Wolf Darkness - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Melissa je poriadne zúfala sama zo seba. Cíti sa, ako keby bola iný človek a k tomu všetkému ju štve jej rozmaznaná, povrchná sestra.

02.11.2012 (13:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 924×

Začalo sa stmievať a ja som si uvedomila, že je čas ísť domov. Eire zaspala pri nejakom filme, ktorý som ani nevnímala. Začítala som sa do knihy, ktorú som u nej našla. Opatrne som sa postavila, zhasla svetlo, ktoré tlmene svietilo, a nechala Eire samú. Chcela som jej navrhnúť, aby šla so mnou, ale keďže zaspala, nechcela som ju budiť. Potichu som sa vyparila z izby.
„Eire spí,“ oznámila som chladným hlasom chlapcom v obývačke.
„To je dobre,“ zhodnotil Liam znalecky. Zvedavo som zdvihla obočie, ale nepýtala som sa, prečo je to dobré.
„Tak fajn, idem domov,“ povedala som. „Majte sa.“ S týmito slovami som sa pobrala do chodby a začala som sa obliekať. Navliekla som si na seba bundu a otvorila dvere. Cítila som, že vzduch vonku je už oveľa chladnejší. Koniec augusta, blíži sa jeseň. V našom meste leto nikdy netrvá dlho.
„Povedz mi, čo ti je,“ ozval sa pri mojom aute Gabriel. Ani som sa nemienila pýtať, ako sa tam dostal. Vyskočil cez okno v obývačke.
„Nič,“ odvetila som automaticky.
„Melissa,“ začal Gabriel.
„Vieš, mohol by si sa naučiť, že keď poviem nič, znamená to, že o danej veci nechcem diskutovať,“ vychrlila som pokojným, chladným hlasom. Na Gabrielovej tvári som videla zmätok. No o sekundu sa vytratil a Gabriel mi galantne otvoril dvere na aute.
„Šťastnú cestu domov, drahá,“ povedal, ako keby sa nič nestalo. Nenamáhala som sa na neho ani pozrieť, sadla si do auta a ponáhľala sa domov.

Celú cestu som rozmýšľala nad Gabrielom. Spomínala na chvíle, keď sme sa nehádali, keď sme celé dni trávili bozkávaním. Prečo sú tie spomienky také čerstvé a zároveň také vzdialené? Prečo sa s Gabrielom hádam, aj keď nechcem? Zaparkovala som pred domom a chvíľu sedela v aute. Pozorovala som cez kuchynské okno Rebeccu, ako vybaľuje škatule. Vyťahovala rôzne ozdoby a umelohmotné poháre. Zajtra bude mať svoju rozlúčkovú párty. Vzdychla si a zúfalo položila hlavu na volant, snažila som sa pri tom nezatrúbiť. Po pár minútach som sa uráčila vystúpiť z auta a vošla dnu.
„Kde si bola tak dlho?“ zaujímala sa preafektovane Rebecca. Ignorovala som ju.
„Rozprávam sa s tebou,“ zakričala na mňa znova. Zovrela som ruky v päsť a pokračovala v ceste do mojej izby. Posledné, čo mi chýbalo ku šťastiu, bolo narušiť Rebeccin výzor monoklom. No predstava to bola krásna.

„Vstávaj,“ zakričala na mňa Rebecca. Prudko som sa posadila a potichu zavrčala.
„Prečo ma otravuješ?“ zaujímala som sa nabrúsene.
„Pretože ťa potrebujem na prípravu mojej párty,“ zakňučala a nahnevane si dupla nohou.
„Ako si povedala, potrebuješ ma na prípravu tvojej párty, poraď si,“ odbila som ju.
„Nechci, aby som sa začala sťažovať našim na tvoje správanie, všetko to prišijú tvojmu frajerovi a budeš znova nezadaná,“ vyhrážala sa mi. Nahnevane som vzdychla. Rebecca sa víťazoslávne usmiala.
„Na začiatok rozvešaj po dome balóny,“ prikázala mi a nechala mi na posteli škatuľu balónov.

Celý deň som strávila plnením Rebecciných príkazov. Teraz som sedela v bielych čipkových šatách na mojej posteli a žehlila si vlasy. Párty sa už pomaly začínala a ja som musela dávať pozor, aby hostia mali čo piť, tak som pri tom chcela vyzerať dobre.
„Ahoj,“ ozval sa Gabriel, ktorý sa ku mne začal štverať cez okno. Nahnevane som sa na neho zamračila.
„Bolo by pre teba náročné používať dvere?“
„Kedysi sa ti to páčilo,“ povedal mierne dotknuto. Vydala som zo seba len otrávený povzdych a pokračovala v žehlení.
„Páčiš sa mi viac s kučeravými vlasmi,“ podotkol Gabriel.
„Nikto sa ťa na názor nepýta,“ odsekla som a odsunula žehličku, pretože sa mi začalo dymiť z vlasov. „Doriti,“ zamrmlala som. Gabriel sa tlmene zasmial.
„Je ti niečo vtipné?“ vykríkla som.
„Prestaň byť takáto podráždená, Melissa,“ povedal chladne a moje telo rozpoznalo, že je to príkaz. Stíchla som. Jedna moja časť sa proti tomu začala búriť a druhá ho poslúchla. Cítila som sa ako schizofrenik. Pousmiala som sa nad tým. Kedysi som označovala Gabriela za schizofrenika. Bola to milá spomienka. Uvedomila som si, že ten Gabriel, do ktorého som sa zaľúbila, leží vedľa mňa na posteli a trpí moje otrasné nálady. Vypla som žehličku a prečesala si rovné vlasy. Potom som sa sklonila nad Gabriela a pobozkala som ho.
„Tak je to lepšie,“ zamrmlal potešený zmenou mojej nálady. Usmiala som sa.
„Ideme sa pozrieť na tu Rebeccinu trápnu párty?“ spýtala som sa milo.
„Jasné,“ povedal Gabriel a vzal ma za ruku a kráčali sme k oknu. Zastavila som.
„Použijeme dvere, dobre?“ navrhla som a ťahala som ho k dverám. Gabriel výnimočne neprotestoval. Zrazu medzi nami zavládla podivná rovnováha a cítila som sa rovnocenne.
„Páči sa mi, keď poslúchaš,“ zašepkal mi do ucha a otvoril mi dvere. Rovnováha bola v háji. „Prestaň byť takáto podráždená, Melissa,“ ozval sa mi v hlave Gabrielov príkaz. Príkaz!

Party prebiehala normálne ako vždy. Ja som sa nudila ako vždy a snažila sa usmievať a tváriť sa, že som vyrovnaná a spokojná. Pritom som bola vystresovaná a vynervovaná a mala som pocit, že každú chvíľu niekoho roztrhám. Áno, chcela som ľudí trhať. Len tak. Pre srandu. Pre moje vlastné potešenie. Predstavovala som si, ako odhryznem Rebeccinu hlavu od jej tela. Potriasla som hlavou. Bola to nechutná a pritom príjemná predstava. Preboha, čo je to so mnou?
„Zabávaš sa, Mell?“ ozval sa pri mne Jefff. Nadšene som sa usmiala. Bola som šťastná, že ho vidím.
„Chcem trhať ľudí, Jeff,“ zašepkala som zmätene. Jeff bol jediný človek, ktorý vedel o tom, že som zrazu napoly človek a napoly vlk. Vystrašene si prehrabol vlasy a cúvol.
„Tak ja pôjdem pozdraviť Eire,“ povedal a odchádzal. Schmatla som ho za ruku a pritiahla k sebe.
„Au,“ skríkol a nahnevane na mňa pozrel, „buď jemná, ja nie som Terminátor ako ty.“
„Prepáč,“ ospravedlnila som sa úprimne. Kútikom oka som sledovala, ako sa celá svorka točí okolo Eire. Eire sa smiala. Asi jej ich pozornosť bola príjemná, lebo dbali na to, aby sa cítila príjemne. Ticho som zavrčala.
„Mell,“ ozval sa Jeff, „desí ma, keď tu vrčíš ako nejaký komisár Rex.“
„Jeff, ja neviem, čo sa so mnou deje,“ povedala som úprimne. „Nezvládam to,“ zašepkala som takmer nečujne, lebo som sa bála, že to Gabriel začuje.
„Ako to myslíš, že to...“ stíchol Jeff.
„Neviem, jednoducho to nie som ja. Je to, ako keby som žila dvojmo,“ sťažovala som sa.
„Podľa mňa potrebuješ iba pivo,“ povedal Jeff rozhodne a podal mi pivo. „Teraz idem pozdraviť Eire,“ rozhodol sa Jeff. Začala som od zlosti zvierať plechovku. Čo s Eire všetci nositelia testosterónu majú?