja viem, ale čo som ho tam mala nechať? Preboha, veď,“ odmlčala sa, „ani jeden z vás si nevie predstaviť, čo všetko pre mňa tento človek spravil. A ja odmietam nechať ho zničiť si život len kvôli mne.“

„My to chápeme Em, ale pochop, že týmto si ho ohrozila a nie len jeho ale aj nás.“ Cítila sa ešte horšie, keď zbadala Archovu tvár. Po prvýkrát, od kedy ho poznala, sa neusmieval. Odolala nutkaniu zdvihnú mu kútiky úst prstami a ďalej sa venovala spiacemu Natovi.

„Tak pomôžte jej niekto. Aj potom jej môžete nadávať,“ pripojila sa do debaty Wes, za čo jej bola Emily neskonale vďačná. Ani nie o sekundu neskôr ju už niečie paže odtláčali na bok a následne sa ujali jej najlepšieho priateľa.

Uložili ho do jednej z hosťovských izieb a vrátili sa späť do spoločenskej miestnosti aby poriadne vyspal. Alebo aby mi mohli poriadne vynadať, preblesklo Emily mysľou. Nakoniec sa až na pár Mainových poznámok, nič také nekonalo. Všetci s ňou v duchu súcitili. Aj oni si niečím takým museli prejsť.

„Zostane tu,“ oznámil Arch. „Nájdeme mu nejakú práce alebo niečo iné čím by mohol byť nápomocný. Budeme ho mať pekne pod kontrolou a zároveň tak Emily nebude mať slabé miesto. Keby sa niekto dozvedel, že ti na ňom záleží, nemuselo by to skončiť dobre.“

Po takomto podaní nemal niekto žiadne námietky. Teda aspoň ich nikto nahlas nepredniesol. Zdalo sa, že každý mohol počuť, ako sa Emily zo srdca odlepil veľký kameň a pri dopade na zem sa roztrieštil na milióny malých kúskov.

„Keď sa preberie,“ odmlčal sa, „všetko potrebné mu vysvetlím.“

„A nebolo by lepšie, keby mu to vysvetlila Emily? Predsa len, bol by pokojnejší, nie?“ pripojila sa do debety Wes. Jej vyškerenú tvár si nebolo možné nevšimnúť. A dôvod jej radosti tentoraz netušil ani sám Archibald.

„Nemyslím si.“ Aj on už mal späť svoju náladu, takže očividne bolo všetko v poriadku. Emily ani len nenapadlo odporovať. Bola vďačná za seba aj Nata, že ho tu nechajú. Uvoľnenejšia atmosféra ovplyvnila aj ju.

„Nezahrá si niekto poker?“ Všetky hlavy v miestnosti sa otočili na Willa. Luke, Rich aj Dor vybuchli smiechom. Con a dievčatá len neveriacky krútili hlavami a Arch sa nevyjadroval.

„Len aby to nedopadlo ako naposledy.“ Nesúhlas v Normaninom hlase donútila Emily spýtať sa, čo jej ušlo.

„Naposledy si bol William až veľmi istý svojou výhrou. Podľa neho mal vtedy svoje šťastné obdobie.“ Ironicky naznačila prstami úvodzovky. „Takže ho Rich s Lukom donútili staviť sa, že ak prehrá bude chodiť týždeň celkom nahý. Chápeš to? Bohužiaľ Rich mal čistú postupku. Takže sme sa s Willom celý týždeň rozprávali zásadne chrbtom k nemu.“

Emily sa potichu pochechtávala.

„No čo, ja s nahotou problém nemám. Rozhodne sa nemám za čo hanbiť. Keď budeš chcieť môžem ti to dokázať. Povedzme u mňa v izbe?“ hájil sa.

„Myslím, že som ochotná uveriť ti to aj tak.“ Emily chytila mierne červenkastý odtieň.

„Takže kto ide hrať?“ Dor už bol zjavne netrpezlivý. Nakoniec sa pri pokrovom stolíku usadili všetci okrem Connora, Wes a Emily. Archi sa vyhovoril na pracovné povinnosti. Aj Wes sa po chvíli z miestnosti vytratila. Emily si prisadla k Connorovi, ktorý túžobne hľadel na ostatných.

„Prečo nehráš?“ vyzvedala.

„Mal som dosť veľké problémy s hazardom,“ vyhŕkol a posmutnel.

„Tak si k tomu prišiel?“ Prstom ukázala na ten jeho. Malíček mal o polovicu kratší a bez nechtu.

„Všetci sme prišli o rodinu, je to niečo ako predpríprava. Stratíš všetkých naraz, prídeš o slabé miesta a máš sa s tým vyrovnať. Je to zároveň poistka, že neodmietneš byť tým, čím máš byť. Moji rodičia zomreli keď som mal deväť mesiacov. Vyrastal som v decáku. Neznášal som to tam, takže keď som dospel a vypadol odtiaľ bolo to ako mať na dosah ruky vládu nad svetom. Mohol som si robiť čo som len chcel. Našiel som si prácu, byt. Bol síce v hroznej štvrti, ale bol môj. Bol som taký hrdý. Aj tá práca bola fajn. Robil som vyhadzovača v kasíne a tam to vlastne začalo. Zaľúbil som sa do krupierky. Bola krásna. Začali sme spolu chodiť na večere a tak. Veď to poznáš. Svet bol ešte krajší. Požiadal som ju o ruku a súhlasila. Vzali sme sa, začali sme spolu bývať a čakali sme bábo. Mala strašné tehotenské nálady, a tak som sa začal vytrácať s domu. Nemala mi to za zlé, vedela, že ju milujem, že by som ju nepodviedol a dokonca sa mi aj priznala, že to sama zo sebou niekedy nemôže vydržať, takže sa mi ani nečuduje. Ako som už povedal, utekal som. Väčšinou do kasína a začal som hrávať. Ruleta, Black Jack, biliard, poker bolo mi to jedno. Bavilo ma to a vyhrával som, na začiatku. Prišli dlhy a vydierači. Od zlomených kostí to prešlo až k únosu. Uniesli mi tehotnú manželku. Spravil by som čokoľvek, aby mi ju vrátili. Vykradol som banku a nechytili ma. Aspoň to som si myslel. Doručil som peniaze a oni mi vrátili ženu. Cestou domov som sa jej zaprisahal, že už sa kariet ani nedotknem. Asi dva bloky od domu nás začali naháňať policajti. Ja magor som ušiel vo vlastnom aute. Pridal som plyn a už sme zdrhali. Strieľali. A guľka zasiahla Mary. Zomrela a s ňou aj môj synček. Povedal mi to ten hajzel čo to vyšetroval. Rozplakal som sa pred ním ako malý fagan a on sa smial. Obesil som sa v cele. Keby Arch neprišiel, bolo mi po mne. Bože, ako ja som ho za to nenávidel. Robil som len to čo som musel, ale môj príbeh má našťastie šťastný koniec,“ usmial sa a jeho smutný výraz rázom zmizol.

„Ako sa volá?“ odtušila.

„Sarah. Na Mary som nezabudol, ale Sarah, tá mi ukázala, že sa dá žiť ďalej.“

„A tak je to v poriadku,“ utešovala ho.

„Nathan sa zobudil,“ oznámila Wes, ktorá práve vošla do miestnosti, „a Arch už je pri ňom.“

Autor: Gaul (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování