OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 1. kapitola

06.05.2012 (10:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1698×

EDIT: Článek neprošel slovenskou korekturou.

Nikdy som sa nepovažovala úplne za normálnu osobu. Vždy ma zaujímali iné veci ako moje rovesníčky. Zatiaľ čo moja sestra sa v kúpeľni maľovala so svojimi kamarátkami, ja som ležala zalezená pod stromom s knihou. Moja sestra si lakovala nechty, ja som písala príbehy. Moja sestra bola krásna labuť. Ja jej tieň.  A takto to išlo stále. Nevadilo mi to. Nechcela som pútať pozornosť.

Unavene som vstala z postele a prešla do mojej kúpeľne. Pohľad do zrkadla som odignorovala a začala si umývať zuby. Dnes je prvý letný deň. Čo v preklade znamená, že naše mesto oslavuje. Mesto bolo založené presne pred pätesiatimi deviatimi rokmi a jeho názov je Chaud.

„Melissa, pod nám pomôcť s tými krabicami! Starostka ich potrebuje!“ A party sa môže začať...

 ***

Celé doobedie som pomáhala vešať balóniky na večernú oslavu.

„Čauko Mell,“ pozdravil ma Jeff keď som viazala žltý balónik.

„Ahoj,“ odzdravila som znudene. Jeff bol môj najlepší kamarát už od škôlky a tiež miestny blázon.

„Počula si už tú veľkú novinu?“ spýtal sa nadšene.

„Nie,“ odsekla som jednoslovne.

„Nechceš ani nič o tej veľkej novine nič vedieť?“ dobiedzal Jeff.

„Nie,“ zopakovala som a začala sa šplhať na rebrík aby som zavesila posledný balón na nápis „Všetko najlepšie Chaud!“

„Budeš jediná v tomto malom meste, ktorá o tom nebude vedieť.“

„Výborne aspoň sa budem niečím odlišovať,“ odvetila som mu príjemne ako vždy.

„Vieš o tom, že si naozaj hrozná,“ nedal sa odbiť Jeff. Prišlo mi ho ľúto.

„Ach, dobre Sherlock, čo si zistil?“ Jeffove oči začali iskriť radosťou. Vzal ma za ruky a ťahal niekam do kúta. Nechápala som prečo okolo toho robí také halo keď údajne o tej veľkej novine vedia všetci ale nechcela som mu kaziť radosť, tak som si zahryzla do jazyka. Zastavili sme za rohom starostkyneho sídla. 

„Do mesta sa sťahuje nová rodina,“ vyhŕkol nadšene. Naklonila som hlavu nechápavo na bok.

„To je všetko?“ spýtala som sa na oko sklamane a vybrala sa na odchod. Jeffova mocná ruka ma strhla a vrátila späť takou silou, že som narazila do múru.

„Nechaj ma dohovoriť,“ nenechal sa Jeff „nie je to obyčajná rodina. Sú to vraj len chalani. Vo veku od dvadsať do pätnásť. A nie sú bratia len kamaráti. Nie je to divné?“ dokončil Jeff.

„Možno je to len skupinka gayov samotárov,“ usmiala som sa. 

„Mali by prísť štyria a ten najstarší na nich dozerá,“ dodal Jeff tajomným šeptom. Musela som sa rozosmiať. Celú tu situáciu neuveriteľne prežíval. Ani sa mu nedivím. Do mesta v ktorom sa nič nedeje sa nasťahuje čudná partia chalanov.

„Možno sú to teroristi, alebo nejaká satanistická sekta, ktorá prišla ovládnuť mesto. Nie, budú to mimozemšťania,“ smiala som sa.  

„Melissa!“ skríkol na mňa „toto nie je vtipné a viem aj ich mená,“ dodal.

„Môžem hádať? Porthos, Athos, Aramis a ten štvrtý bude D'artagnan?“

„Warren, Liam, Gabriel, Eire,“ vymenoval oduto. Pousmiala som sa nad detektívnymi schopnosťami môjho kamaráta. Pravdepodobne celý deň počúval miestne klebetnice. Vrátila som sa späť do práce a zamyslene pozrela na nápis Všetko najlepšie Chaud! Ach, ako to len trápne znie.

***

Blížil sa večer. Čo v preklade znamenalo, že sa takmer celé mesto oblečie do gala a budú oslavovať „narodenie“ nášho skromného mestečka. Naša rodina nechýbala ani na jednej slávnosti od založenie mesta.

„Preboha, čo to máš na sebe??“ skríkla na mňa moja sestra Rebecca.

„Šaty?“

„To vidím ale tie šaty si mala aj na minuloročnej slávnosti a aj na konci školského roka,“ povedala mi tragickým hlasom a ťahala ma do svojej izby. Tvárila sa akokeby som porušila nejaký tajný dievčenský zákon a zamyslene sa prehrabávala vo svojom šatníku.

„Mne sa zdajú tie šaty pekné,“ trvala som si tvrdohlavo na svojom. Rebecca ma však ignorovala a pokračovala v hľadaní šiat. Bolo mi jasné, že ma chce prezliecť. Netrvalo dlho a Rebecca vytiahla krátke biele šaty. Boli to korzetové šaty s volánovou sukňou tesne nad kolená.

„Nemáš začo a utekaj sa prezliecť,“ prikázala mi sestra, strčila mi šaty do ruky a stratila sa vo svojej kúpeľni. Stále som netušila čo je na mojich úzkych čiernych šatách s výstrihom do V zlé ale keď som sa prezliekla do tých od sestry pochopila som to. Zmenila som sa z nudnej Melissa na dievčenskú možno trochu romantickú Melissa. Dlhé hnedé vlnité vlasy mi voľne splývali na chrbát a do vlasov som si zastrčila bielu ružu pre efekt, obula lodičky a bola som hotová. Cítila som sa inak a prekvapivo sa mi to páčilo.

***

Oslava bola v plnom prúde. Starostka pozmenila vo svojom monológu pár viet a bola to prekvapivá zmena. Na pódiu hrala školská skupina, ktorá sa snažila prespievať Paradise od Coldplay a celkom im to šlo.

„Fúúha, Mell, takmer som ťa nespoznal, pekné šaty,“ pozdravil ma Jeff. Nadšene som sa na neho usmiala

„Ďakujem ani ty dnes nie si na zahodenie,“ žmurkla som na neho a odpila si zo šampanského. A v tom som si ich všimla. Troch vysokých mužov a jedno vyššie dievča.

„Jeff,“ zasyčala som na neho, „to budú asi naši nový susedia.“ Jeff sa pozrel smerom kde som sa ja už nepozerala aby sme neboli nápadný.

„Ten jeden vyzerá ako žena,“ skonštatoval Jeff.

„Asi preto, že to je ŽENA!“ objasnila som mu mierne podráždene.

„Veď mali prísť len chala... muži?“ opravil sa prekvapene. Nazvať nových obyvateľov mesta chalanmi vyznelo pri pohľade na nich smiešne. Boli takí veľký a mužný a jeden z nich sa práve pozrel na mňa. Prešiel mnou mráz. Zazeral na mňa. Vybral sa smerom ku mne. Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Spaľoval ma pohľadom, ktorým sa pozerá vrah na svoju obeť pred tým ako ju zabije. Zavrela som oči v nádeji, že keď ich otvorím zmizne. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 1. kapitola: