OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 2. kapitola

07.05.2012 (11:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1606×

Nezmizol. Stále sa približoval a na tvári mal ten istý nepriateľský pohľad. Automaticky som sa chytila Jeffovej paže, ale ten si ma nevšímal, pretože bol zamestnaný flirtovaním s nejakým dievčaťom z nižšieho ročníka. Zazerajúci neznámy sa blížil k nám. Už nás delilo len desať metrov. Deväť. Osem. Sedem. Šesť. Päť. Štyri. Tri. Dva.

Zastal. Mal tie najtmavšie oči aké som videla. Nahol sa na stranu a načiahol sa za mňa rukou. Ide ma zaškrtiť!!! Zmraštil obočie, vrátil ruku späť a nechápavo pokrútil hlavou.

„Môžeš prosím ťa uhnúť?“ spýtal sa ma arogantne. Pri tone jeho hlasu mi prišlo nevoľno. Ako tela som prikývla a posunula som sa preč. Tvár mi horela a cítila som sa neuveriteľne trápne. Neznámi si zobral pohár šampanského ku, ktorému prístup som blokovala a zmizol za svojou rodinou. Napodobnila som  ho a vypila ďalší pohárik.

„Niekoho bude ráno bolieť hlava, keď nespomalí“ zasmial sa mi do ucha Jeff. Ignorovala som jeho poznámku.

„Poďme tancovať!“  Nebola som dobrá tanečníčka ale Jeff bol ešte horší, takže som sa pri ňom necítila trápne. Nechala som sa unášať hudbou a cítila som sa taká ľahká. V celkom meste bola počuť pieseň Barcelona od Plastiscines.

„Som smädný idem pre niečo na pitie,“ ozval sa z ničoho nič Jeff a pustil horúce ruky z mojich bokov.

„Nie,“ nečakane som vyhŕkla „ja pôjdem,“ rozhodla som sa. Pri občerstvení nikoho nebolo všetci boli na parkete. Čiže na udupanej zožltnutej tráve.

„Prepáč, nevieš kde je tu toaleta?“ oslovil ma neznámy hlas. Zvedavo som sa otočila. Predo mnou stál jeden z tých nových chalanov. Nebol to ten, ktorý ma išiel zabiť pohľadom.

„Ee...“ onemela som.  

„Pokiaľ nevieš kde sú nevadí, spýtam sa niekoho iného,“ povedal milo a začal sa obzerať po niekom zhovorčivejšom. Dokelu Melissa nestoj tu ako hlupák vieš kde sú sprosté záchody.

„Nie, počkaj!“ ozvala som sa ani neviem ako.  „Vojdeš do domu a hneď prvé dvere v ľavo.“

„Ďakujem,“ srdečne sa na mňa usmial, „mimochodom ja som Liam práve sme sa presťahovali.“

„Áno viem ja som...  Melissa.“

„Prajem pekný zvyšok večera Melissa,“ rozlúčil sa a vybral sa cestou k domu. Chvíľu  som za ním ešte pozerala. Mal krásne hnedú pokožku, tmavé vlasy len si nie som istá či boli čierne alebo tmavo hnedé bola tma. Ucítila som na sebe pohľad. Zabijak si ma znova našiel. Vyschlo mi v krku.

 ***

Pripadala som si ako na lodi. Svet sa mi hojdal sem a tam a bolesť pulzovala do mojej hlavy. Otvorila som oči. Slnko, ktoré prechádzalo cez dieru v závese mi svietilo priamo na tvár. Tu dieru mi tam vypálil Jeff, keď sme sa ako trinásťročný hrali na skautov v lese.

„No konečne si sa zobudila! Vieš o tom, že čítaš samé kraviny?“ ozvalo sa z rohu mojej izby. Prudko som sa otočila k miestu odkiaľ som začula Jeffa. Sedel na mojom drevenom hojdacom kresle a čítal si Odviate vetrom.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho zhrozene.

„Chcela si aby som tu ostal spať,“ oznámil mi Jeff a ladným krokom sa presunul na kraj mojej postele. Zapozerala som sa na jeho blond vlasy a na jeho dokonalú tvár. Nemal vôbec opuchnuté oči a vyzeral úplne v pohode pritom vypil ešte viac ako ja.

„Naozaj?“ overovala som si fakty z predošlej noci. Jeff sa rozosmial tým jeho nákazlivým smiechom. No ja som sa nenakazila a sledovala som ho s chladnou tvárou.

„Ty si to nepamätáš?“  Na otázku som nereagovala. „Tak potom si ani nepamätáš ako si tancovala na pódiu hore bez?“ smial sa Jeff. Zlostne som schmatla vankúš.

„Klamár,“ skríkla som a hodila vankúš na neho. Bez problémov sa mu  uhol a pokračoval v smiechu. Vedela som, že klamal. Nikdy by mi nedovolil aby som  niekde tancovala hore bez. Na to ma mal príliš rád..

„Dobre, dobre ale ak mám byť k tebe úprimný padaj si umyť zuby! Ten smrad je vážne neznesiteľný! A vieš o tom, že ja patrím k tým tolerantným,“ rýpal ďalej. Urazene som nafúkla líca a postavila sa. Nohy sa mi motali ale snažila som sa aby na mne nebol vidieť ani len náznak alkoholickej opice. Toto bude ešte dlhý deň.

 ***

Nadopovaná aspirínom som stála pred knižnicou a čakala na Jeffa. Ten sa rozhodol, že bude celé leto pracovať aby si zarobil na auto a jeho brigáda má byť v knižnici. Mňa čakala letná škola. Mama ma prihlásila na dobrovoľnú literatúru a výtvarnú. Buď to alebo umývanie záchodov v mestskom bare kde moja dokonalá super sestra spieva. Cítila som, žeby mi prospelo pospať si. V tom som v kútiku oka zazrela niečiu postavu medzi stromami v lese. Stál tam ON. Znova ma spaľoval tým hrozivým pohľadom. Už mi s tým liezol na nervy. To neovláda inú mimiku? Odvrátila som sa a začala zhlboka dýchať. Jedna moja časť chcela vykročiť k nemu pozrieť sa mu do očí (čo by bolo moc zložité keďže som maličká)  a spýtať sa čo ma za problém. Vyhrala však moja zbabelá časť. Stála som opretá o strom a dúfala, že zmizne.

„Mell, si okay?“ ozval sa z ničoho nič Jeff. Neregistrovala som kedy prišiel ale musela som vyzerať komicky, keďže som sa tlačila na kmeň stromu.

„Ešte je tam?“ spýtala som sa šeptom.

„Nie, nikto tu nie je,“ odpovedal zmätený Jeff. Upokojilo ma to a vyšla som z tieňa. Stále tam stál. Rýchlo som sa vrátila do môjho úkrytu.

„Akoto, že nikto tam nie je nevidíš ho?“ cedila som pomedzi zuby. Jeff sa tváril čoraz viac a viac zmätenejšie.

„Naozaj tam nikto nestojí, cítiš sa dobre?“ naklonil sa ku mne ustarostene. Otočila som sa k lesu ale už tam naozaj nikto nebol. Oblial ma horúci pot. Možno som si to naozaj len predstavovala.

„Nič mi nie je,“ usmiala som sa na neho.

„Tak pod môžeme ísť,“ volal ma Jeff. Pokrútila som hlavou.

„Chod na pred dobehnem ťa,“ vyhovorila som sa a vybrala som sa k miestu kde som ho videla. Možno tam nájdem nejaké stopy alebo niečo čo mi dá dôkaz, že som sa nezbláznila, že tam naozaj stál. Snažila som sa nevnímať Jeffa, ktorý mal o mňa obavy a odhodlanie som išla za cieľom. Samozrejme, že som bola odvážna keď tam už nikto nestál. Bola som na mieste. Nevšimla som si nič zvláštne asi som sa naozaj zbláznila. Možno je to množstvom alkoholu, ktoré som včera požila. V tom som ju zbadala. Biela ruža, ktorú som mala včera vo vlasoch. Ležala priamo tam kde stál. Zatočila sa mi hlava.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 2. kapitola: