OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 7. kapitola

10.06.2012 (12:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1110×

EDIT: Článek neprošel slovenskou korekturou.

Zacítila  som vôňu palaciniek a javorového sirupu. Žalúdok mi nekompromisne zaškŕkal. Rozospato som otvorila oči. Bola som v izbe zariadenú vo francúzskom štýle. Tá izba je neuveriteľne krásna. Včera som si ju aby poriadne neobzrela. Posadila som sa a cítila som, že ma celé telo bolí. Na nohách som mala dve veľké modriny, na každej jednu. Ruky na tom tiež neboli moc dobre. Vyzerala som ako keby som sa vrátila po prehratom zápase v ringu. Kam sa na mňa hrabe Rocky. Umyla som si zuby novou zubnou kefkou a navliekla som sa do starého fialového tielka a čiernych teplákov čo mi dala Eire k dispozícií. Chcem odtiaľto rýchlo vypadnúť. Vyťukala som číslo mojej sestry no mala vypnutý mobil. Skvelé.  Prečo by som sa vlastne nemohla odviesť sama?

Klop-klop.

„Ďalej?!“ neisto som sa ozvala. Vo dverách sa objavila Eire, strapatá v nočnej košeli nenamaľovaná. Vyzerala mladšie a milo.

„Počula som, že si hore tak som za tebou prišla,“ usmiala sa na mňa a uvelebila sa na rozostlanej posteli.

„Ako si to počula?“ spýtala som sa trochu nevrlo. Eire zneistela a obzrela sa okolo seba.

„Hm, počula som tiecť vodu,“ odvodnila to. Mala by som ich už prestať podozrievať, že sú nejaká sekta. Ale stále mi na nich niečo nesedí.

„Ako sa cítiš?“ opýtala sa rýchlo.

„Ako keby po mne skákalo stádo kráv,“ usmiala som sa na ňu. Eire sa súcitne pousmiala a obzerala si moje modriny.

„Dobre, tak pod  na raňajky,“ prikázala Eire. Rozpačito som cúvla. Vyzerala som ako strašidlo nebola som si istá či chcem ísť dole na raňajky. Hlad a Eire ma premohli a nesmelo som ju nasledovala.

***

Vošli do slnečnej jedálne. Stôl bol ako som predpokladala drevený. Boli tam už všetci. Liam si naberal miešané vajíčka a potom sa na mňa z rozjasnenými očami pozrel.

„Dobré ránko, Mell. Ako si sa vyspala?“ spýtal sa ma radostne a ukázal na voľné miesto vedľa neho. Opatrne som si tam sadla a snažila sa necítiť ako votrelec.

„Lepšie,“ pousmiala som sa a opatrne som si dala trochu praženice. Vo vzduchu bolo cítiť napätie. Nenápadne som sa pozrela na Gabriela. Mal na sebe len čierne tielko a modré rifle. Pri pohľade na neho som cítila, že sa červenám. Vybavilo sa mi ako ma jeho silné paže zvierajú a nesú hore.
 „Ďakujem za to, že som tu mohla ostať,“ poďakovala som všetkým a snažila som sa aby môj hlas znel sebavedomo.

„Ale prosím ťa to nič nebolo,“ odvetil Liam s plnou pusou „keby si však zastala tak do tej jamy nepadneš,“ pripomenul mi trápnu situáciu.

„Nabudúce to neurobím,“ usmiala som sa na neho.

„Dúfajme, že žiadne nabudúce nebude,“ ozval sa chladne Gabriel. Úsmev mi na tvári zamrzol a chuť do jedla ma prešla. Potichu som položila vidličku.

„Ešte raz ďakujem za možnosť stráviť tu noc ale už pôjdem,“ povedala som s chladným úsmevom a postavila som sa.

„Tvoja sestra je už tu?“ opýtal sa ma Gabriel. Pokrútila som hlavou a vybrala sa k odchodu.

„Nemôžeš šoférovať,“ povedal z ničoho nič a postavil sa mi do cesty. Toto som už niekedy zažila.

„Povedal kto,“ odvrkla som. „Eire zajtra ti vrátim tieto veci.“

„Zajtra nie,“ skríkli všetci naraz. Prekvapene som si ich všetkých pozrela. Už po tisíci raz mi potvrdili, že sú divný.

„Dobre,“ odmlčala som sa „príď si pre tie veci kedy chceš,“ pousmiala som sa. Gabriel mi však stál stále v ceste.

„A ty, uhni,“ odvetila som sebavedomým hlasom. Bola som na seba hrdá. On sa ku mne správa ako k problému, tak prečo by som ja mala byť milá.

„V žiadnom prípade nemôžeš šoférovať,“ dotkol sa mojej modriny na čele. Sykla som od prekvapivej bolesti.

„Samozrejme, že môžem nepila som,“ argumentovala som.

„To nie ale máš narazenú hlavu čo ak odpadneš?“

„Tebe to môže byť jedno,“ usmiala som sa na neho a využila som moment prekvapenia a vybehla von z dverí. Konečne som ušla z pazúrov sekty, bláznov. Pokiaľ budem šikovná, tak už ich nikdy nemusím vidieť.

„Ja ťa odveziem,“ zakričal na mňa Gabriel a vytrhol mi kľúče od auta rovno z ruky.

„Gabriel,“ volal ho Warren. Zúrivo som prevrátila oči. Chcela som už odtiaľto vypadnúť.

„Nebuď dlho, vieš čo je dnes v noci,“ oznámil mu. Gabriel s chladným pohľadom prikývol a odomykal moje auto.

„Prosím ťa bez námietok len ťa odveziem a už ťa nikdy nemusím vidieť,“ povedal a sadol si na miesto šoféra. Urazene som  prešla k miestu spolujazdca.

***   

Ako by som to len vyjadrila. Poníženie? Trapas? Zneuctenie? Ťažko sa mi hľadá slovo, ktoré by to vystihlo. Sedela som vo vlastnom aute, kde ma obmedzoval chlap u ktorého som padla do jamy.

„Čo má byť dnes v noci?“ spýtala som sa ho. Výraz mu potemnel.

„To nie je tvoj biznis,“ odsekol.

„Prečo si taký nepríjemný?“ nedala som sa.

„Prečo si taká zvedavá?“

„Lebo je to ľudské,“ odsekla som a spurne som si prekrížila ruky na prsiach. Gabrielovi cuklo v kútiku úst. Všimla som si, že prichádzame na cestu k nášmu domu.

„Tak a sme tu,“ oznámil  mi sucho. Spýtavo som sa na neho pozrela.

„Dobre, môžeš si vystúpiť,“ Gabriel na mňa zmätene pozrel. Potom sa pre seba zasmial akokeby mu došlo, že sedíme v mojom aute. Vystúpili sme.

„Melissa?“ oslovil ma keď som už išla k vchodovým dverám bez rozlúčenia. Už mi to pripadalo naozaj neoriginálne, že po mne vždy niečo chcú keď odchádzam.

„Dnes v noci nechoď nikam, hlavne nie do lesa. Nebude to bezpečné,“ varoval ma vážnym hlasom.  Striaslo ma.

„Ako to..“

„Melissa,“ skríkol z verandy Jeff a nadšene sa rozbehol ku mne. Jeho veľké ruky ma objali a ja som stále nechápavo pozerala na Gabriela, ktorý odchádzal preč. Chcela som sa ho spýtať ako to myslel. Nižší živočíšny druh.

***

O pár hodín neskôr som ležala vo svojej bavlnenej teplákovej súprave na svojej posteli. Jeff ležal vedľa mňa a pozerali sme sa do stropu. Mama bola taká nadšená, že som v poriadku, že dovolila aby u nás bol dokedy chcem. Dokonca priviedla aj lekárku, ktorá ma vyšetrila a zhodnotila, že mi nič nie je až na tých pár modrín.

„Keby si mi povedala, že si u nich tak by som po teba prišiel,“ opakoval stále dookola. Musela som sa usmiať.

„Nebolo to také strašné,“ zaklamala som mu. Jeff si odfrkol.

„Vyzeráš akokeby po tebe jazdili kombajnom,“ pripomenul mi. Znechutene som prevrátila oči.

„Chceš tu dnes ostať v noci?“ spýtala som sa s nádejou, že si budem mať s kým pozrieť trápne babské filmy.

„Ale nebudeme pozerať Protivné sprosté baby, že?“ spýtal sa ma z nechuťou.

„Nie dáme si radšej Titanic,“ zasmiala som sa a postavila sa na kraj postele rozpažila som ruky ako Rose. Jeff sa zasmial a podkopol  ma. Neohrabane som padla na posteľ a zjojkla od bolesti. Modriny mi pripomenuli svoju prítomnosť.

„Dobre, pozrieme si čo chceš ale najskôr sa ti musím k niečomu priznať,“ povedal tajomne. Prevalila som sa na brucho.

„Zamiloval som sa,“ prekvapene som otvorila ústa a vykríkla.

„To je skvelé, kto je tá šťastná?“

„Nie je odtiaľto, býva v Pridile.“

„To je tá malá štvrť kilometer odtiaľto?“ spýtala som sa zvedavo. Prikývol.

„Prisťahovali sa sme len nedávno a je úžasná, musím ťa s ňou zoznámiť,“ rozhodol nadšené a oči mu žiarili šťastím.

„Ach, a prečo potom nie si teraz s ňou Rómeo ?“

„Nemohla má nejakú rodinnú večeru,“ vysvetlil. Chápavo som sa usmiala.

„Teším sa kedy ju spoznám,“ povedala som úprímne a pri srdci som cítila mierne pichnutie závisti a žiarlivosti. Ach, no tam Mell, nepotrebuješ chalana aby si sa cítila šťastná. Alebo nie?  

***   

Bolo krátko po polnoci. Jeff už dávno zaspal, vedľa mňa a ja som stále pozerala z okna. Bol spln a mesiac mi osvecoval takmer celú izbu. Nezakryla som to závesom. Páčilo sa mi to svetlo. Gabriel. V hlave sa mi vynorila predstava ako ja a Gabriel ležíme vedľa seba a pozorujeme spoločne spln. V bruchu som cítila nepríjemné zvieranie. Gabriel. Potriasla som prudko hlavou. Nemôžem na neho myslieť. On je arogantný, namyslený blbec, ktorý je rád, že ma nevidí. Spomenula som si na citát.

Netráp sa niekým, kto sa netrápi tebou. A potom som zaspala.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 7. kapitola :