OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Videotape - prológ

03.02.2012 (10:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1318×

Prológ:

„Nathalie! Myslíš, že by mohla dať už konečne nažrať Lilly a Kitte? To zavýjanie mi pretrhá uši!“ kričala moja „matka“ spoza hrncov s obedom. Tak Rachel chcela, aby som ju volala. „Matka.“ V skutočnosti bola len moju macochou.

„Jasné mami!“ Nathalie zobrala ich misky, podišla ku skrini a vybrala vrece plné granúl. To vrece sa jej vo váhe dalo rovnať, takže s tým mala dosť práce a na prvýkrát sa do misiek netrafila. Niežeby to vrece bolo tak obrovské! To len ona bola malá a chudá.

Tak isto ako jej matka Rachel. Ja som ale po svojej matke, takže si nie sme vôbec podobné. Zatiaľ čo Nathalie je krehká blondínka s modrými, usmievavými očkami, ja som dlhá, kučeravá červenovláska s prenikavými zelenými očami.

Tie mi ale pred dvoma rokmi pohasli.

Nathalie zavolala na hladných psov a tí sa s potešením vrhli na žrádlo.

Umyla si ruky nad dresom plným riadu a prisadla si k Robertovi. Robert bol tiež môj nevlastný brat. Napchával sa tučnými raňajkami – áno raňajkami a Rachel už pripravuje obed! – a Nathalie na ne zbožne pozerala.

Rachel si to všimla.

„Nathalie, Preboha, daj si povedať a neočumuj Robertovi raňajky! Predsa musíš niečo jesť!“

„Jedla som.“ Nathalie odlepila oči od vajíčok so slaninkou a trucovito pozrela na matku.

„Áno videla som ten kúsok zeliny. A teraz niečo poriadne!“ Rozhadzovala Rachel rukami, i tou, v ktorej mala naberačku. Nevšimla si a... proste to čo varila, sa rozletelo všetkými smermi. Útrpne si vzdychla.

„Nemôžem. Musím schudnúť do tých šiat. Na tej svadbe chcem vyzerať perfektne.“

„Ak sa nenaješ, tak tie šaty budú musieť schudnúť na teba,“ zamrmlala Rachel a zase sa otočila k obedu. Cukalo mi kútikmi úst.

„Alyson, ty sa tiež najedz,“ povedala Rachel a ani sa na mňa neotočila. Pomaly som sa zdvihla z lavice na ktorej som sedela a podišla k stolu. Nabrala som si na tanier a potichu sa pustila do raňajok.

„Alyson?“ naklonila sa ku mne Nathalie.

„Rozmýšľala som á... Ak by si mala záujem, mohla by si mi ísť za družičku.“ Zdvihla som k nej pohľad. Pousmiala sa.

Prikývla som a ďalej sa venovala jedlu. Usmiala sa ešte viac.

„Nemusíš nič robiť. Všetko, čo majú na starosť družičky, spraví Joan. Len jediné. Vyskúšať si šaty. Sú krásne, keby si ich videla...“ a ďalej som ju už nevnímala. Ale toto bolo úplne zvyčajné. Každý ju prestal vnímať už po prvých piatich vetách. Ja ale nie z toho, že by som ju nechcela počúvať. Len som sa zahĺbila do svojich myšlienok.

„Dobré ránko!“ vyhlásil otec, keď prišiel do kuchyne. Dal mne i Nathalie pusu na líce a zvesela naberal na tanier.

„A kedy príde ten tvoj snúbenec?“ pýtal sa veselo.

„Už o týždeň. Aby sa s vami mohol zoznámiť,“ odpovedala Nathalie a obdarila nás všetkých oslňujúcim úsmevom. Tešila som sa s ňou. Vychádzali sme spolu skvele. Keď som bola v New Yorku, písali sme si neustále. A v New Yorku sa to všetko zničilo. Teda môj život sa zničil.

A pochybujem, že sa dá niekedy dohromady...

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Videotape - prológ: