OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 22. kapitola

07.08.2012 (11:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 966×

Trápne ticho prerušil Jeff.
„Takže, Mell. Je od teba milé, že si si priviedla kamarátov, ale vysvetli im, nech prestanú Hedley volať iným menom,“ dokončil naštvane. Potom vzal Hedley za ruku a išiel s ňou do domu.
„Vysvetlí mi niekto, konečne, o čo tu ide?“ spýtala som sa mierne nervózne. Všetci štyria boli ticho, ani jeden nereagoval.
„Ja čakám,“ dodala som a v mojom hlase sa ozvala hystéria.
„Mell, upokoj sa, prosím ťa,“ povedal mi Gabriel arogantne.
„Ja som pokojná,“ vyhŕkla som. Dotklo sa ma, že Jeff je na mňa naštvaný a to len preto, že Gabriel a jeho rodina robia nepríjemnosti jeho priateľke.
„Pozri, Mell, vždy, keď som sa ti to snažil vysvetliť, tak si o tom nechcela ani počuť,“ začal Gabriel a ja som sa mu nahnevane otočila chrbtom.
„Nie, Gabriel, nezačínaj s tou svojou bájkou o vlkolakoch,“ zahriakla som ho.
„Nehovor mi, že sa ti to nesnažím vysvetliť, to ty si neochotná počúvať ma,“ hádal sa Gabriel.
„Vážne?“ otočila som sa k nemu a sebavedomo som sa mu pozerala do očí. „Prepáč mi, že nie som naivná tínedžerka, ktorej keď chalan povie, že je ako Edward Cullen, tak je z toho hneď celá hotová, vrhá sa mu do náručia a prosí ho o zahryznutie,“ vyhŕkla som spontánne. Začula som, ako sa Warren mierne zachechtal, ale nevenovala som mu pozornosť. Nie teraz. S Gabrielom sme si vymieňali nahnevané pohľady.
„Vieš čo?“ ozval sa po chvíli. „Ty nie si ochotná počúvať ma. Si proste realistka, tvrdohlavá a ja neviem, či si už máme čo povedať,“ povedal rozhodne. Zarazene som na neho pozrela.
„Ako to myslíš?“ spýtala som sa zarazene.
„Zbohom, Melissa,“ povedal Gabriel chladne. Neverila som vlastným ušiam. Gabriel sa stratil s ním aj Warren s Liamom išli za ním. Ostala pri mne Eire. Súcitne mi položila ruku na rameno.
„Chceš sa porozprávať?“ spýtala sa šeptom. Pokrútila som hlavou. Eire to chápala. Nerozprávala sa so mnou, len pri mne sedela a držala ma za ruku.
„Prečo je taký, Eire?“ spýtala som sa nakoniec. Eire si vzdychla.
„Mell, on sa naozaj snaží,“ zašepkala.
„Snaží sa o čo? Odohnať ma od seba? Lebo pokiaľ mu ide o to, tak áno, naozaj sa snaží dobre,“ zamrmlala som.
„Nie on sa kvôli tebe menil. Len ty si mu nedala šancu vysvetliť mu to s Mira.. Hedley,“ povedala.
„Vysvetli mi to ty, aj ty si ju nazvala Miranda,“ pripomenula som jej.
„Lebo sa tak volá,“ povedala. „Hedley alebo Miranda - volaj si ju ako chceš ale je to mrcha, akú si ešte nestretla.“ Ostali sme ticho. Obe. Pozorovala som ako sa ostatní užívajú a pochopila som, že tu nechcem byť.
„Eire, mohli by sme ísť k vám?“ spýtala som sa potichu. Eire na mňa prekvapene pozrela a prikývla. Ocenila som, že bola ticho a na nič sa ma nepýtala. Jednoducho sme sadli do auta a vyrazili.
Zastavili sme pred nich domom.
„Čo presne chceš robiť?“ spýtala sa ma šeptom. Pokrčila som plecami.
„Neviem,“ priznala som a vystúpila. Cítila som, že nemám potuchy, čo Gabrielovi poviem, ale je mi jasné, že sa s ním nechcem hádať. Sebavedomo som otvorila vchodové dvere a vošla do domu. Cítila som sa strašne silná aj napriek tomu, že som sa podoprielala barlami. Mala som ten pocit, že dokážem čokoľvek. Pocit všemocnosti ma ale rýchlo prešiel, keď som zistila, že v dome je tma a Gabriel nie je nikde naokolo.
„Je v pracovni, sú to tie dvere vpravo,“ zašepkala mi Eire a vybrala sa k schodisku. Oprela som barle o stenu a k dverám som doskákala. Nestihla som ani poriadne zaklopať a z izby sa ozvalo chladné: „Čo chceš?“ Vzdychla som si a otvorila dvere. Izbu som spoznávala. Bola to tá izba, v ktorej som bola, keď som padla do jamy.
„Ahoj,“ zašepkala som a zatvorila za sebou dvere. Gabriel nereagoval a pozeral sa z okna. Doskákala som k nemu.
„Môžem?“ spýtala som sa a ukázala na prázdne miesto vedľa neho. Bez reakcie. Vydala som hlboký povzdych a sadla si k nemu. Gabriel sa našťastie neodsunul ale stále ma ignoroval.
„Tak fajn,“ začala som, „kto je Miranda?“ dokončila som. Gabriela to zaujalo a pozrel sa na mňa a uškrnul sa.
„Čo sa stalo s Hedley?“ spýtal sa.
„Hovoríš, že je to Miranda, tak je to Miranda. Verím ti,“ povedala som.
„Miranda je dievča, ktoré chodilo kedysi s Warrenom, len mala červené vlasy, nie ryšavé ako Eire, ale červené ako semafor,“ pousmial sa nad tým. „Nikdy sa mi však nezdalo, že má Warrena rada. Vždy som si myslel, že chce spojiť naše rodiny.“
„Vaše rodiny?“ spýtala som sa šeptom.
„Hej, Miranda má troch bratov sú to idioti ako ona,“ zasmial sa. „Bývali v dome vedľa nás, boli sme susedia. Keď som konečne uveril, že možno nie je taká falošná a zlá ako som si myslel, začala sa správať ako blázon. Bola agresívna, útočná a vyvolávala konflikty. Keď sa s ňou Warren rozišiel, začala sa správať ešte horšie. Skúšala to aj na mňa. Vďaka nej sme sa s Marry rozišli,“ povedal.
„Ale vy ste sa s Marry nerozišli, ona zomrela,“ pripomenula som mu šeptom. Gabrielovi myklo v kútiku úst a bolestne sa na mňa pozrel.
„Veď práve,“ dodal s bolesťou v hlase. Chvíľku som nad tým rozmýšľala.
„Preboha,“ vykríkla som vystrašene a rukou si zakryla ústa. „Ty mi chceš povedať, že Hedley, teda Miranda. Ona...“ Nevedela som to vysloviť.
„Zabila ju,“ zašepkal.
„Prečo si ju neudal na polícií alebo niečo také?“ pýtala som sa vystrašene. Nevedela som čomu mám veriť.
„Ona ju nezabila ako človek,“ zašepkal. Ostala som ticho. Nevedela som kam tým naráža.
„Melissa,“ začal po chvíľke. „Veríš mi?“ spýtal sa ma a pozeral sa mi do očí. V krku mi vyschlo a slabo som prikývla. Gabriel mi zobral svoju ruku do dlaní.
„Niečo ti chcem ukázať,“ povedal potichu a stisol mi ruku. „Poďme do lesa,“ povedal rozhodne. Nechápavo som krútila hlavou.
„Zbláznil si sa,“ skríkla som priškrteným hlasom. „V lese zabíjajú zvery, mňa samu napadli.“ Gabriel sa zatváril otrávene. Bez opýtania ma vzal do náručia. Zase. Otvoril dvere a viedol ma do lesa.
„Gabriel,“ kričala Eire z verandy a počula som ako k nám začala utekať. „Čo to robíš?“ spýtala sa zadýchane keď bola pri nás.
„Je načase ukázať jej pravdu, Eire,“ hovoril Gabriel podráždene až som sa ho bála.
„Ukázať?“ zdesila sa Eire. „Nemôžeš jej to povedať? Musíš jej to ukazovať?“ začula som hrôzu v jej hlase.
„Hovoril som, ale nechce mi veriť.“ Bavili sa, ako keby som tam nebola. Začínala som sa báť. Nemala som svoje barle a cítila som sa bezbranná a zraniteľná.
„Idem s vami,“ rozhodla sa Eire.
„Ako chceš,“ precedil Gabriel. Ocitli sme sa v lese. Striaslo ma. Gabriel ma opatrne posadil na kameň. Objala som si rukami paže a snažila som zamaskovať triašku. Gabriel si ku mne kľakol a vzal mi tvár do dlaní.
„Prepáč mi, že to bude takto,“ povedal a palcom mi pohladil spodnú peru. Vymenil si pohľad s Eire a tá prikývla. Nerozumela som tomu. Nerozumela som ničomu. Neprehovorila som. Sledovala som Gabriela, ktorý sa začal vyzliekať. Nechápala som to. Vyzliekol si tričko a ostal tam stáť len vo svojich šortkách. Zapozeral sa na oblohu a niečo si mrmlal. Nepočula som to. Videla som len, ako sa jeho pery pochybujú. Potom sa všetko udialo veľmi rýchlo. Oslepilo ma jasné biele svetlo. Zrazu na mieste, kde bol pred chvíľkou Gabriel, stál mohutný čierny vlk. Vyschlo mi v krku. Kŕčovito som zviera Eire ruku. Potom nastala tma.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 22. kapitola: