OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V srdci tigra - Kapitola 15.



V srdci tigra - Kapitola 15.Prevalcovať všetky prekážky

 

Kapitola 15.

Phoebe si povzdychla a pozviechala sa zo zeme, kde už niekoľko minút len tak bez pohnutia sedela opretá o stenu. Zadívala sa na scénu okolo seba a stále jej tak trochu nemohla uveriť. Toto všetko jej bolo známe – plány útoku, stratégie, dolaďovanie detailov a určenie, kto komu bude kryť chrbát. Ani v tom najdivokejšom sne si nepredstavovala, že jedného dňa toho bude súčasťou aj Brax, ktorý ju mátal v snoch a neustále o ňom premýšľala, a s ním aj Ellen, zarytá individualistka.

Odo dňa, keď sa ukázalo, že jej pravé meno je v skutočnosti Eilidh, sa od Braxa odmietala pohnúť na pol metra, hoci on vyzeral, že by radšej večeral s kobrou, akoby mal s ňou preberať nepodstatné detaily každého dňa. Aspoň Phoebe sa to tak videlo. Možno zo zúfalej túžby po jeho prítomnosti videla len to, čo vidieť chcela. Zošalela z túžby po ňom.

V duchu premietala nad svojimi viac ako smiešnymi pokusmi vyhýbať sa mu. Nechať sa presvedčiť kráľovnou, aby ostala a nechala ho rozhodnúť sa, sa ukázalo byť ťažšie než čokoľvek iné predtým. Videla, ako sa pozerá na ňu, ale rovnakým pohľadom skúmal svoju niekdajšiu ženu, ktorá k nemu ešte stále patrila. Premýšľala, či sa zmenila od tých čias, keď s ním žila.

Srdce jej zvierala neviditeľná ruka a hrozila, že ak neprestane skôr, kým bude neskoro, príde o všetko. Lásku nepoznala až tak dobre, teda, aspoň nie medzi mužom a ženou, takže ju jej intenzita ešte stále prekvapovala. Zo všetkého najviac chcela, aby bol Brax šťastný. Aj keby to znamenalo, že skončí v náručí niekoho iného a jej ostanú len oči pre plač. Potichu si odfrkla. Jasné, prečo nespáchať samovraždu ešte očividnejším spôsobom.

„Phoebe bude kryť chrbát mne, Brax, a nebudem sa o tom viac baviť. City sú vždy problém.“

Keď začula Sondaga vysloviť svoje meno, strhla sa. Ešte vždy ju prekvapovalo, že v týchto výnimočných chvíľach vie osloviť dokonca ju samotnú bez toho, aby to vyznelo ako nenávistná túžba po jej smrti. Nebola taká naivná, aby si nahovárala, že by sa medzi nimi niečo zmenilo. Myra s ním a ostatnými trávila veľa času po každom tréningu, ale nikdy nezavolali ju, aby sa k nim pridala. Nie, že by súhlasila, ale slušnosť je slušnosť.

Phoebe podišla späť ku stolu, na ktorom boli rozložené veľmi podrobné plány móla a pomerne priestranného skladu, ktorý k nemu patrí. Cítila sa pokojná pri činnosti, ktorú tak dôverne poznala a vedela, že všetko to vysvetľovanie a overovanie každého detailu je len kvôli Braxovi a Ellen – odmietala ju oslovovať meno Eilidh, pretože potom by sa stala jej minulosť ešte očividnejšou.

Ona, Sondag, Duncan a Steven boli zohratý tím. Odmietala myslieť na Joea, ktorý k nim kedysi tiež patril a staral sa o pozorovanie okolia a prípadné varovanie, aby vypadli skôr, než sa ich niekto pokúsi pozabíjať.

Phoebe vo vlčej podobe a Steven v leopardej vždy kryli chrbát Sondagovi a Duncanovi, ktorí sa miesto na svoje pazúry spoliehali na zbrane. Phoebe sa otriasala už len pri pomyslení, že by mala na niekoho vystreliť. Okrem očividnej nechuti vôbec sa na tie kusy kovu pozrieť, v nej stále ostávalo čosi zo starého strachu a nenávisti, keď počula vystreliť vojakov, ktorí mali na svedomí jej rodičov. A samozrejme nesmela zabúdať na svoju mizernú mušku. Nech mierila na čokoľvek, zakaždým zasiahla niečo minimálne meter vyššie. Nebola nebezpečná len pre nepriateľa, ale aj pre seba a ostatných, ktorí boli na ich strane.

Brax a Ellen však neboli na taký druh spolupráce zvyknutí a stále menili svoje postavenie v celom povstaní a hlavne svoje úlohy. Ellen tvrdohlavo trvala na svojom, že bude s Braxom. Ten však neustále diskutoval o možnosti zmeniť úlohu Phoebe v celej veci. Nedokázal pochopiť, že napriek svojej výške a celkovému výzoru sa vie o seba postarať.

„Nebudem už o tom diskutovať. Keďže ty chceš zabiť svojho brata, bude jednoduchšie, keď sa nebudeš musieť premieňať, takže v kožuchu bude pobehovať Ellen.“

Videla, že Brax chce protestovať, ale Sondag ho zastavil zodvihnutím ruky. „Už stačilo. Máme už len niekoľko dní, aby sme sa pripravili a to sa nám nepodarí, ak neustále budeme meniť taktiku. Takto to fungovalo celé roky predtým, než si sa ukázal a bude to fungovať aj potom.“

Brax päsťou udrel do stola. „Nepáči sa mi to. Najradšej by som tam išiel sám.“

„Jasné, on bude taký sprostý a vzdá sa, aby si ho mohol len tak jednoducho zabiť. Však prečo čakať na nás, utekaj tam sám. Ak budeš mať šťastie, tak dostaneš len pár guliek do zadku.“

Phoebe sa už nadychovala, keď videla, že chce niečo povedať, ale Ellen ju predbehla: „No tak, nebuď taký tvrdohlavý. Tie časy, keď si bol sám, už pominuli. Teraz ja stojím po tvojom boku.“

Phoebe musela zatínať zuby, aby nezalapala po dychu pod náporom nesmierne silnej bolesti v srdci. Brax nemusel ani súhlasiť s jej slovami, stačilo, ako sa na ňu pozrel. Vedela, že nápad utiecť hneď ako to všetko skončí, je najlepší. Ak k nej aj niečo cítil, zaniklo to v poznaní toho, čo predtým cítil k vlastnej žene. Hoci nedokázala pochopiť, ako niekto taký výnimočne dobrý a čestný ako Brax mohol milovať takú mrchu bez chrbtovej kosti, ktorá sa nezastaví pred ničím, aby získala to, čo chce. Išla doslova cez mŕtvoly.

„Keďže sme sa konečne dohodli, navrhujem, aby sme sa rozdelili do dvojíc a trochu si precvičili boj telo na telo.“

Ellen sa zamračila. „Tak ja tam budem pobehovať v kožuchu, niektorí budú mať zbrane, a aj tak ideme bojovať rukami? Nezbláznil si sa?“

Phoebe vedela, čo jej na to Sondag povie ešte skôr, ako vôbec otvoril ústa. „Nikdy nevieš, čo sa stane. Zbraň ti niekto môže zobrať, ostaneš bez nábojov, alebo budú príliš blízko na to, aby si mohla zaútočiť. Nehovoriac o tom, že ruky sú praktickejšie ako laby s pazúrmi. Takže áno – musíme si precvičiť aj boj. Nikdy nevieš, kedy ti to zachráni život.“

Sondag hovoril z vlastnej skúsenosti, čo vedel len málokto. Phoebe mala to nešťastie, že tam vtedy v tú noc bola. Tiež sa spoliehali len na pazúry a zbrane a keby nebolo pohotovosti jeho brata, miesto jazvy blízko pri srdci by po ňom ostal len spráchnivený náhrobok na cintoríne. Sama sa neraz premenila na človeka a bojovala rukami. Pri chlapoch mala ešte tú výhodu, že bojovala nahá, keďže oblečenie si nikto nevedel len tak vyčarovať. Nahé ženské telo dokáže s chlapmi divy. Najmä s vojakmi, ktorí sú aj celé mesiace bez možnosti vyspať sa s niekým iným než so svojim spolubývajúcim. Čo bol vo väčšine prípadov len ďalší chlap.

„V tom prípade si zaberám Phoebe,“ vyhŕkla Ellen a v očiach sa jej diabolsky iskrilo.

Phoebe sa zamračila. „Podľa mňa to nie je dobrý nápad.“

„Ale, ale, dievčatko sa bojí, že ju nakopem do zadku?“

„Nie, to ani v najmenšom,“ zamračila sa Phoebe, „ale ide o to, že sa stretneme väčšinou s mužmi, niekto taký ako Braxov brat sa nebude obťažovať, aby si udržoval nejakú ženu ako osobného strážcu. Preto by si si radšej mala vybrať do páru nejakého chlapa.“ Najlepšie Sondaga, aby ti zrazil hrebienok, dodala si škodoradostne v duchu sama pre seba.

„Najskôr sa potrebujem zahriať a ty si dokonalý... hm... protivník.“

Phoebe sa na jej výraze čosi nepozdávalo, ale nakoniec kývla. „Prečo nie.“

S ťažko zadržiavaným povzdychom sa vybrala k vzdialenejšiemu rohu miestnosti. Cítila na sebe viacero pohľadov, ale rozhodla sa ich ignorovať. Ide len o krátky tréning, po ktorom sa bude môcť konečne vydať do svojej izby, aby strávila nejaký čas s Myrou. Stále ešte prskala a namietala, že ju nezavolali k plánovaniu, ako to bolo predtým. Odmietala pochopiť, že teraz je tá situácia oveľa iná.

Vyzula si tenisky a hodila ich kamsi do kúta, ani netušila, kam dopadli. Odkedy jej vlčica prijala Braxa za svojho druha, nerobila jej problém, práve naopak. Bola prítomná dvadsaťštyri hodín a sebecky jej prepožičiavala zrak, aby mohla vidieť svojho vyvoleného. Stále cítila, aká je nepokojná, keď je Ellen nablízku. Bola si istá, že keby jej popustila uzdu, s najväčšou radosťou by ju roztrhala. A čo ju desilo ešte väčšmi, bol fakt, že ona by si tú scénu užila rovnako. Ak nie aj viac.

Postavila sa do bojovej pózy a okrajom mysle si všimla, že Sondag sa rozhodol cvičiť s Braxom. Phoebe nevedela pochopiť, čo sa medzi tými dvoma stalo. Predtým div že si neskočili do vlasov a teraz miesto toho po sebe hádzali kradmé pohľady plné náznakov, ktorým rozumeli len oni dvaja. Frustrovalo ju to čím ďalej, tým viac.

„Dúfam, že máš niekoho, kto ti pofúka odrené koleno, pretože ťa nemienim šetriť.“

Phoebe sa zákerne usmiala. „Zvláštne, práve som ti chcela povedať to isté.“

„Nemaj obavy, mám Braxa, aby sa o mňa postaral. Kto ostal tebe?“ podpichla ju.

Len sa nenechaj vyprovokovať, len sa nenechaj vyprovokovať, opakovala si v duchu, päste zovreté. A skôr, než stihla žmurknúť, sa na ňu Ellen vrhla s pokojom, ktorý ju trochu desil.

Tvrdiť, že Ellen bola dobrá bojovníčka, bolo ako prehlásenie, že peklo jej len obyčajnou saunou. Vedela, že je dobrá, ale toto nečakala. Akoby predvídala každý jej krok či výpad ešte predtým, než jej stihol napadnúť v mysli. Tancovala okolo nej smrteľne nádherný tanec a Phoebe mala čo robiť, aby sa stihla uhýbať jej rukám a dobre miereným kopancom. Jedno je byť dobre vycvičený, ale to, čo predvádzala ona, bolo na míle vzdialené akémukoľvek výcviku, ktorého bola svedkom. Akoby sa narodila pre to, aby zabíjala. Videla slabiny aj tam, kde nikto netušil, že by ich mohol mať.

Phoebe vedela, že čestným bojom si nezachráni zadok a skôr zomrie, než by sa dočkala férového boja bez rán pod pás. Ellen akoby poznala všetky triky, ktoré by ju mohli pripraviť o hlavu. Šikovne sa sklonila, aby sa vyhla jej výkopu a imitujúc útok na jej členky sa prikrčila. Očakávala, že sa Phoebe bude chcieť zachrániť. Vyskočila do vzduchu a skôr, než si stihla uvedomiť, čo sa deje, videla hviezdičky. Súhvezdia, ktoré pred ňou tancovali, akoby sa jej vysmievali. Opakom ruky si rozzúrene utrela krv z rozseknutej pery, ktorú si sotva okamih predtým prehryzla, a pozviechala sa na nohy.

V tej chvíli padli všetky zábrany, ktoré ju držali na uzde. Poháňaná neuveriteľným hnevom jej oplatila výpady a celá škodoradostne povzbudená sa dívala, ako jej dopadajú na to dokonalé telíčko. Kým sa stihla spamätať po poslednom zásahu, vykopla vysoko nohu, snažiac sa trafiť ju do žalúdka. Bola v perfektnej pozícii, keď vtom jej telo proste... zmizlo. Už viac nestála pred ňou, ale kúsok vpravo. Zažmurkala a snažila sa zastaviť, ale bolo príliš neskoro.

Ellen ju bolestivo schmatla za nohu a využila jej vlastnú zotrvačnosť na to, aby ju pritisla k stene. Hlava jej len tak odskočila, až jej prasklo v krku. V ďalšej sekunde bola chrbtom k stene a jej nohy sa hojdali vo vzduchu. Bolo to príliš rýchle, dokonca aj na dlaka.

No nedostala príležitosť o tom uvažovať, hlavne nie vtedy, keď sa jej do krku zaťali dlhé a perfektne vytvarované nechty. Zalapala po dychu a snažila sa odtlačiť. Odmietala sa len tak vzdať, hlavne nie bez toho, aby dostala vysvetlenie na to, čo sa to, do pekla, práve stalo. Lenže Ellen bola až príliš silná.

Ruky jej padli popri telu, keď sa miesto obrysov miestnosti začala vidieť temné škvrny a jediné, čo si uvedomovala, bol stále sa zvyšujúci tlak na jej krku. S posledným zábleskom pevnej vôle zovrela ruku do päste a trikrát buchla do steny na znak toho, že sa vzdáva a súboj je u konca. Lenže úľava neprišla. Miesto toho akoby sa tlak v jej pľúcach ešte zväčšil, ako sa dožadovali čerstvej dávky kyslíka. Hlasy k nej doliehali z veľkej diaľky, videnie sa rozostrilo na jedinú veľkú machuľu. Cítila sa unavená ako snáď ešte nikdy. Túžila len zavrieť oči a poddať sa temnote...

Odrazu však bolesť zmizla. Cítila, ako jej telo bezvládne dopadá na čosi tvrdé, ale to bolo teraz nepodstatné. Dôležité bolo polapiť konečne dych a voľne sa nadýchnuť. Ešte nikdy neprivítala svoje podvedomé reakcie tak nadšene. Zdalo sa jej, že spolu so vzduchom sa do nej vlieva aj nový život. Namáhavo otvorila oči a keď sa jej konečne podarilo zaostriť, uvedomila si, že vedľa nej niekto kľačí. Na jej veľké prekvapenie to bol sám Sondag a v tvári mal vpísané čosi, o čom bola presvedčená, že tam už nikdy neuvidí – úprimný strach o ňu.

„Zbláznila si sa?! Veď sa vzdala, prečo si ju nepustila? Mohla si ju zabiť!“ vyčítal akýsi hlas Ellen. Len matne si uvedomovala, že patrí Stevenovi. Čo sa to so všetkými práve stalo, že sa o ňu začali starať? Alebo sa im len nepáčilo, že niekto porušil tunajšie pravidlá súbojov?

Niekto zafňukal. „Ja... ja som nechcela! Ne-nevedela som, kde-kde som. Do-doteraz som... som vždy musela zabiť každého svojho sú-súpera. Ak by som to ne-neurobila, za-zaplatila by... by som za to vlastným... ži-životom. Bol to reflex!“ vysvetľovala roztrasene Ellen a znela naozaj kajúcne. Keď však Phoebe putoval dole rozodratým hrdlom ďalší bolestný dúšok kyslíka, mala problém jej uveriť. Nemohla sa striasť podozrenia, že to urobila schválne.

„To nie je ospravedlnenie! Keby sme ťa nepotrebovali, tak... tak...“ koktal Sondag, ktorý sa od hnevu celý triasol.

Phoebe sa začala pomaly zviechať na nohy. Keby ju niekto nebol podoprel, spadla by opäť na dlážku. „Nechaj ju, som v poriadku.“ Akoby v rozpore s jej slovami jej hlas znel nanajvýš zachrípnuto.

„Hej, ak nerátaš to nové tetovanie na krku,“ ozval sa po prvýkrát Duncan.

Sondag jej pomohol postaviť sa a podopieral ju, aby nespadla. „Choď sa schladiť, Ellen.“

Potom už Phoebe začula len zvuk otvárania a následného zatvárania dverí. Akoby z nej padla nákova, s úľavou si povzdychla. To, ako blízko smrti sa ocitla, ju trochu desilo.

„Naozaj si v poriadku? Nechceš, aby sa ti na to pozrel Zach?“

Mierne pokrútila hlavou, ale hneď sa zastavila, keď sa jej rozostrelo videnie. „Potrebujem len sprchu a na chvíľu si ľahnúť. Budem v pohode. Vy tu ostaňte a pokračujte. Ja sa k vám pridám neskôr.“

V rozpore so svojimi slovami však ešte chvíľu stála na mieste a nechala sa Sondagom podopierať. Len veľmi neochotne sa od neho odpútala a trošku tackavo sa vybrala k dverám. Cítila sa vyčerpaná, akoby aspoň týždeň nespala.

Keď bola takmer pri dverách, všimla si, že Brax len nečinne stojí v rohu a na tvári mal taký sústredený výraz, akoby sa snažil vyriešiť spamäti zložitý matematický rébus alebo nejakú inú záhadu. Zbadal ju o okamih neskôr ako ona jeho. S potrasením hlavy k nej vykročil, ale ona ho zastavila. Potrebovala byť teraz sama, aby sa mohla zrútiť. Mala v sebe ešte dostatok hrdosti na to, aby ju pri tom nikto nevidel. Myra nemôže prehovoriť na nikoho iného iba na ňu, takže to brala inak. Hoci ani to jej na duševnej pohode nepridalo.

Sotva za sebou zavrela dvere, musela sa oprieť o stenu, aby ju udržali vlastné nohy, ktoré hrozili, že sa pod ňou podlomia. Neprešla snáď ani dvadsať metrov na koniec chodby, keď sa vedľa nej doslova odnikiaľ zjavil tieň a prirazil ju k stene. Už druhýkrát v priebehu pár minút sa ocitla priklincovaná o stenu práve krehko vyzerajúcou Ellen. Tentoraz jej ku krku pritisla predlaktie. Udusiť ju takto mohla len veľmi ťažko, ale hrozba toho dotyku bola viac ako jasná. Celá sa otriasla.

„Nebudem to opakovať znovu, ani ťa nebudem varovať. Brax vždy bol a vždy bude môj. Bez ohľadu na to, či sa ti to páči alebo nie.“

Nenávisť v jej slovách ju prinútila sa prikrčiť. „A čo ak si on vyberie niekoho iného?“ Napríklad mňa, žiadalo sa jej dodať, ale pud sebazáchovy jej v tom zabránil.

„Nedala som mu na výber. Bude môj.“

Phoebe naprázdno prehltla. „A ak s tým nebude súhlasiť?“

„Radšej nech je pod zemou, ako v tvojej posteli.“ Posledný raz na ňu zavrčala a vzápätí ju pustila.

Zložila sa na zem ako žalostná hromádka kostí a ochabnutých svalov, v duchu premietajúc nad jej slovami. Svedomie jej našepkávalo, aby si po ceste do izby urobila malú zachádzku ku kráľovnej. Pretože toto rozhodne nebol len výplod jej fantázie. Otázkou však ostávalo, či aj Brax a ostatní budú ochotní uveriť, že Ellen nie je ich spojenec a sleduje len vlastné sebecké ciele.

Kapitola 14. ¦¦ Kapitola 16.


Kapitolu by som rada venovala týmto skvelým čiteteľkám: izzie22, Mišičke, mime33, mea a Christine. Ďakujem, že ste mi ešte stále verné, aj napriek tomu, že podľa mňa tento príbeh občas poriadne škrípe. Ani neviete, ako veľmi sa teším, keď si od vás pod kapitolou nájdem nejaký odkaz, alebo len smajlíka. Pomáha mi to stále písať nové a nové pokračovania.

Vaša Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek V srdci tigra - Kapitola 15.:

4. mea
03.05.2013 [19:57]

to je mrcha Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Mišička
02.05.2013 [22:40]

Ellen je ale mrchaaaaaaaaaa....ale na druhej strane to pekne oživuje Emoticon ..... Myslím že to bude ešte dosť zamotané ....teším sa na to Emoticon .... Dakujem za venovanie Emoticon Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 02.05.2013 [20:41]

Ach ja som hovorila, že ta Ellen je mrcha. Phoebe by sa mala s týmto niekomu zdôveriť, niekomu kto by sa s ňou o všetkom porozprával, komu dôveruje. Emoticon
Jááj ci pana mne jej je tak ľúto Emoticon
Neviem si predstaviť ako to pôjde ďalej... fakt totálne si ma dnes dostala s touto kapitolou.
Nádhera Emoticon super kapitola.
Ozaj a dík za venovanie... a len tak pre info, kedy zabiješ Ellen? Emoticon

1. mima33 admin
02.05.2013 [19:51]

mima33Podľa mňa je to skvelý príbeh, plný fantázie...také mám rada Emoticon Emoticon Emoticon
Ellen je neustále menej a menej sympatická a jednoznačne mám za to, že Phoebe by toto je divné chovanie mala nahlásiť. A práve uvažujem, čo zač bude Ellen, lebo na dlaka to nevyzerá Emoticon
Rýchlo ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!