OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 24. kapitola

15.08.2012 (10:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1084×

 Bez zaklopania som vošla do domu.
 „Haló?“ zakričala som na celý dom. Z ničoho-nič sa predo mnou zjavil Warren, bol zahalený iba v uteráku.
 „Ehm, ahoj,“ povedala som a v rozpakoch som odvracala pohľad.
 „Takže ty si sem už chodíš ako domov?“ doberal si ma pobavene Warren „Gabriel, máš tu návštevu,“ zakričal na celý dom a nechal ma stáť v chodbe. Po chvíľke Gabriel vošiel vchodovými dverami do domu. Prekvapene som sa otočila a prezerala som si ho. Bol celý zamazaný od oleja alebo niečoho takého.
 „Ako si..“ začala som.
 „Bol som v garáži, opravujem Eire auto a áno, videl som ťa prichádzať, ale chcel som si pozrieť, ako sa budeš správať,“ vysvetlil jedným dychom, ako keby mi čítal myšlienky. Prekvapene som vydýchla.
 „Tak čo potrebuješ?“ spýtal sa ma veľkoryso. Vzdychla som si a chcelo sa mi plakať. Gabriel len roztiahol náruč a ja som mu do nej vpadla. Ignorovala som, že budem celá od oleja, chcela som Gabriela cítiť.
 „Hedley Jeffovi narozprávala, že som do neho zamilovaná a že ich chcem rozbiť, nedal si povedať, že nie je taká, za akú ju má. Neverí mi a nechce ma pravdepodobne ani vidieť,“ vyrozprávala som mu s chvejúcim sa hlasom. Gabriel si vzdychol a dal mi pusu do vlasov.
 „Pod sa prejsť,“ povedal šeptom a vzal ma za ruku. Nechala som sa vyviesť von.

    S Gabrielom sme sa prechádzali po lesných chodníčkoch. Bolo mi teplo, ale nevadilo mi to. Bola som totižto s ním.
 „Čo mám podľa teba robiť?“ spýtala som sa a pevnejšie som mu zovrela ruku. Gabriel sa zapozeral na oblohu.
 „Nerob s tým nič, pozri sa - Jeff nebude Mirandu dlho baviť, takže čoskoro sa ho zbaví,“ odpovedal mi.
 „Zbaví?“ Hlas mi poskočil o kúsok vyššie. Gabriel sa uškrnul.
 „Odkopne ho,“ objasnil mi a ja som chápavo prikývla.
 „Prečo sa dala dokopy práve s ním?“ spýtala som sa.
 „Pravdepodobne vycítila, že ťa mám rád a vycítila, že ty máš rada jeho, jediné, čo chce, je ubližovať mi,“ povedal a v jeho hlase som cítila bolesť.
 „Prečo to robí?“
 „Ktovie, pravdepodobne preto, že som ju odmietol a nechcel som s ňou nič mať,“ povedal s úsmevom, ako keby sa tešil z toho, že ju nechcel.
 „Si zvláštny, že si odmietol dievča ako ona,“ povedala som.
 „Som zvláštny preto, že som nechcel chodiť so psychopatkou?“ spýtal sa ma. Neodpovedala som. Vysvetlila som si to ako rečnícku otázku.
 „Myslíš, že teraz, keď ma Hedley rozbila s Jeffom, tak nám už dá pokoj?“ spýtala som sa celá nesvoja. Gabriel sa na mňa bolestne pozrel.
 „Ona dá pokoj len vtedy, keď prestane dýchať,“ povedal vážne. Striaslo ma pri predstave na telo Hedley bez života. Najskôr som sa snažila mať ju rada, ale nevyšlo to, ale smrť neprajem nikomu. Nie je to v mojej povahe. Aspoň zatiaľ nie. Ktovie ako ma zmení chodenie s vlkolakom. Dúfam, že ostanem taká, aká som. Zastavili sme sa pri potoku. Od úžasu som pozerala na vodu.
„Preboha,“ skríkla som a rozbehla sa k vode, aby som zistila, či je skutočná. Bola skutočná a studená.
 „O tomto potoku sa mi snívalo,“ vydýchla som prekvapene.
 „To asi preto, že keď si bola malá, tak si sem chodievala so svojím otcom,“ odvetil Gabriel. Prekvapene som sa na neho pozrela.
 „Ako to viem?“ spýta sa ma hneď ako som otvorila ústa. „Keď som u vás spal, tak ty si spala trochu dlhšie, no a tvoj otec mi stihol vyrozprávať, ako ste sem chodievali, ale asi si to už príliš nepamätáš,“ vysvetlil mi a ja som sa zamračila.
 „Nezdá sa ti to zvláštne? Na čo ti to môj otec hovoril,“ nerozumela som.
 „Asi aby mi dal najavo, že si stále jeho dievčatko,“ povedal Gabriel s namysleným úškrnom, ktorý som neznášala. Vyplazila som mu jazyk a namočila nohy do potoku. Príjemné chladil. Gabriel sa po chvíli pridal a objal ma rukou okolo pása. Automaticky som si položila hlavu na jeho rameno a začala vdychovať jeho vôňu.
 „Čo mám robiť, keď sa mi Jeff neozve,“ zašepkala som zúfalo.
„Nerob nič,“ odvetil. „On spozná Mirandu, sám sa ti ospravedlní,“ povedal s istotou. Upokojilo ma to.
 „Gabriel?“ prerušila som ticho a odtiahla som sa od neho. Zvedavo na mňa pozrel. Zhlboka som sa nadýchla a pobozkala ho.
 „Prepáč, že som ti neverila,“ zašepkala som. On sa na mňa len usmial.
 „Pobozkaj ma znovu a máš odpustené,“ povedal veľkoryso a ja som sa k nemu prirodzene naklonila. Prevalila som sa na neho a neviem ako dlho sme takto ležali a sem-tam sa bozkávali.
 „Urobil by si pre mňa niečo?“ spýtala som sa znova a pocítila som ako Gabrielove svaly stuhli.
 „Premeníš sa?“ vyslovila som svoju otázku šeptom.
„Čo ak odpadneš?“ spýtal sa ma s obavami. Ja som iba pokrútila hlavou. Nemusela som Gabriela dlho presviedčať. Začal sa vyzliekať. Tentokrát si vyzliekol všetko. Automaticky som si zakryla oči, aby som ho nepriviedla do rozpakov, no bolo očividné, že jediný, kto tu bol v rozpakoch, som ja. Zrazu som pocítila niečo studené na kolene. Zdvihla som zrak a predo mnou stál veľký tmavohnedý vlk. Prekvapilo ma, že Gabriel nie je celý čierny, táto farba sa skôr podobala na farbu jeho vlasov.
 „Nádhera,“ zvolala som v nemom úžase. Vlk, teda Gabriel, iba mlčal. Chvost sa mu mierne pohol zo strany na stranu.
 „Ty asi nevieš rozprávať v tejto podobe, že nie?“ spýtala som sa. Gabriel si len vzdychol a znudene si mi ľahol k nohám. Sadla som si a začala som ho škrabať za uchom.
 „Je ti to príjemné?“ spýtala som sa, aj keď som vedela, že sa odpovede nedočkám.
 „Vidíš čierno-bielo?“ pokračovala som s otázkami Gabriel potichu zavrčal. Bolo mi jasné, že sa mám prestať vypytovať hlúposti, keď mi na ne nemôže odpovedať. Stíchla som. Študovala som jeho pevnú stavbu tela a pripadalo mi to ako vo sne. Môj priateľ vlkolak. Znie to ako názov jedného z tých trápnych filmov, čo sme s Jeffom pozerali. Jeff. Stislo mi pri srdci. Ach, ako mi chýba môj najlepší kamarát. Gabriel-vlk sa z ničoho-nič naježil a postavil predo mňa. Nechápala som, čo sa deje.
 „Gabriel?“ spýtala som sa a čakala som, že bude nejako reagovať. On však iba vrčal do korún stromov. Vystrašene som sa postavila, aby som videla, čo sa deje.
 „Nikto tam...“ zmĺkla som. Pred nami stáli ozbrojení muži. Spoznala som ich. Bolo to pár mestských policajtov, ktorých som poznala a nejakých neznámych. Potlačila som výkrik. Jeden z nich namieril zbraň na Gabriela. Zrazu sa všetko zbehlo hrozne rýchlo. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 24. kapitola: