OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 15. kapitola

10.07.2012 (19:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1285×

     Prekvapene som za nimi zabuchla dvere. Pripadalo mi to čudné, že sa mi sem všetci votreli ale v kútiku srdca som cítila aj radosť z toho, že tu je Gabriel. Oprela som sa o vchodové dvere a chvíľku som tam len tak stála. Srdce mi divoko bilo, v tvári som pocítila červeň. Žeby ma myšlienka na Gabrielovu prítomnosť v našom dome tak rozrušila? Vzala som si sponu, ktorú som našla na botníku, vypla vlasy a šla za nimi do obývačky. Našla som ich tam všetkých.
 „Tak čo budeme robiť?“ spýtala sa zvesela Eire, ktorá sa hrabala v našej zbierke DVD. Rezignovane som mykla plecami a sadla si na sedačku vedľa Liama.
 „Čo len chceš,“ povedala som. Warren sa rozosmial hlasným smiechom.
 „Len to nie,“ uškrnul sa na Eire a tá mu vyplazila jazyk.
 „Mohli by sme si pozrieť film,“ navrhla som po chvíľke.
 „Vieš niečo ti poviem Mell, si v pohode baba ale niekedy si hrozne nuuuudnáááááááá,“ zaspievala Eire. Prevrátila som oči.
 „Podľa mňa si dokonalá,“ zašepkal mi Liam potichu od ucha. Prekvapene som sa na neho pozrela a trochu som sa odtiahla.

     Nakoniec sme hrali žolíka. Ja som vždy prehrala, pretože som žolíka nikdy nevedela hrať. Eire sa mi snažila vysvetliť pravidlá ale mala som z toho väčší guláš ako predtým. Okolo dvanástej som sa rozhodla, že je čas upratať. Zobrala som prázdne poháre a rôzne obaly od chrumiek, tyčiniek a čo ja viem čo všetko pojedli a vybrala sa do kuchyne. V kuchyni som sa oprela o linku a vytočila Rebeccino číslo. Zdvihla mi to až po siedmom zazvonení.
 „Čo chceš?“ začula som jej agresívny hlas v hluku.
 „Kedy prídeš domov?“ kričala som do telefónu.
 „Neviem a neotravuj,“ telefón ostal hluchý. Aspoň viem, že žije.
 „To bol veľmi rýchly rozhovor,“ ozval sa za mnou hlas. Pri chladničke stál Liam. Rozpačito som sa usmiala prekvapená tým, že tam je.
 „Volala som s mojou sestrou,“ povedala som mu. Liam prikývol.
 „Máte medzi sebou dobre vzťahy?“ spýtal sa.
 „Pokiaľ sa bavíme len o nej tak vychádzame výborne,“ odsekla som s úsmevom. Prešla som k drezu a začala umývať poháre. Z ničoho nič som pocítila Liamove telo ako sa tlačí na moje. Položil mi ruky na boky a pritiahol si ma k sebe ešte bližšie.
 „Čo to robíš?“ spýtala som sa vyplašene.
 „Len som rád v tvojej blízkosti,“ zašepkal mi do ucha. Jeho horúci dych na mojom odhalenom krku mi nebol príjemný. Otočila som sa k nemu a naše pohľady sa stretli.
 „Nešla by si so mnou zajtra na večeru?“ spýtal sa ma a stále ma držal vo svojej blízkosti. Bola som zaskočená.
 „Mali by sme ísť Liam,“ ozval sa z kuchyne Gabriel. Tváril sa ako vždy. Jeho tvár mala znova tu masku namyslenosti, nadradenosti a arogancie.
 „Ešte tu niečo mám,“ zatiahol Liam a pritiahol si ma bližšie k sebe.
 „Povedal som, že ideme, HNED,“ skríkol Gabriel. Cítila som ako sa Liamovi zježili chlpy na ruke a začal sa mierne triasť ako keby vibroval. Neochotne povolil zovretie a naštvane odišiel z kuchyne. Gabriel si ma prezeral. Znechutene. Bez slova sa otočil a išiel preč.
 „Gabriel stoj,“ skríkla som a hlas sa mi chvel. Zastal ale neotočil sa. Nevadí aspoň, že stojí a počúva ma. Teda snáď ma počúva.
 „Nemusíš mi nič vysvetľovať Melissa,“ ozval sa prvý on a otočil sa ku mne. „Medzi nami nič nie je, takže naozaj nechápem prečo ma zastavuješ.“
Všetko čo som chcela povedať sa stratilo. Nevedela som si na nič spomenúť. Nevedela som čo som mu chcela povedať. Nevedela som prečo som mu vlastne chcela niečo vysvetľovať. 
 „Máš pravdu,“ povedala som „nechcem ti nič vysvetľovať. Chcela som aby si odkázal Liamovi, že s ním zajtra zájdem rada na večeru,“ vychrlila som spontánne. Gabriel sa zasmial a nebezpečne sa ku mne približoval.
 „Nič mu neodkážem a ty s ním nikam nepôjdeš,“ precedil pomedzi zuby.
 „Fajn, tak mu to poviem sama,“ rozhodla som sa a šla som za ním. Gabriel mi bolestivo chytil zápästie, vykrútil mi ruku za chrbát a pritiahol k sebe. Bolo medzi nami napätie.
 „Nepovieš mu to a nikam s ním nepôjdeš, nie si pre neho dostatočne dobrá a neprajem si aby si sa stretávala s hocikým z moje rodiny pochopila si?“  povedal chladne. Pustil ma a ja som si automaticky začala trieť ubolenú ruku. Nikto sa so mnou nerozlúčil. Začula som len hlasné zabuchnutie dverí a potom nasledovalo ticho. 

