OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Rebelka - 4. kapitola

26.12.2012 (16:00) • JennyferRocks • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 821×

„Matty? Už viem tú sumu, je to dvetisíc."

„Skvelé, toľko nezoženieme."

„Ja viem, že nie, netuším, čo teraz," hlava mi padla do tváre, v očiach som mala iba odraz špinavej bielej nemocničnej podlahy, „ešte sa ani poriadne neprebrala."

„Punkie, neboj sa, bude to v poriadku, určite, jediné, čo musíš zistiť, je adresa a telefón toho muža, potom mi to pošli v smske a ja sa sním dohodnem, možno urobí ústupok a dovolí nám doniesť mu tie prachy po častiach."

„Naozaj? Ty s ním chceš vyjednávať splátky?"

„Nechcem, nemáme inú možnosť."

„Matty, sú to moje sračky, ty v tom byť nemusíš, prosím, nech ti neublížia, nerob to kvôli mne." Zaborila som si ruku do neučesaných vlasov, pár z nich mi ostalo na dlani.

„Ja ťa v tom nenechám samú, ako si ty nenechala mňa."

„To nič nebolo, naozaj, toto je o inom, možno ide o naše životy, sama neviem, čo proti mne stojí."

„Nič nie je také zlé, aby sme tomu nemohli odolať, nehádaj sa so mnou, drž sa tam, uvidíme sa čoskoro," povedal a zavesil.

„Mattew!" skríkla som do telefónu no ozvalo sa už iba prerušované pípanie. Kompletne som sa zložila na gauč, objímala som si kolená a modlil sa k svetu, aby mu neublížili.

Spomínala som na našu prvú noc, keď sme sa spoznali a stali sa z nás priatelia. Mattyho dobili takmer na smrť, bola neskorá jeseň, pršalo a ja som kráčala po ulici s Lucasom. Vtedy som bola v gangu nová, keď som ho našla tam ležať, nemala som odvahu ho presviedčať, aby som ho mohla zatiahnuť do klubovne, medzi partiu, netušili sme, čo je zač. Tak istý čas prespával v našej pivnici, mal len osemnásť a bol z neho tulák, ako z väčšiny chalanov z týchto kruhov. Len sa bezcielne túlal, mal priateľov naoko a špinavé peniaze, sem-tam lacný byt a žiadnu budúcnosť. Z domu ušiel síce dobrovoľne, no každý z nás na to mal svoje dôvody, boli sme už raz takí, aký bol život k nám, takí sme boli boli my. Prispôsobili sme sa životu ľahkých zločinov, odvšadiaľ sme odchádzali bez stopy, životu na dne. Pričlenil sa k nim jednoducho a rýchlo, ako ja. Bom mojím bratom, od začiatku nás k sebe viazalo puto a Lucas vždy vedel, že všetko zvládneme aj bez nich, tak či tak sme ich potrebovali, nie k prežitiu, ale k životu.

Sucho v krku a nechcelo sa mi zájsť ani na záchod, aby som sa napila vody, iba som ležala a čakala, ako pôjde život. Ani som poriadne nevnímala, ako si ku mne prisadol a pozeral sa na mňa, kým som cestovala svojím svetom. No potom ma pohladkal po ruke a spoznala som ten dotyk, nikto iný sa ma nikdy tak nedotýkal. Slabo som pootočila hlavou aby som sa uistila, že je to skutočne on.

„Som si istý, že si to nebola ty, Tomasovi by si mobil v živote neukradla, ani nikomu z tvojich priateľov, nešlo by to, lebo si dobrý človek a prepáč, že som tomu vtedy uveril."

„Timo, to je v poriadku, netráp sa, s blondínkou som si to vykšeftovala a Tomas ma sám o sebe teraz absolútne netrápi, nech ma aj má za zlodejku."

Zasmial sa. „To by si hádam ani nebola ty, keby si ju po tom, čo ti urobila, len tak nechla ísť."

„To ani náhodou, tak čo, sme zase v pohode?"

„Túto otázku by som mal položiť skôr ja, ale keď už si ma predbehla, tak dúfam, že áno."

Pritisla som sa bližšie k nemu, nemocnice ma vždy nesmierne desili. „Super, kamarát na krku sa mi teraz veľmi zíde."

„Je mi straštne ľúto, čo sa prihodilo tvojej mame, aj to, že som tu nebol skôr."

„Z toho si nerob hlavu, dôležité je, že si sa vrátil a dúfam, že sa uzdraví, no popravde, už tu sedím zopár hodín a stále mi nikto ani len nepovedal, čo jej je."

Kým bol Timo pri mne, cítila som oporu, ako keby ma z jednej strany nič nemohlo zasiahnuť, no bohužiaľ moja druhá strana už bola zničená až dostatočne a uvedomovala som si, že toto je iba začiatok všetkého zléčo, čo ešte len príde.

Autor: JennyferRocks, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rebelka - 4. kapitola: