OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 34. kapitola

30.09.2012 (12:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1027×

    Cez slzy som videla rozmazane. Nevedela som, kam ideme, ale nezaujímalo ma to. Nechcela som to vedieť.
 „Neplač,“ zašepkal mi John do ucha. „Pokiaľ budeš dobrá, zabijem ťa jemne.“
Zadržala som slzy. Neukážem im, že som slabá. Kráčala som ďalej. Jeff bol stále v bezvedomí. Z ničoho-nič sme zastali. John mi zakryl rukou ústa. Snažila som sa mu dať ruku dole, ale nevládala som.
„Na tvojom mieste by som zrušila tvoj chabý pokus zabiť nás, Gabriel,“ začula som Mirandin hlas. „Chlapci,“ zavolala Miranda. John s Rossom sa pohli a ocitli sme sa na čistinke, ktorú osvecoval mesiac z minulého splnu. Gabrielove oči sa s ľútosťou pozreli na mňa. Musela som vyzerať naozaj hrozne. Celá dobitá, zababraná od blata a krvi. Eire, Liam a Warren sa objavili vedľa Gabriela a tvárili sa nahnevane. Všetci tlmene vrčali.
 „Čo, Gabriel, onemel si?“ podpichovala ho Miranda. Gabriel nespúšťal oči zo mňa a s prestávkami zazeral na Johna.
 „O čo ti ide?“ spýtal sa Warren, keď Gabriel stále mlčal.
„O čo ide mne? To vy ste uniesli Steva a spravili ste z neho trosku,“ odsekla Miranda. Na jednej strane mala pravdu. Tento súboj sme začali my, ale ona nemá právo zaťahovať do toho Jeffa. Warren sa zasmial a prešiel k Stevovi.

    Dlho sa pozeral Mirande do očí a potom Steva omráčil. Miranda sa s vrčaním premenila na vlka a celá jej svorka tiež. John ma počas premeny surovo odhodil na zem vedľa Jeffa. So strachom v očiach som sledovala bojujúcich vlkov. Gabrielovu svorku som rozoznala jednoducho, ale nevedela som, kto je kto vo svorke Mirandy. Plazila som sa k Jeffovi.
 „Jeff, Jeff,“ opakovala som a snažila som sa ho prebrať. V mesačnom svetle som videla, že pootvoril oči.
 „Máš imidž drsného dievčaťa?“ zachrapčal.
 „Ani ty nevyzeráš najlepšie,“ povedala som mu, dojatá, že aj v takejto situácii dokáže vtipkovať. Zrazu sa mi niečo zahryzlo do nohy. Reagovala som nečakane a druhou nohou som vlka odkopla. Zaskočilo ho to.
 „Vypadni od nás,“ precedila som. Odpoveďou mi bolo vrčanie. Vlk vyštartoval dopredu a ja som schmatla prvý kameň, čo som našla a hodila ho po ňom. Vlk zakňučal, no bolesť som mu nespôsobila ja, ale Eire, ktorá sa mu vo vlčej podobe zahryzla do slabiny. Eire ho zahryzla ešte raz do šľachy a belasý vlk ostal vrčiac ležať na zemi. Sledovala som ju, ako sa premiestnila bližšie k nemu a zahryzla mu do krku. Belasý vlk poslednýkrát vydýchol. Nakoniec podišla ku mne a vo vlčích očiach som jej videla bolesť. Z čistinky sa ozvalo bolestné zakňučanie. Eire sa rozbehla na pomoc Gabrielovi, na ktorom stáli dvaja vlci. Všimla som si, že Liam leží na kraji v bezvedomí. Warren mal poranenú nohu, keďže kríval. Eire skočila na ďalšieho belasého vlka. Ten vlk sa rozbehol ku mne, zahryzol sa mi do nohy. Skríkla som a niekto z vlkov zavrčal. Bolo mi jasné, že je to Gabriel. Belasý vlk ma ťahal priamo k bitke. Ležala som pod ním a vlk zúril, jeho sliny mi stekali na tvár a výstrih. Bolo mi z toho zle. Na chvíľu sa nám stretli pohľady. V tej chvíli som nepochybovala, že je to Miranda. Ľahla som si na brucho a snažila som sa odplaziť preč. Neúspešne. Všimla som si, že všetci z Mirandinej svorky sú mŕtvi - okrem jej. Teraz sa pomstí mojou smrťou.
 „Odpusť mi,“ povedala som smerom k najväčšiemu vlkovi, ku Gabrielovi. Gabriel zakňučal. Z ničoho-nič sa premenil na človeka. Eire držala v papuli látku, ani som si nevšimla, kedy po ňu prišla.
 „Miranda, prosím ťa, nechaj ju,“ prosil Gabriel a obmotal si okolo pásu látku od Eire. Miranda len zavrčala a zahryzla mi do ruky. Skríkla som.
 „Miranda, prosím,“ prosil Gabriel. „Neurob mi to opäť.“ Miranda si odfrkla a premenila sa. Stála nahá, ale nevyzerala, že by jej to vadilo. Eire vydala podivný zvuk medzi zavrčaním a zakňučaním a v papuli jej doniesla veľké tričko. Miranda si ho s ohrnutým nosom obliekla. Zdvihla ma a držala pod krkom.
 „Prečo by som ti to nemala urobiť, ty sviniar, vyvraždil si mi celú rodinu,“ syčala a plakala. Každým slovom jej zovretie môjho krku silnelo. Začala som slabo chrčať.
 „Miranda,“ prosil ju Gabriel. Miranda však pokračovala v mojom škrtení. Gabriel zúrivo zavrčal a vykročil vpred.
 „Ešte jeden krok a zlomím jej väz,“ vyhrážala sa.
 „Zabi mňa namiesto jej. Vezmi si moju svorku.“ Eire a Warren zúrivo zavrčali. Gabriel ich umlčal chladným pohľadom.
 „Mám iný návrh,“ povedala. „Nechám ju ísť a ty a ja budeme spolu. Alfa samec, alfa samica - budem pre teba tá pravá,“ šepkala Miranda.
 „To ma radšej zabi,“ precedil Gabriel. Mirandu to očividne rozzúrilo, pretože ma hodila o strom a v sekunde bola premenená na vlka a vrhla sa na Gabriela. Opäť som sledovala súboj dvoch vlkov.
 „Mali by sme utiecť,“ povedal Jeff, ktorý sa ledva doplazil ku mne. Zúfalo som vzdychla a vzala ho do náručia. Miranda pohrýzla Eire slabinu a tá bola vyradená zo súboju, rovnako ako Warren. Bol to súboj dvoch na dvoch. Miranda hrozivo mierila na Gabrielov krk. Vtom čistinku zaplavilo biele svetlo. Ozval sa obrovský výbuch a zrazu na čistinke stála postava zahalená v modrom habite. Vlci začali klopiť uši a kňučať.
 „Premeňte sa,“ rozkázal starý, ale prísny, hlas. Prekvapene som sledovala, čo sa deje. Všetci sa premenili a boli oblečení.
 „Jeff, ostaň tu,“ prikázala som mu.
 „Kam by som asi tak chodil,“ zamrmlal Jeff vyčerpane. Bol doráňaný, ale našťastie nemal také silné krvácanie, ako tvrdila Miranda. Stála som dva metre od záhadnej postavy. Jej oči zastali na mne.
 „Pokojne sa k nim pridaj,“ vyzvala ma. Začala som krívať ku Gabrielovi, ten sa rozbehol ku mne a vzal ma do náručia.
 „Kto to je?“ spýtala som sa zmätene.
 „Iustitia,“ povedala Eire pevným hlasom. „Naša stvoritelia,“ pridal sa Warren.

    „Stvorila som vás preto, aby som vás potrestala za násilie. Za súboje medzi vami, ale ako vidím, nepoučili ste sa. Som tu preto, aby som vás potrestala. Ľudské dievča a chlapca vyliečim, nebojte sa, ale vás všetkých do jedného treba zabiť,“ povedala chladným hlasom.
 „Nie,“ skríkla som na ňu.
 „Predstúp predo mňa, dievča,“ prikázala mi. Gabriel ma však držal. „Pusti ju,“ prikázala mu. Gabriel nechcene povolil zovretie. Krívala som k nej.
 „Prečo by som ich nemala zabiť?“ spýtala sa ma.
„Mirandu zabite, ale Gabrielovu svorku nie. Gabriel je ten dobrý, chcel sa len pomstiť za to, že mu Miranda zabila snúbenicu a takmer pripravila o život môjho najlepšieho priateľa a toto, čo vidíte na mne. Všetky tie rany a modriny mi spravila jej svorka,“ povedala som. Ani neviem kde sa vo mne nabralo toľko odvahy. Iustitia sa na mňa zvedavo pozerala. Tvár som jej nevidela, videla som len prenikavé, modré oči.
 „Dobre, môžem ušetriť Gabrielovu svorku, ale bude ťa to niečo stáť,“ povedala.
 „Urobím čokoľvek,“ povedala som.
 „Staneš sa prekliatou,“ povedala rázne.
 „Nie,“ zvreskol Gabriel.
 „Súhlasím,“ povedala som.
 „Budeš trpieť, nenarodila si sa s tým, bude to pre teba o to ťažšie,“ kričal Gabriel.
 „Prímam, ale najskôr uzdravte Jeffa,“ povedala som rázne. „Prosím,“ zamrmlala som, keď som videla jej chladnú tvár. Iustitia podišla k Jeffovi a niečo mrmlala
 „Bude v poriadku a teraz ty, keďže si taká odvážna, môžeš rozhodnúť o osude Mirandy, čo s ňou?“ spýtala sa ma. Chladne som sa na ňu pozrela.
 „Potrestajte ju tak, ako uznáte za vhodné,“ povedala som rozhodne. Iustitia sa usmiala.
 „Odteraz, Miranda, budeš môj otrok a ty, Melissa, priprav sa na prekliatie,“ povedala chladne a ja som si všimla, ako sa okolo mňa točia čierne tiene. Pocítila som bolesť v celom tele a potom ma tiene pohltili. Dopadla som na zem a oči som mala stále zatvorené.
 „Zbohom, žite si šťastne,“ počula som Iustitiu. Omámene som otvorila oči. Videla som všetko v lepšom svetle.
 „Vitaj vo svorke, vlčica,“ povedala Eire.
 „Nekrič na mňa,“ skríkla som podráždene.
 „Ona nekričí,“ povedal Warren a zdalo sa mi, že tiež kričí.
 „Vitaj vo vlčom tele, Melissa,“ povedal Gabriel a netváril sa vôbec spokojne. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 34. kapitola: