OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 12. kapitola

02.06.2011 (19:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 840×

PREPÁČ, ALE BOJÍM SA

1. október 1949

Už ma to všetko unavuje. Sestra sa hrozne usiluje, aby mňa a Matta rozdelila. Podľa mňa žiarli. Žiarli, pretože ja mám takého skvelého chlapca a ona nemá nikoho. Vlastne sa ani na ňu nehnevám, skôr mi jej je ľúto. No napriek jej varovaniam sa s ním aj tak stretávam. Minule ma v škole zoznámil so svojimi súrodencami. Vraveli, že mám dobrú dušu.

Pri tej vete som sa zastavila. Chúďa, vôbec nevedela, čo tým myslia. Určite ich musela lákať, pretože Amanda nebola schopná ani klamať, taká bola čistá. Zrazu som začula nejaký šuchot. Okamžite som schovala denník a zavrela ho do nočného stolíka. Zrazu sa pri mne zjavil Shane.

„Bože, nemôžeš sa takto zakrádať.“

„Vystrašil som ťa?“

„Nie, len... nechaj to tak.“

„Dobre,“ odvetil a objal ma. Išla som sa zblázniť z tej vône. Jemne sa odo mňa odtiahol a vrhol pohľad na moju dnešnú kresbu. Opatrne ju vzal do ruky a skúmal každý ťah ceruzky.

„Ako si sa mala s Lucasom?“ spýtal sa, keď odložil obrázok.

„Fajn,“ odvetila som nenútene. Oprel sa o vankúše a uprel na mňa svoje modré oči. Akoby tušil, že mu niečo tajím, akoby mal nejaké podozrenie, akoby sa snažil vyčítať z mojej tváre, či mu neklamem. Povedala som si, že sa nebudem zbytočne zhrýzať a položila som si hlavu na jeho hruď. Tvár si zaboril do mojich vlasov a vdychoval ich vôňu. Prstom mi nadvihol bradu, aby ma mohol pobozkať. Oblapil ma okolo pásu a pritiahol si ma bližšie. Srdce mi išlo rozhodiť od nervozity. Pomaly sa na mňa prevrátil a bozkával ma na krku a pomaly schádzal nižšie po kľúčnej kosti. Cítila som jeho náruživosť. Objala som ho okolo krku a ešte viac si ho k sebe pritisla. Prahla som po takýchto dotykoch. No moje podvedomie sa začalo brániť. Je tu tvoj otec. Nie je to bezpečné. Čo ak jeho pudy zvíťazia? Chceš dopadnúť ako to dievča z denníka?

Snažila som sa ten hlas v mojej hlave umlčať, no on sa nevzdával. Uvoľnila som si ruky a zaprela sa mu do hrude. Pochopil a trochu sa odtiahol. Keď som videla jeho nechápavý pohľad, nevedela som, ako mu to mám vysvetliť.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa opatrne.

„Nie... ja len... otec je dolu,“ vyrukovala som so svojím chabým argumentom. Priložil si pery na môj krk a jeho dych ma šteklil keď prehovoril.

„Ale to nie je jediný dôvod, že?“

Presne. Trafil si do čierneho, pomyslela som si. Ja sa len bojím, že mi tu vyrveš dušu z tela, hovorila som si stále pre seba. Ako dobre, že mi nevie čítať myšlienky.

„Ja... bojím sa, že tvoje pudy... že ťa tvoje pudy ovládnu,“ prehovorila som tichým hlasom a dúfala som, že som mu tým neublížila.

„Aha,“ odvetil a ľahol si vedľa mňa na chrbát.

Cítila som sa mizerne, no nevedela som, či som na to pripravená. Celé to bolo popletené. Chcela som jeho dotyky, no bála som sa, že sa jeho lovecké vlastnosti prejavia a ja skončím bez duše. Tiež tu bolo riziko, že sem hore príde otec a to by bol koniec zasa so Shanom.

„Nessa, prepáč, mal som byť rozumnejší,“ povedal po chvíli.

Po tej odpovedi som sa cítila ešte horšie. Nechcela som, aby sa kvôli mne trápil. Moje podvedomie zrazu nebolo vôbec šťastné, že ma donútilo ho od seba odtisnúť. Otočila som k nemu hlavu a pritisla si pery na jeho sánku.

„Ja som nechcela...“ Nemala som poňatia, čo chcem povedať. Možno niečo čo by zmiernilo môj pocit trápnosti zo seba.

„Ja ťa chápem. Ale je dosť možné, že by sa to stalo,“ povedal a pohladil ma po vlasoch. „Už sa preto netráp.“

Popravde, vôbec som si nebola istá, či ma pochopil správne- či som pochopila ja seba. Na hrudi som cítila nepríjemný tlak, akoby som tam mala stokilové závažie. Odrazu som hlasno zívla.

„Mala by si ísť spať,“ prehovoril. „Je veľa hodín,“ ukázal na môj nočný stolík. Bolo takmer desať.

„Asi hej,“ odvetila som a znova si zívla.

„Pekné sny. Prídem po teba ráno.“

Vtlačil mi jeden bozk na čelo a letmý na pery a zmizol. Poriadnu chvíľu som nemohla zaspať, stále som rozmýšľala nad tým, čo som urobila. Potom ma však premohla únava, a tak som sa nechala unášať zmesou snov.

Menšia oddychová kapitola. Chcela by som sa poďakovať za všetky komentáre, ktoré ste mi doteraz napísali, veľmi ste ma tým potešili a aj ma vždy nakopnete, aby som napísala ďalšie a ďalšie kapitoly :)

Takže práve preto táto kapitola patrí Mirror, Elis, Safire, nessi a ajeje :) ďakujem vám

Autor: Moonlight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 12. kapitola: