OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 12. kapitola

03.07.2012 (15:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1261×

„Prosím vás, kam šlo to dievča a chlapec čo tu so mnou sedeli?“ spýtala som sa smejúcich sa chlapcov pri vedľajšom stole.

„Myslíš tu geniálnu bloncku s veľkými kozami?“ spýtal sa ma jeden z nich. Prevrátila som oči a prikývla.

„Išli smerom na parkovisko ale nevšimol som si, žeby si tu s nimi sedela aj ty,“ rozosmial sa. Ani sa nedivím, že si ma nevšimol. Odvrátila som sa od nich a zaplatila za účet. Rozmýšľala som či ma tu nechali alebo zaliezli do auta aby sa venovali jeden druhému. Každopádne som pripitá a cudzom meste. Vybrala som sa na parkovisko. Jeffove auto som nevidela. Vrátila som sa späť do baru objednala si vodku a sedela.  Cítila som sa stratená, sama, opustená. Nevedela som uveriť tomu, že Jeff ma tu nechal. Možno na mňa zabudol. Keď je vo vašej spoločnosti Medley tak je prirodzené, že sa stanete neviditeľnou. Uvažovala som nad Jeffom a Medley. Nehodia sa k sebe. Veď vyzerajú ako súrodenci. Hodila by sa k nemu nejaká maličká, milá brunetka. Niečo ako ja. Prestaň! Jeff je ako tvoj brat, nedávaj sa s ním dokopy si smiešna.

„Ahoj,“ pocítila som teplú ruku na svojom odhalenom ramene. Myklo mnou. Rýchlo som otočila hlavu za hlasu a takmer spadla z barovej stoličky.

„Liaam?“ spýtala som sa neveriaci a potešene, že som spoznala známu tvár.

„Čo tu prosím ťa robíš o pol dvanástej sama?“ spýtal sa ma.

„Blúdim vesmírom,“ vzdychla som si a vypila som ďalší  poldecák. Na Liamovej tvári sa objavilo pobavenie zmiešané so zdeseným.

„Si opitá,“ vyhlásil. Pokrčila som ramenami.

„Oops,“ zasmiala som sa. „Ešte jednu,“ poprosila som barmana. Liam však pokrútil hlavou a začal vyberať peniaze. Zaplatil barmanovi a zdvihol ma.

„Ideme domov, mladá dáma,“ vyhlásil a ja som sa rozosmiala. Liam ma viedol na parkovisko, nebránila som sa. Hlava sa mi točila a nohy podlamovali.

„Tvojím rodičom nebude vadiť, že prídeš domov na mol?“ spýtal sa ma. Prikývla som.

„Samozrejme, že im bude vadiť, že ich milovaná, inteligentná dcérka príde domov ožratá ako prasa,“ odpovedala som a rozosmiala som sa.

„Čo je zase toto?“ vyhŕkol z tmy Gabrielov hlas. To ma rozosmialo ešte viac. „Čo je zase TOTO?“ Gabriel ma povýšil z nižšieho živočíšneho druhu na vec v strednom rode.

„Našiel som ju sedieť pri bare, neviem ako sa sem dostala ale nemá ísť ako domov,“ vysvetľoval Liam.

„Odvezieme ju domov,“ rozhodol Gabriel.

„Domov ísť nemôže,“ protestoval Liam.

„Nie, nie nemôžem,“ smiala som sa.

„Jej rodičia by ju zabili,“ vysvetľoval Liam.

„To nie je náš problém,“ precedil Gabriel.

„Je mi zima,“ vyhŕkla som. Liam ma oprel o Gabrielove auto a prehodil cezo mňa svoju košeľu pod, ktorou mal čierne tielko.

„Daj mi mobil Mell,“ rozkázal Gabriel.

„Nenechám sa okradnúť,“ povedala som. Gabriel jej prevrátil oči. Pritiahol ma k sebe a rukou mi zobral zo zadného vrecka mobil.

„Hej, neobchytkávaj mi riť,“ bránila som sa so smiechom. Gabrielov otrávený pohľad som už ani neregistrovala. Niečo ťukal do môjho mobilu ale nevenovala som mu pozornosť. Snažila som sa udržať na nohách.

„Nalož ju do auta,“ prikázal Gabriel a vrátil mi mobil do vrecka. Liam otvoril zadné dvere a snažil sa ma nasmerovať do auta na zadné sedadlo. Pri nastupovaní som si buchla hlavu ale nezáležalo mi na tom. Zabuchli sa dvere a viac si nepamätám. Zaspala som.

***

Postupne som otvárala oči. Opatrne som sa posadila a rozhliadla sa okolo seba. Hlava sa mi neuveriteľne točila ale aj tak som spoznala kde som. Bola som v tej istej izbe v, ktorej som spala, keď som padla do jamy u Gabriela.

„Vieš čo je zaujímavé?“ ozvalo sa z rohu izby „že aj napriek tomu, že sa snažím držať svoju rodinu čo najďalej od teba, si tu častejšie ako nejaký rodinný známy.“ Otočila som sa smerom ku Gabrielovi. Stál pri okne a prezeral si ma. Z ničoho nič sa mi zdvihol žalúdok a zacítila som horko-kyslú chuť v ústach. Naplo ma ešte raz a ja som sa rozbehla do kúpeľne. Sklonila som sa nad záchodovú misu a vyvrátila všetok obsah môjho žalúdka. Bolo mi trápne, že Gabriel to počuje. Zdvihla som hlavu a celá miestnosť sa mi zatočila. Sadla som si na podlahu v kúpeľni a zhlboka dýchala.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma Gabriel a nesmelo nakukol. Musel byť na mňa  naozaj krásny pohľad.

„Nie,“ odvetila som. Gabriel vošiel do kúpeľne a nabral do plastového pohára vodu. Podal mi ho.

„Nie som zvyknutá piť vieš, aby si vedel,“ uisťovala som ho aj keď mi môže byť jedno čo si o ňom myslím.

„Hej viem,“ Gabriel sa uškŕňal „celú cestu v aute si to brblala.“ Mierne som očervenela a nevedela čo povedať. V tom som si uvedomila, že som stále u cudzích ľudí a, že moja rodina sa o mňa určite bojí, hlavne po tom čo sa stalo Jenny.

„Preboha, musím utekať domov,“ skríkla som. Postavila som sa ale v tom sa mi zatočila hlava, podlomili kolená a padla som rovno do Gabrielovho náručia.  Gabriel ma opatrne pustil keď som už bola ako tak schopná stáť na nohách.

„Poslal som tvojej sestre smsku, že stráviš noc u Jeffa a Jeffovi som písal, že si išla domov,“ vysvetlil Gabriel. Obdivne som a na neho pozerala.

„Ty si im písal z môjho mobilu?“

„Mal som ťa odviezť domov? Liamovi si hovorila, že sa doma ukázať nemôžeš, nechcel som aby si mala pokazené leto.“ Prudko som nadvihla obočie. Tak on nechcel aby som mala pokazené leto. Aké dojemné.

„Cítiš sa lepšie?“ spýtal sa ma.

„Ani nie, ale rada by som sa umyla pred tým ako odídem,“ povedala som.

„Samozrejme ja ťa tu nechám, zubnú kefku tu ešte stále máš,“ podotkol. Tvár mi očervenela a on odišiel.

***

Strávila som v kúpeľni bol hodinu. Mala som na sebe to isté čo včera. Len s tým rozdielom, že moje veci smrdeli a boli pokrčené. Vyčistila som si zuby, prečesala kučeravú slamu. Snažila som sa udržať na nohách ale šlo mi to veľmi pomaly. Potackala som sa do obývačky, pripadala som si tu ako doma. Mohla som ísť hocikam a nikto sa do toho nestaral. Divné. Nakukla som. Warren a Liam pozerali televízor, Eire si čítala a Gabriela som nevidela.

„Nie si nenápadná vieš o tom?“ smial sa Warren a oči nespúšťal z televízie.  Neohrabane som vyšla z poza rohu.

„Prišla som sa len rozlúčiť,“ povedala som.

„Už ideš?“ spýtala sa zhrozená Eire a zaklapla knihu. „Myslela som, že teraz keď si sa s nami znova začala baviť budeme spolu mohli by sme všetci opekať čo ty na to?“ navrhla Eire.

„Ja neviem, nemyslím si, že som tu vítaná,“ podotkla som.

„A má pravdu, nie je tu vítaná,“ ozval sa za mnou Gabriel. Zľakla som sa ho. 

„Gabriel,“ skríkla Eire. „Nie si šťastný, že Mell sa nám už nevyhýba?“ tešila sa.„Prekypujem nadšeným,“ zaafektoval Gabriel ironicky.

„Eire,“ ozval sa Liam. „Nechcem ťa sklamať ale Mellisa nevyhľadáva našu spoločnosť to my sme ju našli opitú v Prille.“ Eire zosmutnela. Jej žiarivé oči prestali žiariť a mňa pohľad na ňu zabolel.

„To znamená, že ti mám dať pokoj,“ zamrmlala smutne a vrátila sa späť ku knihe.

„Eire,“ skríkla som a ani neviem ako „dnes s tebou budem veľmi rada opekať len sa musím ukázať doma,“ vyhŕkla som a hneď som aj svoje slová oľutovala. Eire znova vyskočila nadšeným.

„Výborne,“ zatlieskala.  „Gabriel, odvez ju domov aby sa mohla pripraviť a okolo štvrtej príď dobre?“

***

Kráčali sme mlčky. Nevedela som ako začať konverzáciu a bolo mi dosť zle aby som nejaký rozhovor vymýšľala. Gabriel mi otvoril dvere na mieste spolujazdca. Potichu som si sadla. To ticho bolo trápne.

„Nie si nadšený, že idem s vami opekať,“ zamrmlala som.

„Nie nie som,“ odvrkol a starý ufrflaný Gabriel sa vrátil. Vzdychla som si.

„Celkovo nerád grilujem,“ povedal „veľa dymu, zbytočného jedla a Eire bude hovoriť trápne príbehy o vlkoch.“

„Vlkoch?“ zopakovala som „máš predsa rád vlkov.“

„Mám, ale tie príbehy sú, veď uvidíš,“ uškrnul sa a zaparkoval na príjazdovej ceste pri mojom dome. Chvíľu si ma obzeral. Pri jeho pohľade som očervenela.

„Čo je?“ spýtala som sa v rozpakoch.  Gabriel sa na mňa usmial. Prvý krát milo a úprimne až som ho nespoznávala.

„Mala by si sa učesať, máš vo vlasoch omrvinky,“ zhodnotil a naklonil sa ku mne. Zatajila som dych. Dotkol sa mojej brady a chvíľu na mňa pozeral. Rozbúchalo sa mi srdce. Priblížil sa ku mne a jeho horúce pery sa letmo dotkli tých mojich. Zatvorila som oči a roztriasla sa. No nič viac sa nestalo. Gabriel sa odo mňa rýchlo odtiahol a na tvári mal znova svoj odmeraný výraz.

„Mala by som ísť,“ pochopila som a roztrasená vystúpila z auta.  

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 12. kapitola: