OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf Darkness - 2. kapitola

27.10.2012 (20:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 968×

Prevrátila som očami a rýchlo si obzrela Gabriela a Liama.
 „Idem pozdraviť Eire,“ povedala som po chvíli a postavila som sa.
 „Veľa šťastia,“ poznamenal Liam s úškrnom a vymenil si s Gabrielom pobavený pohľad. Vydala som hlboký povzdych, ktorým som dala najavo, že sú otravní, a vybrala sa za Eire do jej izby.
Cestou po schodoch som nasávala vôňu dreva a zázvoru. Kde sa tu vzal zázvor? Ako som sa približovala k Eire, bolo mi jasné, že vôňa ide z jej izby. Nesmelo som zaklopala.
 „Vypadnite!“ skríkla Eire rozčúlene. Nadýchla som sa a otvorila dvere. Okamžite ma do tváre zasiahol vankúš. Neohrabane som stratila rovnováhu, tak som sa pridržala zárubne.
 „Melissa,“ skríkla Eire. „Ty trdlo, mala si sa mi ozvať, prepáč, nechcela som ťa napadnúť,“ začala sa mi ospravedlňovať Eire.
 „To je v poriadku, moja chyba,“ povedala som s úsmevom a vošla do izby.
 „Zavri dvere,“ prikázala mi Eire. Bez reptania som poslúchla a zdesene sa obzrela okolo seba. Eirina večne farebná svetlá izba bola zatemnená. Eire zatiahla závesy, zapálila sviečky a pri posteli mala zapnutú nočnú lampičku. Všade boli rozhádzané časopisy, knihy a počula som, ako jej z mp3 hrá Coldplay.
 „Ehm,“ odkašlala som, „ja viem, že niektoré ženy prežívajú menštruáciu veľmi intenzívne, ale nie je toto prehnané?“ spýtala som sa v rozpakoch. Eire niečo zamrnčala a všimla som si, že sa jej oči lesknú. Netrvalo to dlho a začala hystericky plakať.
 „Nikto to nechápe,“ fňukala. „Každý si myslí, že ja preháňam, ale to nie je pravda. Ja nepreháňam, ja jednoducho taká som, ja to neovládam,“ hystericky plakala a ja som už ani nemala prehľad o tom, čo hovorí. Opatrne som si k nej sadla a nesmelo objala okolo pliec. Bála som sa, že len jeden nesprávny dotyk spôsobí to, že mi vykrúti krk.
 „Vieš, čo je na tom najhoršie?“ spýtala sa ma vysokým hlasom. Pokrútila som hlavou. „Každý v tomto dome chce, aby som mu roztiahla nohy,“ vykríkla a ja som sa snažila nerozosmiať a zachovať neutrálnu tvár. Viem, nemalo by mi to prísť vtipné, ale jednoducho to už bolo tak.
 „Ja nie,“ poznamenala som. Eire sa na mňa vďačne pozrela.
 „Kedy ti to skončí?“ spýtala som potichu.
 „Neviem, včera to všetko len začalo,“ vzdychla porazenecky. Pousmiala som sa a objala ju.
 „Budem taká aj ja?“ spýtala som sa bojazlivo.
 „Pravdepodobne áno,“ povedala posmešne. Zahryzla som si do pery.
 „No nič, Eire,“ začala som, „pokiaľ sa ti chce plakať, tak sa vyplač. Poď, pozrieme si nejaký smutný film,“ navrhla som. Eire pokrútila hlavou.
 „Chcem ísť von,“ povedala smutne.
 „Čo ti v tom bráni?“ nechápala som. Eire zavrčala a hodila sebou o posteľ. Asi som ju rozčuľovala.
 „Nemôžem ísť von,“ vyhŕkla nervózne. Chúďa Eire, takéto správanie pre ňu nebolo vôbec prirodzené.   
 „Čo sa môže stať, keď vyjdeš von?“ vyzvedala som.
 „Nezbavím sa ich, sú ako pijavice,“ povedala s dávkou nenávisti. Striaslo ma.
 „Tak ako ti pomôžem?“ spýtala som sa zúfalo.
 „Nijako,“ skríkla Eire. Pokrčila som plecami a pobrala sa k dverám.
 „Nie, počkaj,“ zakričala opäť. Obzrela som sa.
 „Donesieš mi kakao s medom a ešte arašidové chrumky?“ poprosila ma.
 „Samozrejme,“ povedala som veľkoryso a zabuchla za sebou dvere.

    Zúfalo som docupkala do kuchyne a cestou som sa zastavila v obývačke, kde bol Gabriel a Liam. Gabriel na mňa pozeral so zdvihnutým obočím.
 „Tak ako?“ zaujímal sa a očividne sa dobre zabával. „Máš kropaje potu na čele,“ poznamenal. Nahnevane som si otrela čelo. Neznášala som, keď ma upozorňoval na moje nedostatky.  
 „Idem Eire pripraviť jedlo a potom sa uvidí,“ oznámila som a šla do kuchyne. Netrvalo dlho a Gabriel tam dokvitol za mnou. Objal ma zozadu a pritisol si ma k sebe ako vždy. Sklonil sa a perami sa mi obtrel o krk.
 „Mohla by si sa prestať venovať Eire a sústrediť sa na mňa,“ zašepkal mi. Pobavene som sa usmiala.
 „Ach, ty sebec,“ zasmiala som sa a odstrčila ho od seba. Gabriel urazene našpúlil pery.
 „To nie je fér,“ vyhlásil. Znova som sa zasmiala.
 „Čo nie je fér? Eire tam má bolesti a kŕče, je náladová a ty si len nadržaný,“ vysvetlila som mu to po svojom. Nadvihol obočie a začal ujedať chrumky pre Eire. Ja som čakala, kedy začne mlieko vrieť.
 „Prepáč, len... mohla by si sa začať venovať svojmu alfa samcovi, namiesto podriadených,“ povedal rozhodne. Nahnevane som na neho pozrela.
 „Takže pre teba je Eire len podriadená, na ktorú treba kašlať, keď ti nedá?“ spýtala som sa ho podráždene.
 „Melissa,“ začal chladne.
 „Nie, neprerušuj ma,“ vyhŕkla som. „Chcem len, aby si vedel, že som nahnevaná a rozčuľuje ma, že túžiš po Eire,“ kričala som. „Máš mňa, ja ti nestačím.“
 „Melissa, ja to neovládam, naparuješ sa tu úplne zbytočne,“ obhajoval sa Gabriel. Mlieko zovrelo. Pridala som kakao, vzala tácku s jedlom pre Eire a odišla z kuchyne za Eire. Na Gabriela som sa ani nepozrela.
 „Vnímaš Eire ako svoju konkurentku, je to prirodzené,“ kričal za mnou. Aká blbosť! Nikdy by mi nenapadlo vnímať ju ako konkurenciu.

      Eire si pochutnávala na chrumkách, ktoré zapíjala kakaom a tvárila sa spokojne. Aspoň niekto. Ja som si ľahla na posteľ a pozorovala som ju. Bola som zmätená z tej hádky s Gabrielom. Nechápala som, čo to do mňa vošlo. To Eire má právo byť náladová, nie ja.
 „Vieš, kričala si na Gabriela neprávom,“ ozvala sa Eire. Prevrátila som sa na brucho a začala listovať časopis.
 „S plnými ústami sa nerozpráva,“ napomenula som ju ako dieťa v škôlke a ona mi vyplazila jazyk. Pousmiala som sa nad tým.
 „Naozaj si na neho nemala kričať,“ začala Eire opäť. „On to neovláda, je to zvieraci inštinkt,“ vysvetlila mi.
 „Ja neviem, čo to do mňa vošlo.“
 „Ja viem,“ vyhlásila Eire. Zdvihla som obočie a skúmavo sa na ňu pozrela.
 „No pouč ma,“ vyzvala som ju. Eire sa zasmiala a sadla si ku mne na posteľ.
 „Vieš, teraz ste s Gabrielom rovnocenní partneri a ty si zmätená a nie si zvyknutá na vlka, ktorý v tebe žije. Takže tvoje nervy sú na pokraji zrútenia, plus chceš bojovať o post alfa samice, takže chceš s Gabrielom súperiť. Alfa páry to majú vždy ťažké,“ vysvetlila. Zmätene som sa na ňu pozrela.
 „Ja nechcem s Gabrielom súperiť,“ oponovala som jej.
 „Ale chceš,“ nedala sa Eire, „len si to neuvedomuješ, lebo ešte nie si spamätaná z premeny, no keď sa spamätáš, tak to pochopíš,“ dokončila. Pokrútila som hlavou a nechcela som tomu veriť.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf Darkness - 2. kapitola :