     Sedela som na sedačke a nechala slzy voľne stekať po mojej tvári. Nechápala som čo sa stalo. Prečo bol Gabriel taký agresívny. Prečo mi zakázal baviť sa s celou jeho rodinou? Prečo ma vôbec pobozkal, keď nie som dosť dobrá pre Liama? Nahnevalo ho to, že so mnou chcel ísť Liam von? Žiarlil? Nič z toho mi nedávalo zmysel. Zacítila som teplý vzduch z vonku a počula ako moja sestra vošla do vnútra. Išla som za ňou. Bola opitá a strapatá.
 „Ale čo? Ty ešte nespíš?“ zvolala „sliepočky už šli dávno spať,“ preafektovane sa zasmiala. Prevrátila som očami.
 „Si opitá a smrdíš,“ poznamenala som.
 „Ach, áno slečinka poriadna sa ozvala, vieš Mell si až príliš dokonalá na to aby si bola znesiteľná,“ uškŕňala sa a mne nič z toho čo tárala nedávalo zmysel.  Zrazu sa vo mne niečo zlomilo. Nahnevane som si obula tenisky a vybrala sa preč. Ignorovala som opitú Rebeccu, ktorá za mnou kričala. V pyžamových nohaviciach a tielku som sa vybrala do lesa. Sama v noci. Na ničom mi nezáležalo. Dnešný večer už nemohol byť horší. Nie je nič zlé na prechádzke po lese, kde nedávno zabilo nejaké zviera Jenny. Jenny? V tom som si spomenula na Jennynu mamu, ktorá nás mala skontrolovať no neprišla. Otočila som sa a pozrela na jej dom. Mala zhasnuté svetlá. Asi zaspala. Pobrala som sa späť mojou cestou do lesa. V mojej mysli sa stále objavovala Gabrielova tvár. Naštvaná. Arogantná. Krutá. Čo som mu urobila? Možno má pravdu. Možno bude lepšie keď sa nebudem stretávať s nikým z jeho rodiny. Pri tej myšlienke sa mi zovrelo srdce. Cítila som pichavú bolesť v hrudníku. Nechcem mať takéto pocity. Gabriel ma vôbec nezaujíma. Ako som kráčala som zrazu padla. Potkla som sa o konár a narazila koleno. Znechutene som sa ho dotkla a pocítila som na prstoch horúcu lepkavú tekutinu. Krv. Geniálne. Postavila som sa. Načo som vlastne išla na sprostú prechádzku do lesa. Z ničoho nič som za sebou začula vrčanie. Pomaly som sa otáčala a cítila som sa ako v béčkovom horore. Videla som tmavú zvieraciu siluetu v tej tme som rozoznala len žlté svietiace oči. V tej chvíli mi napadla len jedna vec. Dnes v noci zomriem.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 15. kapitola: