Wolf song 27. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Melissa sa vyberá za Gabrielom, ktorý sa stále zotavuje zo zranenia. Stále jej vŕta v hlave, či sa jej niekedy podarí nahradiť Marry. A dokonca sa blíži aj spln mesiaca.

22.08.2012 (13:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1110×

„Ahoj, Mell,“ pozdravil ma Liam, keď som vystúpila z auta a zavítala na ich záhradu. Rozpačito som sa usmiala. Stále bolo medzi nami nepríjemné napätie, aj keď sme sa ho snažili ignorovať obaja sme ho cítili.
„Liam, ako sa máš?“ spýtala som sa zvesela a prekvapila som samu seba, ako falošne zniem.
„Ujde to,“ usmial sa a znova sa vrátil k opravovaniu auta.
„Koho je to auto?“ spýtala som sa so záujmom.
„Eire, má to byť darček od Gabriela, aby sa mohla voziť aj ona sama do školy, ale nejako sa pokazilo,“ vysvetlil. Snažila som sa zatlačiť miernu žiarlivosť, keď vyslovil, že je to darček pre Eire od Gabriela.
„Gabriel ho chcel opraviť, ale žiaľ, je diskriminovaný,“ dokončil Liam.
„Hm...“ zahmkala som. „Kam vlastne zmizla Eire?“ spýtala som sa po chvíli. Liam spozornel a chvíľu ako keby niečo počúval.
„Je v kúpeľni,“ povedal presvedčivo.
„A Gabriel?“ spýtala som sa a hlas mi mierne poskočil. Liam sa na mňa pozrel a v očiach som mu videla ľútosť. Možno som si tú ľútosť v jeho očiach len predstavovala.
„Gabriel je vo svojej pracovni, ako vždy,“ povedal a začal sa venovať oprave auta naplno. Pochopila som, že mám zmiznúť.
„Ďakujem,“ zamrmlala som a vybrala som sa do domu. Celú cestu som uvažovala, na čo je vlkolakovi pracovňa?

Orientovala som sa v ňom už ľahko. Pomaličky som dokrivkala k dverám, boli pootvorené. Vkĺzla som dnu a nechala dvere tak, ako boli. Aký má význam zatvárať dvere v dome, kde žijú vlkolaci s nadmierne dobrým sluchom? Gabriel spal. Nechcela som ho budiť, tak som sa začala obzerať okolo. Zaujal ma jeho pracovný stôl. Prešla som k nemu. Mal tam komu rámčekov a fotky v nich. Na jednej bola Eire celá od blata a vysmiata. Vyzerala veľmi mladučko, tipovala by som jej dvanásť. Ďalšia fotka ma zarazila vzala som ju, aby som si ju mohla lepšie prezrieť. Bolo na nej vysoké dievča s blond vlasmi a objímalo Gabriela.
„To je Marry,“ ozval sa pri mne Gabriel. Strhla som sa, že som fotku takmer vypustila z ruky.
„Ja nechcela som.. ja..“ koktala som.
„To je v poriadku, neurobila si nič zlé,“ uisťoval ma a vzal fotku preč. „Mal som ju schovať,“ povedal nakoniec.
„Nie,“ vyhŕkla som. Spýtavo zdvihol obočie. „Nemusíš to robiť kvôli mne. Ja ti ju nikdy nenahradím, ona bola tvoja coenut, nie ja,“ povedala som mu.
„Coenut?“ zopakoval Gabriel. Potom len pokrútil hlavou. „Ty si sa včera rozprávala s Warrenom, však?“ spýtal sa posmešne. Slabo som prikývla. Gabriel sa rozosmial.
„A čo ti povedal?“ zaujímal sa.
„Povedal, že coenut je oslovenie pre partnerky vašich druhov a to ja nie som,“ povedala som takmer šeptom.
„To nebola ani Marry,“ povedal takmer bolestne a sadol si späť tam, kde ležal. Zahľadel sa na fotku. „Vieš, nikdy som nebral Marry ako moju coenut. Ľúbil som ju, jej strata zo mňa spravila blázna, ale neviem, či to bolo to pravé,“ vysvetlil.
„Ako to myslíš - to pravé?“ spýtala som sa.
„To, čo cítim k tebe, sa nedá porovnať k tomu, čo som cítil k Marry a cítil som to hneď, ako som ťa prvýkrát zbadal,“ povedal a stále hľadel na fotku. Posmešne som si odfrkla.
„Máš zvláštny spôsob dvorenia,“ odvetila som. Gabriel na mňa pozrel spod obočia.
„Dievčatá majú rady drsných chlapcov,“ zašomral ako keby dotknuto. Podišla som k nemu a objala ho.
„Ako sa cítiš?“ spýtala som sa.
„Už lepšie, ešte nie dostatočne dobre na vraždu Mirandy ale za dva dni by som to mohol zvládnuť,“ usmial sa.
„Gabriel,“ zjavil sa vo dverách spotený Warren. Prekvapene sme sa na neho pozreli.
„Myslím, že sme zabudli na zajtrajší spln,“ dokončil. Gabriel si vzdychol.
„No, bude bolestivý,“ dodal s dávkou sarkazmu v hlase.
„Ako to myslíš bolestivý?“ vyzvedala som. Cítila som sa ako Alenka v krajine zázrakov. Stále objavujem niečo nové.
„Keďže je Gabriel zranený, premena ho bude bolieť viac, ako obyčajne,“ ozvala sa Eire a v rukách držala niečo ružové a podala mu to.
„Môže sa mu niečo stať?“ spýtala som sa so strachom v hlase. Warrena som očividne pobavila lebo sa zvesela zasmial.
„Tvoj Rómeo to prežije, váš tragický príbeh lásky len začal,“ smial sa Warren. Gabriel ho schladil pohľadom.
„Zajtra by si sa mi nemala ukazovať na oči,“ povedal Gabriel vážne.
„Prečo?“ spýtala som sa znova.
„Budem podráždený.“
„Niečo ako ženská pred periódou,“ ozrejmil mi Warren. Gabriel nad ním len prevrátil oči.
„Dobre, nechajte nás!“ rozkázal im. Warren bez slova odišiel, ale Eire si nás ešte prezerala. Tvárila sa urazene a mračila sa na Gabriela.
„Čo je, princezná?“ spýtal sa jej ironicky.
„Nepáči sa mi, že mi kradneš kamarátku, ja som ju videla prvá,“ oborila sa na neho a odišla so zdvihnutou hlavou preč. Gabriel si len vzdychol.
„Niekedy je to s nimi ako s deťmi,“ hlesol.
„Veľký otecko,“ zamrmlala som a uškrnula som sa. Gabriel sa na mňa usmial.
„Veľká mama,“ zamrmlal mi do ucha. Urazene som ho buchla do pleca. Gabriel sa stále víťazoslávne usmieval. Potom si ma pritiahol bližšie a začal ma bozkávať. Uvoľnila som sa a nechala ho, nech si so mnou robí čo chce. Zvalil ma na chrbát a jemne si na mňa ľahol.
„Nebolí ťa to,“ zamrmlala som popri bozkávaní.
„Nebuď taká starostlivá, mami,“ dráždil ma. Rukou mi zašiel pod tričko a nechal ju na bruchu. Vychutnávali sme si vzájomnú prítomnosť. Bolo to krásne. Po chvíľku sme len ležali v objatí a ja som si dávala veľký pozor na jeho ranu, ktorú už nemal obviazanú, ale len zalepenú veľkým leukoplastom.
„Ako to myslíš, že zajtra by si bol na mňa nepríjemný?“ zaujímala som sa znovu.
„Budem sa k tebe správať tak, ako keď sme sa spoznali, možno ešte horšie,“ vzdychol si.
„Nevieš to ovládnuť?“ zaujímala som sa.
„Nie,“ povedal, „je to súčasť prekliatia. V podstate to trvá len jeden deň. V ten deň, čo bude spln, sme náladoví, výbušní, agresívni, podráždení a veľakrát sa pobijeme aj medzi sebou. Preto sa navzájom ignorujeme. Keď vyjde mesiac na oblohu, začnú bolesti. Bolestivo sa premieňame takmer dve hodiny. Je to ako keby sa ti zlámali všetky kosti a začali rásť. Potom máme neuveriteľnú chuť zabíjať všetko ľudské, zvieracie - je nám to jedno. Medzi sebou sa nenapadneme, ale sme nebezpeční. Keď spln skončí, sme unavení a vyčerpaní. Premeníme sa späť rovnakým spôsobom,“ vysvetlil.
„Po splne by som ťa mohla navštíviť?“ spýtala som sa nesmelo.
„Samozrejme, že môžeš, raz si to už urobila, len budeme vyčerpaní,“ vysvetlil. Spomenula som si na ten deň, čo som sem prišla odhodlaná vynadať im za to, že sú vražedná sekta. Pousmiala som sa nad tou spomienkou. Ubehol mesiac. Už mesiac poznám Gabriela a neviem si predstaviť, aké by to bolo bez neho.
„Melissa,“ skríkla Eire a jej hlava sa zjavila vo dverách. „Neverím, že sa tu s ním stále váľaš. Našla som v tvojej taške plavky, tak asi chceš plávať. Liam nám nafúkal bazén a už je takmer napustený, tak pod, ihneď!“ rozkázala Eire.
„Hm, plavky,“ zamrmlal Gabriel pobavene.