OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 21. kapitola

03.08.2012 (11:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1205×

   Ráno som sa zobudila na zvuky. Počula som, že dole sa niekto rozpráva. Netrvalo dlho a rozoznala som hlas mojej sestry, mamy a Gabriela. Zase som si prispala. Rýchlosťou mrzáka som nabehla do kúpeľne a snažila sa upraviť ako to šlo. Potom som pomaly skákala po schodoch. Asi sa presuniem na zvyšok leta na gauč.
 „Ahoj,“ pozdravil ma Gabriel, ktorý sa zjavil na schodisku. Prekvapene som sa na neho pozrela.
 „Ako si vedel, že som tu?“ spýtala som sa ohromene lebo som nebola hlučná.
 „My vlkolaci máme citlivý sluch,“ povedal. Prevrátila som očami a sledovala, ako ma Gabriel vzal do náručia a zniesol dole k raňajkám.
 „Nie je ten chlapec ten najmilší chlapec akého si kedy stretla?“ spýtala sa ma mama, ktorá podľahla Gabrielovej galantnosti. Samozrejme, že je to ten najmilší chlapec, hlavne keď má svoje schizofrenické dni, alebo sa hrá na vlkolaka. Len som jej milo prikývla a začala si natierať maslo na hrianku.
 „Dobré ráno, vospolok,“ pozdravil otec a zapol televízor. Všimla som si mamin vyčítavý pohľad. Nemá rada, keď sa pozerá televízia v kuchyni. Všetkých nás zaujala moderátorka ranných správ v našej mestskej televízii.
 „Dnes v noci našli poľovníci ďalšie mŕtve telá. Ide o troch tínedžerov, ktorých mená ešte nie sú známe. Vyzerá, že prežil len jeden. V miestnom lese už bolo nájdených päť obetí, z ktorých traja útok neprežili. Starostka chce tieto útoky radikálne zastaviť. Na schválenie čaká návrh o vyhubenie všetkých divých zvierat v lese. Je len otázkou času, kedy sa schváli.“ Správa skončila a mama vypla telku. Všetci sme boli ticho. Aj ja som sa nedávno stala obeťou našťastie som bola z tých čo to prežili.  
 „Tak čo, Gabriel,“ vyzval ho môj otec, „čo si myslíš, aké zviera má na svedomí tie útoky?“
 „Myslím, že diví vlci,“ povedal. „Prišli sem zo severu a chcú loviť na novom území,“ povedal rozhodne. Otec chvíľu rozmýšľal a potom prikývol.
 „Možno nie si tak ďaleko od pravdy, aj Mell spomínala, že to vyzeralo ako vlk, že?“ otočil sa ku mne.
 „Zdalo sa mi, že je to vlk. Ale veľa si z toho nepamätám,“ povedala som asi po tisícikrát. Túto vetu som musela opakovať lekárov, policajtom, Gabrielovej rodine.
 „Podľa mňa je divné, že to Melissa prežila,“ ozvala sa Rebecca. „Teda, všetci tí ľudia, čo boli napadnutí, boli takmer rozstrihaní a ona má len pár škrabancov a niečo s členkom,“ dokončila. Všetkých pri stole zarazilo s akým chladom to povedala.
 „Rebecca, dnes mi pomôžeš na záhrade,“ ozvala sa mama.
 „To nepôjde, ja už mám nejaké plány,“ namietala Rebecca.
 „To nebola otázka,“ dokončila mama a začala spratávať zo stola.

     Po raňajkách bolo doma nejaké zvláštne napätie. Necítila som sa tam dobre, tak som s Gabrielom vyšla na verandu. Chvíľu sme len tak mlčky sedeli vedľa seba a pozorovali prírodu. Mňa zaujalo vtáčie hniezdo, ktoré vyzeralo prázdne.
 „Pozrime sa, koho nám sem vlci zaviedli,“ ozval sa Gabriel a pozeral priamo pred seba. Nasledovala som jeho pohľad a videla som, že sa k nám blíži Liam.
 „Teda, teba by som tu nečakal,“ zamrmlal prekvapene. Gabriel iba pokrčil plecami.
 „Ja môžem povedať to isté o tebe, čo tu robíš?“ spýtal sa chladne.
 „Prišiel som sa spýtať Mell ako sa má,“ povedal Liam ticho. Zdal sa mi pred Gabrielom nejako zvláštne podriadený.
 „Má sa dobre, môžeš ísť domov,“ povedal mu s úsmevom.
 „Gabriel,“ skríkla som na neho. „Ty choď domov, prečo by mal Liam odísť, veď len teraz prišiel,“ vyhŕkla som impulzívne. Gabriel stíchol a vyzeral, že sa zamyslel.
 „Máš pravdu, musím ísť domov,“ povedal a postavil sa. „Večer po teba prídem a pôjdeme k Jeffovi, zatiaľ sa maj,“ povedal a pobozkal ma na čelo. Ostali sme tam s Liamom sami.
 „Neprisadneš si?“ spýtala som sa a ukázala na prázdne miesto vedľa mňa. Liam zvažoval tú možnosť a sadol si vedľa mňa.
 „Vieš,“ začal a ja som znervóznela. Povedal to takým tým vážnym hlasom, keď chcú ľudia riešiť niečo dôležité. „Chcem sa ti ospravedlniť za to, že som na teba vtedy tak vybehol.“ Ostala som ticho. Tak pokračoval.
 „Nemal som to robiť, ale bol som mierne pripitý a páčila si sa mi. Vlastne aj páčiš, ale vedel som, že Gabriel o teba prejavil záujem skôr, takže som nemal...“
 „Počkaj,“ prerušila som ho. „Gabriel o mňa prejavil záujem skôr? Veď bol na mňa protivný, ako keby som mu vyvraždila rodinu,“ povedala som mierne podráždene.
 „Ale tým spôsobom, akým sa na teba pozeral, iba slepý by to nevedel. Len mu trvalo trochu dlhšie, kým si to uvedomil,“ povedal Liam na jeho obhajobu.
 „Chceš povedať, že ty si vedel od začiatku, že Gabriel má o mňa záujem?“ spýtala som sa
 „Vedel. Len Gabriel... vieš, on je taký komplikovaný. Jeho reakcie sú nepredvídateľné a tým, že je protivný, chce od seba len odohnať ľudí, aby mu nemohli ubližovať,“ dokončil. V podstate to dávalo zmysel. Ďalej sme už mlčali. Nebolo to však trápne ticho. Bolo to prirodzené. Vyrušila nás len Rebecca s mamou, ktoré sa vybrali na záhradu pracovať. Rebecca si neodpustila poznámku v štýle „to už stíhaš ďalšieho“ a šla po hrable.
„Priatelia?“ spýtal sa ma po chvíľke Liam a podával mi ruku.
„Priatelia,“ odvetila som a zvesela mu potriasla rukou.
„Ako tak sledujem tvoju sestru pri práci, stála by za hriech,“ povedal Liam zamyslene. 
„Ou, nie, nestála,“ vyhŕkla som. „Ver mi, je to fúria v tele bohyne, zničí ťa, ak s tebou vôbec prehovorí.“ Liam sa zamyslel a potom sa na mňa pozrel.
 „Fúúúj, červík,“ začuli sme Rebeccin preafektovaní krik a vybuchli do smiechu. Liam so mnou ostal ešte hodinu. Rozprávali sme sa o tom, ako ma napadli, pravdepodobne, vlci a pozvala som ho na Jeffovu grilovačku. Dúfala som, že zoberie aj Eire a možno tam stretne nejaké milé dievča.

     Podvečer som bola v kúpeľni pred zrkadlom a žehlila si vlasy. Gabriel ma vždy videl s vlnitými. Takto som mala dlhé rovné vlasy takmer po pás. Vyzerala som staršie. Na sebe som mala modrý top s odhalenými ramenami a čiernu sukňu. Obula som si jednu balerínku, na druhej nohe som mala obväz, a vybrala sa dole schodmi. Pred domom už stál Gabriel. Keď ma zbadal, sa na mňa usmial.
 „Fíha, čo to máš s vlasmi?“ všimol si okamžite. Uškrnula som sa, ale neodpovedala som. Znova ma vzal do náručia a odniesol do auta. Vyrazili sme.
 „Vieš, nemal by si ma toľko brať na ruky, pripadám si ako mrzák,“ povedala som.
 „Ale ty si mrzák,“ vyjasnil mi.
 „Au.“

    Z Jeffovej záhrady sa dymilo. Vyzeralo to akoby tam horelo, ale to Jeff pravdepodobne vytiahol ďalší gril. Dotackali sme sa tam asi sa päť minút. Za normálnych okolností by to trvalo minútu, ak nie menej. Keď ma Jeff zbadal, usmial sa, no keď si všimol Gabriela, úsmev mu zamrzol.
 „Mell, vyzeráš super,“ povedal Jeff. „Oveľa lepšie ako v nemocnici.“
 „Vieš, make-up dokáže zakryť tie škrabance na tvári,“ povedala som úprimne.
 „Nečakal som, že si niekoho zavoláš,“ poznamenal Jeff a obzeral si Gabriela.
 „Vlastne príde aj Eire a Liam, ak to nevadí,“ povedala som. Jeffa to prekvapilo, ale nepovedal nič.
 „Ja hlúpa, ty sa s Gabrielom ešte oficiálne nepoznáš, že?“ spomenula som si z ničoho-nič. „Gabriel, toto je Jeff, môj najlepší kamarát, Jeff, toto je Gabriel, môj...“ Zarazila som sa.
 „Jej frajer,“ povedal Gabriel, keď zovrel Jeffovi ruku.
 „Frajer?“ vyvalil Jeff oči. „Melissa? Kedy si mi ako mienila oznámiť takú novinku, že si zadaná.“
 „Vlastne som oficiálne zadaná od včera, takže...“ zamrmlala som a cítila som, aká som červená.
 „Hedley, ahoj, poď sem,“ skríkol Jeff z ničoho-nič a mával na svoju dlhonohú, blonďatú frajerku. Hedley k nám elegantne prišla.
 „Och, Melissa a jej psychopatický kamoš, rada vás tu vidím,“ povedala priam znechutene.
 „Aj ja ťa rád vidím, Miranda,“ usmieval sa na ňu Gabriel. Hedley nabehli zimomriavky a prebodávala Gabriela pohľadom.
 „Ehm, Melissa, môžeš mi pomôcť v kuchyni?“ spýtala sa ma.
 „Samozre...“ Gabriel mi tak silno stlačil ruku, že som nevládala rozprávať.
 „Nemôže ti pomôcť, ako vidíš, ledva chodí, takže láskavo si bež do tej kuchyne sama, Barbie,“ odsekol jej.
 „Gabriel, nebuď taký hrubý k môjmu dievčaťu,“ ozval sa Jeff. 
 „Sám spoznáš, aká je to hyena,“ odvetil mu Gabriel prekvapivo s úsmevom. Nechápala som, čo sa tu deje. Nepáčilo sa mi to. Nepáčilo sa mi, ako sa Gabriel správal k Hedley. A prečo ju stále volal Miranda.
 „Miranda?“ začula som sa sebou dievčenský hlas. Otočila som sa a za mnou stála Eire s Liamom. Obaja vyvaľovali oči na Hedley. Eire zdesene, Liam nenávistne. V tme sa objavil aj Warren, ktorého príchod som nečakala.
 „Ja som vedel, že je to ona. Vtedy v lese som ju spoznal,“ ozval sa Warren víťazoslávne. Všetci sme pozerali zmätene jeden na druhého. Očividne nie som jediná, komu celá táto trápna situácia nedávala žiadny zmysel. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 21. kapitola: