OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Videotape 13. kapitola (1. časť)



Videotape 13. kapitola (1. časť)Trinásta a posledná kapitola, rozdelená do dvoch častí. All, John, New York a odpoveď na otázku, ktorú netrpezlivo chceme vedieť už od prvej kapitoly. Čo sa teda stalo v New Yorku? Príjemné čítanie!

*Alyson*

Štípali ma oči, tepalo mi v hlave a chrbát ma bolel ako čert. Bola som nevyspatá, podráždená a ja neviem, čo ešte. Boh vie, že mi bolo proste príšerne. Čiastočne za to mohlo to, že som nespala na posteli, ale skrčená na gauči a čiastočne to... no proste to, že som tu. Sama neviem, prečo som nespala v posteli ako každý normálny človek. Vlastne viem. Bože, klamem samú seba. Samozrejme, že viem! Nepohla som vôbec ničím v tomto byte, odkedy som prišla. Všetko ostalo na svojom mieste, absolútne nedotknuté. Spala som na gauči, vedľa ktorého bol plný kufor – teraz, už aspoň so zloženými vecami - a okrem toho, jediné, čím som ešte pohla, bola chladnička.

Oprela som sa o kuchynskú linku – nohy ma akosi nechceli tak stabilne držať ako inokedy – a zbavovala šunkovú bagetu priesvitnej fólie, ktorú som kúpila v obchode cez ulicu. Vtedy som počula, ako niekto vráža kľúče do zámku. A nebolo to u susedov, tým som si bola istá. V krvi sa mi nahromadil adrenalín a pochytila ma panika. Rýchlo som ju však striasla a chňapla po prvom, čo mi prišlo pod ruku. A to síce, veľmi originálne – panvica.

Potichu som sa dostala ku vchodovým dverám, kde sa ešte zlodej lopotil so zámkom. A keď to cvaklo, panvicu som zdvihla nad hlavu a prudko švihla. Dotyčný ju však stihol – i keď neviem ako – chytiť a vytrhnúť z ruky. Nahrbila som sa, pripravená na všetko možné – na výstrel, tresnutie panvicou či päsťou, dokonca i na vreckovku namočenú v nejakej chemikálii (asi pozerám príliš akčných filmov), no nič z toho sa nestalo. A bola som prekvapená – oprava – v šoku, keď som zbadala... Johna.

„Keby som bol zlodej, bolo by po tebe,“ chechtal sa. Ja som na neho a jeho tašky dokázala len nemo hľadieť. „Nabudúce skús švihnúť rýchlejšie. Ale nie na mňa! Páni, skoro som to schytal,“ kýval mi ňou pred tvárou. Nešlo mi do hlavy, čo tu robí. Nemal byť... vlastne o takomto čase už mala byť svadba. John za sebou zavrel dvere. Tašku nechal v predsieni, zobral panvicu a namieril si to do obývačky.

„Mohlo mi napadnúť, že tu budeš. No aj tak som bol najprv v tvojom starom byte. Tá stará pani, čo tam teraz býva, je veľmi milá,“ uškrnul sa a obzeral sa po izbe. Ja som sa oprela o dvere a napokon našla slová.

„John, čo tu robíš?“

„Mám právo tu byť. Je to aj môj byt.“ Zavrtela som hlavou.

„Dobre, ja viem, ja ti ho neberiem, lenže... nemáš byť na svadbe?“

„A ty tiež?“ opáčil.

„Ty si ženích.“

„A ty družička,“ podotkol. Povzdychla som si.

„Presunuli ste ju?“ spýtala som sa napokon.

„Zrušili,“ oznámil s pokrčenými plecami. Povedal to úplne ľahostajne. To ma, samozrejme, dopálilo ešte viac.

„Čože? Ty idiot!“ Došla som k nemu a za rameno si ho otočila k sebe. „Povedz, že to nie je pravda. Povedz, že nie!“ Nepovedal na to nič, len nemo zízal. A vtedy mi zase rupli nervy. Začala som ho mlátiť päsťami do hrude. „Idiot! Kretén! Ako si to mohol Nathalie urobiť? Rachel povedala Parkerovi, že svadba bude! Ty arogantný sebec!“ vrieskala som viac.

Bolo mi jedno, že takto skoro zobudím všetkých susedov. Ďalej som ho mlátila. Nie fakticky, nie tak, aby ho to nejako veľmi bolelo. Bolo to len gesto. Zúrivé gesto. Nič, čo by mu ublížilo. Chvíľku sa nechal, ale keď som neprestávala ani s päsťami ani s nadávkami, uchopil ma pevne za zápästia a pritisol si ich k hrudi tak, aby som sa mu nevyšmykla, pretože ja som sa len tak ľahko vzdať nemienila.

„Pusti ma!“

„Alyson, upokoj sa.“ A keď som sa stále snažila vymaniť z jeho zovretia, svoju prosbu zopakoval naliehavejšie.

„All, prestaň!“

„Nehovor mi tak!“ okríkla som ho automaticky, ale už nie naštvane, ako skôr trucovito. Chvíľu čakal, kým sa upokojím.

„Môžem ťa už pustiť? Nebudeš vyvádzať?“ Povedal to, ako keby sa rozprával s deckom, ktoré v obchode zbadalo čokoládu a reve na mamu, aby mu ju kúpila. Napokon som prikývla. Opatrne ma pustil a ja som ruky poslušne zložila dole.

„Nechápem, ako si jej tak mohol ublížiť.“ Ak sa Nathalie rozhodla, že svadba bude a on ju odmietol... bože, mala som chuť ho zase začať tĺcť. Namiesto toho som si zaťala prsty do stehien.

„Ona prišla za mnou, nie ja za ňou. To ona to navrhla. Ja som len súhlasil, takže sa upokoj.“ Nemohla som. Možno to aj navrhla Nathalie, ale určite jej to ublížilo.

„To nevysvetľuje odpoveď na moju prvú otázku. Ešte raz: Čo tu robíš?“

„Prišiel som za tebou.“

„Aha. A prečo?“

„Pretože som dúfal, že si ma konečne vypočuješ a necháš vysvetliť to, čo som ti hovoril už dávno.“

„Ach tak. A čo také?“ Odmeraný, pokojný prístup som si statočne udržiavala, i keď som z polovice tušila, o čom začne hovoriť.

„Viem, čo sa stalo pred dvoma rokmi. Ja som ťa nepodviedol, ale...“ A zase som mu do toho skočila.

„Jasné, ako keby som to ja zabudla, alebo...“

„Sakra, nechaj ma dohovoriť!“

„A čo nové mi povieš? To tvoje ja som ťa nepodviedol, mi opakuješ vkuse.“ Založila som si ruky na prsiach.

„Našil to na mňa! Peete to na mňa našil!“

„Čo?“ nechápala som.

„Pamätáš si, čo sme spolu vtedy oslavovali v tom bare?“

„Hm... v práci ťa, myslím, vtedy povýšili, či čo...“

„Áno a to miesto chcel on. Potreboval ho. A ja som mu ho „ukradol“. Nevedel som to. Bože, keby som vedel, že ho tak nutne potrebuje... keby som vedel, že to všetko skončí takto...“

„Ale to stále nevysvetľuje našu situáciu.“

„Ale vysvetľuje. Ja som zničil život jemu, on ho zničil mne. Niečo mi dal do pohára. Krásne to všetko naaranžoval a ráno ti zavolal. Niečo po tom, čo si odišla, som za ním zašiel. Všetko mi vyklopil. Parker a Chad boli so mnou. Môžu ti to dokázať.“ Strnula som. Tlačilo ma v hrudníku, akoby mi do neho niekto zapichol železnú tyč. A ohýbal ňou do strán. A točil s ňou dokola. Fajn, a ešte si to všetko zopakujeme. Dvakrát. Trikrát.

Nevedela som, čo si mám o jeho slovách myslieť. Ale ak je to, čo mi hovoril, pravda...

„O čom to, sakra, hovoríš?“ spýtala som sa takmer šeptom.

„O tom, čo som ti hovoril celú dobu. Ne-pod-vie-dol-som-ťa!“


No... trošku som sa prepočítala a 13. kapitola mi vyšla okolo 2.045 slov - a to som to ešte trochu upravovala. :D :D Takže som to vyriešila tak, že som ju rozdelila na dve časti. A pridala som ich hneď po sebe. No a týmto som chcela ospravedlniť asi to, že si budete musieť na epilóg počkať trochu dlhšie, pretože na rozdiel od predchádzajúcich kapitol ju vôbec nemám premyslenú. :D Hehe. :D

Kapitolu venujem Sharon a Simones. Ďakujem, baby, za komenty :D A píšte ďalšie!


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Videotape 13. kapitola (1. časť):

4. Simones
30.11.2012 [15:22]

téééda ! :) konečně jí to řekl, úplně jsem ráda, že to ví ! :)) no a tou pánvičku se to povedlo :D pobavila jsem se :D je dobré vědět, že by se asi neubránila :D a teď jdu na tu druhou část :)
děkuji za věnování ! :))

3. Damonika přispěvatel
29.11.2012 [16:52]

DamonikaBronis, ja ťa v škole zabijem! Prisahám!!! Emoticon Emoticon Emoticon Za taký komentár! Emoticon Emoticon

2. Bronis
29.11.2012 [14:00]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. SharonBalmore přispěvatel
28.11.2012 [11:42]

SharonBalmoreTy vole! Akože wow! Takže áno, prečítala som to "asi" neskoro. Ďakujem za venovanie a je to úžasné. Vážne som toto nečakala. Úplne vyvaľujem oči. Idem ďalej, lebo sa z toho zcvoknem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!