OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 14. kapitola

28.06.2011 (15:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 887×

BÁL

„Ahoj,“ pozdravila som otca, keď zaparkoval vedľa nás a vyšiel z vozidla.

„Ahoj, ako bolo v škole?“

„Ale, celkom dobre, hodiny lietania ma však asi zabijú,“ posťažovala som sa a ignorovala som Shanov úškrn.

„To zvládneš,“ podporil ma otec a vošiel dnu.

„Ideš ďalej?“ spýtala som sa svojho priateľa.

„Hm, hej,“ odvetil a kráčal za mnou poslušne ako psík. V obývačke som počula ako otec zapína správy, a tak som išla rovno do svojej izby. Keď som však otvorila dvere, čakalo ma nemilé prekvapenie.

„Do frasa, čo to má znamenať?“ spýtala som sa možno hlasnejšie, ako som chcela.

„Stalo sa niečo?“ podišiel ku mne Shane a nazrel mi ponad plece. Okamžite stuhol a na tvári mal rozzúrený pohľad. Jemne ma odstrčil a vošiel do miestnosti. Veci som mala rozhádzané všade, posteľ, ktorá bola ráno upravená, teraz nemala prikrývky ani vankúše- tie boli na zemi- a nad ňou bol na stene veľký červený nápis: TEŠÍM SA NA TVOJU SMRŤ!

„Krv,“ povedal ustarostene Shane, ktorý bol hneď pod ním. Vtedy sa pri nás zjavil aj otec.

„Preboha, kto to urobil?“

„Diana.“ Odpovedala som skôr sama sebe ako na jeho otázku.

„Je viac ako pravdepodobné, že to bola ona,“ poznamenal Shane. V jeho hlase bolo badať ľútosť. Ľutoval, že dopustil, aby sa toto stalo. Ľutoval, že dopustil, aby prežila. Ľutoval, že ma vystavuje takému nebezpečenstvu.

„Tvoja sestra očividne rada robí druhým problémy. Rodina sa nikdy nezaprie, chlapče,“ kruto poznamenal otec.

„Oci,“ napomenula som ho.

„To je v poriadku. Má pravdu.“

„Idem to upratať,“ vzdychla som si a zodvihla tričko, čo ležalo hneď pri dverách.

„Ak chceš, môžem ti pomôcť.“

„Budem veľmi rada,“ odvetila som a trochu sa usmiala.

„Nájdem v pivnici niečo, čo zmije tú krv,“ povedal otec a odišiel.

Len čo sa za nami zavreli dvere, môj priateľ bol už pri mne. Chytil mi tvár do dlaní- akoby si bol istý, že takto lepšie pochopím jeho slovám- a pomaly spustil:

„Je to moja vina. Prepáč mi to.“

„Prečo berieš vinu svojej sestry na seba?“ nechápala som.

„Pretože som to dovolil. Keby som ju cez toto leto vyhľadal a zabil, nemala by si teraz problémy.“

„Možno by si ju ani nenašiel. Nemôžeš sa trápiť, čo by bolo, keby. Je to tak ako to je a my si s tým nejako poradíme. A teraz by sme už fakt mali upratovať.“

Pozbierala som všetky šaty, ktoré boli po izbe porozhadzované- našťastie ani jedny neboli poškodené- uložila knihy a Shane mi dal do poriadku posteľ a vyčistil stenu prípravkami, ktoré našiel otec dolu v pivnici. Pre istotu som sa pozrela do kúpeľne, no tá bola v úplnom poriadku.

„Ďakujem, že si mi pomohol,“ povedala som a zmorená som si sadla na stoličku.

„Odčiňujem chyby mojej rodiny,“ odvetil s pohľadom upretým do tmy za oknom. Znova som si neuvedomila, ako rýchlo sa stmieva. Teraz v októbri už nebývalo dlho svetlo.

„Asi by som už mal ísť,“ povedal po chvíli, keď sa pozrel na hodinky.

„Nezostaneš? Teraz asi ťažko zaspím, keď viem, že niekto bol v mojej izbe.“

„Dobre, prídem oknom,“ odvetil a už ho nebolo. Vzdychla som si a zahľadela sa na upratanú izbu. Hoci vyzerala tak ako predtým, už nebola rovnaká. Podišla som k obloku a otvorila ho. Štipľavý vzduch mi naplnil pľúca a mňa striaslo. Vošla som do kúpeľne, umyla som sa, prezliekla, a keď som sa vrátila, Shane už ležal na mojej posteli. Opatrne som si k nemu sadla.

„Nemáš sa čoho báť,“ povedal, akoby z môjho výrazu vyčítal moje pocity.

„Ja viem. Ale keď si tu ty, mám oveľa väčšiu istotu,“ odvetila som a schúlila sa mu do náručia.

„Som rovnaká hrozba ako moja sestra,“ pošepkal mi do ucha a v tej chvíli to znelo hrôzostrašne.

„Netrep. Ty ma nechceš mučiť alebo hej?“ spýtala som sa a pozrela mu do očí.

„Nie,“ vzdychol si. „Poď už spať.“

Pekne som ho poslúchla a šuchla sa pod paplón. Zhasol lampu, objal ma a ako mi ískal vo vlasoch, pomaly som zaspala.

Vonku lialo ako z krhly a ja som bola rada, že cez ten lejak vidím aspoň trochu na cestu. Stierače pracovali ako odušu, no ani to mi bohvieako nepomohlo.

Toto mi robí počasie naschvál, pomyslela som si. Keď som pred niekoľkými hodina vyrazila k babám, aby sme šli spolu nakupovať, svietilo slniečko. No keď som vyrazila z ich príjazdovej cesty domov, ako na povel začalo pršať. Vtedy som však zbadala obrysy domu a bola som rada, že som nezakotvila niekde v strome. Zo sedadla spolujazdca som vybrala kostým v obale a vybehla do toho nečasu. Kým som prišla k dverám domu, bola som do nitky premočená.

„Ahoj oci,“ pozdravila som ho a zamierila rovno do kúpeľne.

„Ahoj, ako si sa mala?“ počula som z obývačky.

„Celkom fajn. Zohnala som  si super šaty na bál.“

„A Shane?“

„Ehm, idem s Lucasom,“ odvetila som mu vo dverách. Na hlave som mala uterák a studené veci sa mi nepríjemne lepili na telo.

„S Lucasom? Prečo?“ Očividne ho to zaujalo, pretože vypol zvuk správ a otočil sa ku mne.

„Je spln.“

„Aha, jasné. Takže inak by si s ním šla?“

„Ak by ma  pozval tak hej,“ odpovedala som, hoci som nechápala o čo mu ide. „Prečo ťa to trápi?“

„Nie... ja len som prekvapený, že s ním nejdeš.“

„Hm, tak fajn,“ odvetila som pochybovačne a odišla do svojej izby. Tam som si konečne vyzliekla mokré šaty a prezliekla sa do svojich obľúbených, starých teplákov a rozťahaného trička. V tom zdola zazvonil zvonček a skôr ako som otvorila dvere na izbe, počula som otcov hlas.

„Ahoj Shane.“

„Dobrý Tony.“

„Nessa je hore.“

„Ďakujem, nezdržím sa dlho.“

V duchu som sa usmiala nad ich chabým rozhovorom. Predtým ako som ocovi povedala, že ma jeho sestra chce zabiť,  sa k nemu správal celkom priateľsky. Veci som poukladala na radiátor, a keď som sa otočila, už stál za mnou.

„Ahoj,“ povedala som a ústa sa mi roztiahli do srdečného úsmevu.

„Ahoj,“ odvetil a preplietol si prsty s mojími. „Čo to je?“ spýtal sa a hodil zvedavý pohľad na môj kostým v obale, ktorý visel na dverách do kúpeľne.

„Ehm, nič,“ odvetila som a prebehla som na druhú stranu izby, že ho schovám, no Shane bol oveľa rýchlejší. Pomaly uvoľnil zips až vypadol čierny oblek.

Pozrel sa na mňa s nadvihnutým obočím a úškrnom na perách.

„Latex?“ zasmial sa.

Cítila som, ako sa mi krv nahrnula do tváre.

„Máš k tomu aj bič?“ uťahoval si zo mňa.

„Nie, je na maškarný,“ vysvetlila som mu.

„A za čo ideš? Za dominu?“

„Catwoman. Sorin nápad,“ odvetila som so sklopeným zrakom.

„Ako ľutujem, že tam nebudem. A za čo ide Lucas? Za Batmana?“

„Môžeš toho nechať?“ spýtala som sa už nahnevane, že sa na mne opäť dobre baví. Vytrhla som mu vešiak z ruky, zapla zips na obale a surovo ho strčila do skrine.

„Tak prepáč,“ ospravedlnil sa a hodil na mňa smutný pohľad. „Ale aj tak by som ťa v tom chcel vidieť,“ povedal a lišiacky sa usmial.

„Máš smolu,“ odvrkla som mu.

„No tak.“

„Nie,“ odvetila som rázne, no keď som pocítila chlad jeho pier na mojom krku, všetok hnev razom prešiel.

Nenávidím ho za to, čo robí, pomyslela som si.

„Naozaj sa mi v ňom neukážeš?“ zašepkal mi do ucha.

„Nie, vyzerám v tom hrozne. Dosť, že sa v tom musím ukázať pred celou školou. Nechcem sa strápniť ešte aj pred tebou,“ vysvetľovala som trasúcim hlasom.

„Pekne som ťa poprosil,“ zamumlal pri mojej sánke.

Nemohla som odpovedať. Bála som sa, že sa mi hlas od nervozity zlyhá.

„Čo ťa presvedčí?“ spýtal sa- určite vyškerený ako ma zdeptal- a končekmi prstov mi prechádzal po celej ruke až mi naskočila husia koža.

Bolo to o nervy. Mala som chuť vymaniť sa mu, no nohy ma neposlúchali- popravde nejaká časť môjho mozgu bola natešená, že sa so mnou takto hrá.

„Prečo ťa v tom Lucas môže vidieť a ja nie?“ pýtal sa tajomne zastretým hlasom s ústami pri mojom nahom pleci.

„Lucas so mnou ide na ten bál,“ odvetila som konečne.

„Áno, a priznám sa, najradšej by som mu za to odtrhol hlavu, ale kvôli tebe to neurobím.“

„Aké veľkorysé,“ odvrkla som sarkasticky.

Odrazu ma oblapil okolo pása a otočil si ma tvárou k sebe.

„Ako dlho ťa mám presviedčať?“ spýtal sa smutne.

„Neprehovoríš ma.“

„Hm, chceš sa staviť?“ Jeho pery- niekoľko centimetrov od mojej tváre- sa skrivili do úškrnu.

„Pokojne,“ odvetila som a zahľadela sa na stenu za ním.

„O čo?“

„O dušu?“ spýtala som sa protivne, no až keď sa odtiahol na druhú stranu izby som si uvedomila, čo som povedala. „Prepáč.“

Cítila som sa mizerne, keď som mu sťažovala túto situáciu. Už bez mojich blbých rečí to má ťažké. Sestra, ktorá chce zabiť jeho frajerku, jeho pudy ukrývajúce sa v jeho srdci, ktoré chcú vyplávať na povrch, aby mohli zabiť jeho frajerku, jeho predurčenie byť najvyšším Lovcom v celej histórii.

Som ja ale hlupaňa, pomyslela som si.

„Nič sa nestalo, ale tá stávka by zrejme neplatila,“ povedal drsne.

„Prečo?“ nechápala som.

„Pretože nemám, čo staviť. Nemám dušu.“

Oči som mala vytreštené a ústa otvorené dokorán. Mozog mi pracoval na plne obrátky, aby mohol pochopiť informáciu, ktorú práve dostal. On nemá dušu, prehrávalo sa mi v hlave. Už mi to aspoň trochu dávalo logiku. Nemôže  zomrieť, pretože nemá dušu.

„Fu.“

Geniálna odpoveď, no bolo to jediné, na čo som sa zmohla.

„Ďalší kúsok skladačky, ktorá vytvára hrôzostrašný obraz,“ hovoril si pre seba.

Prudko zdvihol hlavu a pozrel na mňa. Pravdepodobne videl môj ohromený výraz, pretože zvraštil obočie a namiesto pekne krojených pier mal prísnu čiaru.

„Asi by som mal ísť,“ povedal po chvíli ticha.

Chcela som ho presvedčiť, aby zostal, no bola som si istá, že by som neuspela. Podišiel ku mne, pobozkal ma na čelo- skoro som to ani necítila, tak opatrne sa ma dotkol- a odišiel.

V tú noc som mala hrozne nepríjemné sny.

Celý víkend bol ako mučenie. Zdĺhavé mučenie, ktoré nechcelo prestať. Shane sa mi neozval a ja som mala divné výčitky svedomia. Dni sa vliekli pomaly, a keď som prišla v pondelok do školy, nebol tam. V podstate chýbal celý týždeň. Bolo zvláštne, ako sa bez neho čas strašne vliekol.  Nič ma nedokázalo zabaviť na viac ako päť minút. Popoludnia som trávila s babami, no aj tie sa sťažovali, že som duchom neprítomná. Nakoniec som sa však schopila a do piatku som bola opäť normálna- teda, aspoň som bola taká ako obyčajne.

„Nessa, je tu ten tvoj Lucas,“ zavolal na mňa otec.

„Idem,“ odvetila som z dverí svojej izby.

Ešte raz som sa postavila pred zrkadlo. V tom čiernom, latexovom kostýme som vyzerala neodolateľne, ako povedala Sora. Zvýrazňoval každý detail môjho bezchybného tela. Pridala som poslednú úpravu- škrabošku, ktorá mi dodávala nádych tajomnosti- a zišla dolu do chodby. Keď ma môj kamarát zbadal, nezmohol sa na slovo.

„Wow,“ vypustil zo seba.

„Casanova?“ spýtala som sa ho prekvapene.

„Preboha, čo to máš na sebe?“

Otcova reakcia sa mi zdala namieste, no nemusel to až tak preháňať. Hoci som toho na sebe nemala veľa, všetko čo malo byť zahalené, bolo zahalené.

„Oci, vieš, že je to maškarný bál. Je to maska, ktorú mi vybrala Sora.“

„Áno, ale bude rajcovať každého chalana v tej miestnosti,“ zlostil sa.

Bola som ohromená, aký slovník si vybral. Vulgárnych a takýchto výrazov sa snažil vyvarovať.

„Prosím ťa,“ odfrkla som.

„Vieš, čo máš robiť, ak sa ťa nejaký chalan dotkne bez tvojho súhlasu?“ spýtal sa a pritom sa díval na Lucasa.

„Odhodiť ho,“ odvetila som poslušne.

„A čo budeš robiť, ak sa ťa pokúsi.... znásilniť?“

„Nechám ho vybuchnúť.“

„Tak fajn dcérenka, bav sa,“ odpovedal a vrátil sa k svojim večerným správam. Zobrala som si kabát a vyrazila do studeného večera. Cesta tam nám ubehla veľmi rýchlo.

„Som prekvapený, že ti Shane dovolil ísť takto na ten večierok,“ povedal po chvíli Lucas.

„No... on videl tento kostým len na vešiaku. Keby ho videl na mne, buď by šiel, alebo by ma vôbec nepustil.“

„Tvrdé podmienky,“ zasmial sa.

„Niekedy sa to hodí,“ obraňovala som svojho frajera.

„Kedy?“

„Keď mi hrozí nebezpečenstvo.“

„Ale to ti teraz nehrozí, či?“

„Nikdy nevieš,“ usmiala som sa naňho a vystúpila z auta. Pred školou nás už čakala celá parta.

„Konečne ste prišli,“ zvolala Sora a objala ma. „Máš ten kostým, ktorý som ti vybrala, však?“ spýtala sa výhražne.

„Áno mám, ale vyzerám ako nejaká štetka.“

„To my tiež,“ povedala s úsmevom a ukázala mi svoj kostým super hrdinky. Bol odvážnejší ako ten môj. Mal dlhé rukávy, ktoré predvádzali jej štíhle ruky. Vpredu na bruchu mala oválny výstrih a na očiach čiernu masku.

„Vieš čo? Takto by sa pravdepodobne obliekli tie tri cundry z prvého ročníka.“

„Nie, tie som omrkla. Všetky majú kostýmy zajačika z playboya, ale v inej farbe,“ zreferovala mi.

„A čo je Kevin?“ spýtala som sa, keď na ňom zakotvil môj pohľad.

„On má byť kapitán Hook z Petra Pana,“ odvetila, akoby ju to urazilo.

Zrazu ma chytila za ruku a ťahala ku skupinke.

„Čau dračica, vraj si štvrtá super hrdinka,“ usmieval sa Anthony.

„Ak nechceš skončiť zle, neprovokuj hej,“ odvetila som mu uštipačne.

„Ale Nessa, ty vieš, že to ja len kvôli tomu, že ťa mám rád,“ zahováral a objal ma okolo ramien.

„Zabudol si, že tu máš priateľku?“ zasmiala som sa, keď som videla Lucyin nazlostený výraz.

„On chce len  vedieť, či znova prehral stávku,“ zasmial sa Max.

„Do čerta! Vy dvaja s tým neprestanete?“

„Keď nás to tak baví,“ zasmial sa Thony. „Tak sa ukáž.“

„Aj tak máš smolu. Podľa mňa by si nikdy na seba nevzala niečo, čo jej poradili tieto tri,“ uškrnul sa Susiein priateľ.

„Hej!“ ozvala sa urazene Sora. „Ona si to obliekla.“

„No,“ pobádali ma tí dvaja.

S nechuťou som si rozviazala plátenný kabát a odhalila svoje prestrojenie.

„Tak kto na mne vyhral?“ spýtala som sa odhliadnuc od ich vyjavených výrazov.

„Super. Dvacku mám naspäť. Diky ti,“ zasmial sa Anthony, a keď okolo mňa prebehol dal mi pusu na líce.

„Ste ako nespratné decká!“ nakričala na nich Sora.

Okamžite zastali a ohromene na ňu zazerali.

„Prepáčte, to tie Nessine emócie,“ vysvetlila.

„Tak ideme už dnu?“ spýtal sa Lucas.

Prikývli sme, odložili si veci do skriniek a vkročili do davu tancujúcich postáv. Zo začiatku som sa cítila divno, keďže som mala ten kostým, no potom som to nechala tak. Lucy, Susie, Sora a ja sme to poriadne roztočili. Ten pocit mi chýbal strašne dlho. Hudba sa vpíjala do mojich pohybov, tancovala spolu so mnou a zároveň ma unášala do neznáma. Po piatich pesničkách som si však musela na chvíľu sadnúť, a tak som zamierila k nášmu stolu. Všetci okrem Anthonyho boli na parkete. Keď som však bola pri ňom bližšie, všimla som si, že jeho bezstarostný výraz nahradil akýsi kamenný.

„Čau,“ pozdravila som ho- mala som podozrenie, že keby som na seba nejako neupozornila, nevšimol by si ma- a odpila si z koly.

„Hej, kde máš svojho Batmana?“ spýtal sa a na tvári mal opäť ten detský úsmev. „Alebo Shana s Lucasom podvádzaš?“

„Nie. On.... dnes nemohol prísť,“ odvetila som príkro.

„No, to musel byť veľmi veľký dôvod, keď ťa nechal napospas svojmu nepriateľovi v takomto kostýme,“ zasmial sa a premeral si ma od hlavy po päty. Od neznámeho chalana by mi to bolo asi nepríjemné, no ja som vedela, že Anthony Lucy miluje ako nikoho iného, preto mi to nevadilo a len som sa usmiala.

„Ja som ho tak trochu urazila.“

Nebola som si celkom istá, či slovo „urazila“ je to správne. Možno som ho nahnevala, či zarmútila, neviem, pretože som ho odvtedy nevidela.

„So Shanom je to trochu komplikované. Presne ako s tebou. Vy sa dokážete rýchlo nasrať,“ zasmial sa. „Ale dlho to netrvá a znova ste v pohode. Inak ešte raz ti ďakujem za tú dvacku.“

„Máš za čo.“

Vtedy skladba skončila a nahradila ju veľmi pomalá a smutná pieseň.

„Idem nájsť tú svoju fantastickú ženu“ povedal a zmizol v dave. Vzdychla som si, sedela a pozerala na dni svojho pohára.

„Smiem prosiť?“ spýtal sa dobre známy hlas. Zdvihla som oči od pitia- alebo skôr od toho, čo zostalo- a zazrela som Lucasa.

„Hej,“ usmiala som sa a podala mu ruku, aby ma mohol zaviesť na parket. Tam ma opatrne chytil okolo pása- akoby sa bál, že by som ho mohla odhodiť alebo rovno nechať vybuchnúť- a ja som ho oblapila okolo krku. Zo začiatku bolo čudné byť pri ňom takto blízko, no potom ma všetky tie nezmyselné pocity opustili a ja som nevnímala skoro nič. Uvedomila som si až koniec tej balady. Usmiala som sa na Lucasa a otočila sa, že si opäť sadnem na svoje miesto, keď v tom som zazrela vo dverách žiarivo bielu postavu. Na tele mal čierne tetovanie, ktoré spôsobil spln a krvavé oči prečesávali miestnosť, akoby niekoho hľadali. Moje nohy sa okamžite vydali jeho smerom, a keď som bola tak blízko, že ma zbadal, usmiala som sa nad jeho ohromeným pohľadom.

„Do frasa! Ty si tuším naozaj išla za tú dominu,“ zasmial sa.

„Ak ti ju Catwoman pripomína, v pohode,“ ignorovala som jeho doberanie. „Pravdepodobne si nevidel Lucy, Susie a Soru. Vyzerajú lepšie ako ja.“

„Zlatko, nikto nevyzerá lepšie ako ty.“

Jemne som ho buchla po hrudi. „To hovoríš len preto, že si pod vplyvom splnu.“

„Nie.“

„Už nie si nahnevaný?“ načala som nebezpečnú tému.

„Ja som nebol nahnevaný ak narážaš na ten piatok.“

„Tak prečo si neprišiel do školy? Cítila som sa hrozne previnilo.“

„Previnilo by si sa mala cítiť, pretože to kvôli tebe je teraz v ohrození každá duša v tejto miestnosti vrátane tvojej.“

„To mi tak nevadí. Dala by som hocakú dušu za okamih s tebou,“ odvetila som.

„Počúvaš sa, čo hovoríš?“ spýtal sa neveriacky.

„Hej a asi by som mala povedať, že ma to mrzí, ale klamať sa nesmie.“

„Trdlo jedno,“ odpovedal s úsmevom a objal ma.

„Shane!“ zvolal Anthony. „Tak ty si nakoniec prišiel? Ale aký kostým to máš na sebe?“

„Som predsa Lovec duší,“ zasmial sa.

„No jasné,“ pritakal kamarát a odišiel.

„Ideme tancovať?“ spýtala som sa Shana.

„Nedáš mi pusu?“ spýtal sa a urobil na mňa psie očká, no pri tých karmínovočervených zreničkách to vyzeralo hrôzostrašne.

„Zabudol si, že ma môžeš zabiť?“

„Malý bozk ti nič neurobí,“ namietol a už sa ku mne nakláňal.

„Nessa, zháňala ťa Sora,“ vyrušil nás Max.

„A kde je?“ spýtala som sa s úškrnom.

„Pri stole.“

„Dobre, diky.“

„No, dostanem konečne pusu od mačacej ženy?“

„Nepočul si? Sora ma chce,“ odvetila som a zmizla v dave, ale mala som ‚tušáka‘, že ma nasleduje.

„Čo si chcela?“ spýtala som sa pri našom stole.

„Ja.. vlastne už nič,“ usmiala sa ospravedlňujúco. Potom sa krátko pozrela na Shana. „Vyzeráš ako ozajstný Lovec,“ poznamenala a vyskočila s Kevinom tancovať.

„Poď,“ chytila som svojho priateľa za ruku a viedla ho medzi ľudí. Vzbudil veľkú pozornosť- veď kto by nie takým kostýmom-, ale ani jeden z nás si to nevšímal. Chytil ma okolo pása a pritlačil si ma k sebe. Hoci vyzeral desivo, istým spôsobom ma to fascinovalo- asi som v tej kole niečo mala.

„Ten kostým je super,“ povedal mi. „Asi som ťa s Lucasom nemal pustiť, keď vyzeráš..... “

„ .....akoby som s každým chrápala?“ zasmiala som sa.

„Moja malá domina,“ zasmial sa a bez varovania ma pobozkal. Hlavou mi prebehol prúd neznesiteľného tepla až sa mi poriadne zatočila. Rýchlo som sa od neho odtiahla a uprela naňho vyčítavý pohľad.

„Chceš ma zabiť?“

„Nemáš ma provokovať svojím zovňajškom,“ protirečil mi.

„Takže teraz som zlá ja?“ spýtala som sa neveriacky.

„Uhm,“ súhlasne prikývol. „Keby si nemala ten sexy oblek, možno by som sa ovládol, ale takto..... Vieš, čo so mnou robí mesiac?“

„Hej,“ odvetila som.

„No tak tým kostýmom sa to znásobilo,“ zaškeril sa na mňa.

Autor: Moonlight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 14. kapitola: