OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Povedz mi to tancom, prosím - 20. part

27.08.2013 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 683×

„Čau, o čo ide?“

„Ale... jedna známa potrebuje zopár súkromných hodín tanca. Filip, záleží mi na nej, preto sa pýtam najprv teba, si v tomto smere spoľahlivý. A ty čo voláš?“

„Ok, uvidíme, ako som na tom s časom. Henry, moja vec počká, počuj, môžeš sa staviť v štúdiu za mnou? Finišujeme na sobotu, nemôžem pobehovať.“

„Ok, mám aj nový džob na leto, možno by sme mohli spojiť moje koncerty s tancom. Kedy mám prísť?“

„Nájdeš ma tu od teraz minimálne do pol noci.“

„Dohodnuté, do hodiny som tam. Sia, kámo.“

„Čau.“

Občas je aj divný štvrtok ústretový, naukladá situácie do radu ako puzzle a veci dokonale zapadajú do seba. Len si správne vedieť vybrať smer.

- - -

Zmučená Ivica vbehla na ženské oddelenie, krvácajúca pravá dlaň necháva stopu na svetlej podlahe. Dievča plné strachu, bolesti i zdesenia skončilo na toaletách, zamklo sa v jednej z kójí, zviezlo na zem, usedavo plače.

Čiperná sestrička s výsledkami v rukách zabočí na chodbu z izby, keď jej zrak padne na čerstvú krv pri nohách. Profesionálne oko oskenuje veľkosť kvapiek, ich vzdialenosť a už vie, že kto si dosť krváca a mala by ho nájsť  čím skôr...

Červené kolieska na podlahe nemajú pravidelný guľatý tvar, keby hej, obeť by musela stáť na mieste bez pohybu.

Lenže Ivica bežala, každá kvapka mala udanú od nej počiatočnú silu, smer a priťahovaná zemskou príťažlivosťou sa roztrieštila o podlahu v natiahnutom tvare. Práve výsledný smer kvapiek naviedol bezpečne sestričku k toaletám. 

Jednoduché, zasa fyzika v praxi.

Ďalšie kvapky svietia až ku dverám kóje: „Haló, kto je tu? Ozvite sa. No tak, vidím krv na zemi a počujem plač.“

„Ja som, sestry.“

„Kto ja?“

„Ivica.“

„Dobre. Čo sa stalo? Môžte otvoriť? Chcem vás vidieť.“

„Nič, len nevoľno, musím tu ešte zostať.“

„Ivica, na zemi je krv. Je vaša? Krvácate vy?“

„Aha... a... asi, trošku som si poškriabala ruku.“

Naše vydesené chúďa ani nepostrehlo, že má roztrhnutú dlaň od Nezábudky, od bodnutia do Andyho stále zviera šperk v dlani. Schúlená pri mise, telo v triaške, strach z útočníka lieta hlavou, adrenalín ženie tep do výšok.

Fyzické telo tepe bolesťou a pridáva sa duša... tá snáď bolí ešte viac!

Prečo práve ona? Prečo Ivica musí byť obeťou úchyla? Pocit zneužitia, potupenia a bezmocnosti jej nedá dýchať. Čo keď sa vráti? Čo keď ju zasa nájde a bude mučiť? Kam utiecť? Kam sa skryť?!

Čo a komu oznámiť? Mama bola na návšteva doobeda, Barbi dnes nepríde, učí sa a Henry musel do nahrávacieho štúdia.

Myslela si, že je koniec, že Henry uzavrel cez priateľa nechutnú časť jej života menom Andy. Má do toho znova zatiahnuť Henryho... asi, sama nič nezmôže... hoc, divný protichodný pocit velí nič nepovedať.

Bránila sa Nezábudkou, vypláva to na povrch, bude musieť objasňovať odkiaľ ju má a prečo ju stále nosí pri sebe. Nechce sa jej zradiť svetu nič o Lukovi.

Sestrička stojí pri dverách, škáročkou pod nimi prichádza tenučký pramienok krvi.

„Ivica, otvorte dvere, musím vás vidieť, hneď.“

„Prídem o chvíľku za vami.“

„Nie, otvorte, prosím, nenúťte ma použiť násilie.“

„Sestry, je to fakt také súrne?“

„Áno.“

Prestrašená pacientka postáva vo dverách, sestrička ihneď nájde zdroj krvácania, vezme Ivicu okolo pliec, kráčajú pomaly na ošetrovňu.

Pacientka vrávorá, je vedená ku zmiešanej chodbe, kde ju napadol Andy. Ten tam už nie je, ale Ivici sa strachom úži dych, srdce nestíha pumpovať zúženými cievami krv, málo kyslíka, nevoľnosť na spadnutie.

„Sestry, musím si ľahnúť, hneď.“

Stihli vojsť na ošetrovňu, Ivica bledá ako stena, zviezla sa na zem, sestrička spomalila pád a klesla s ňou na kolená.

„Kruci! Poďte mi niekto pomôcť. Zavolajte lekára, rýchlo.“

„Ivica, som pri vás, to bude ok.“

„Ja viem, že nie, sestry, už nikdy... nebude ok...“ Ivica stráca lesk z očí, sestrička zmizne v hmle.

Nastal čulí ruch na ošetrovni, sestričky z dennej aj nočnej zmeny sa práve striedali, tak teraz všetky kmitajú okolo Ivici. Už je tu aj Beatrix, ktorá vidí prvý raz Ivicu od nešťastia s kanylou. 

Vyniesli nevládne telo na posteľ, rýchle kroky lekára pulzujú chodbou, hľadajú, merajú, počúvajú, snoria, pomáhajú...

Ivici vyletela teplota, drví ju zimnica, stále bojuje s mrákotami, dostala rýchlu infúziu, obklady. Medzitým prišiel chirurg doktor Weber, pripravený na ošetrenie roztrhnutej dlane.

Pomerne skoro sa im podarilo stabilizovať Ivicu, stiahli teplotu, potlačili zimnicu, srdce sa umravnilo. Doktor Weber odmotal Nezábudku zo zranenej ruky, vhodil do misky, vpichol lokálne anestetikum, štyri stehy cez dlaň, skontroloval rekonštruovanú žilu, vymenil obväzy.

„Povie mi niekto, čo sa zasa stalo s pacientkou. Má sa u nás liečiť, ale je dobitá ako ragbyový hráč,“ vojde  primár, hnevlivo hundre.

„Neviem, našla som na chodbe krv a potom aj Ivicu na toaletách. Nestihla som sa vyzvedieť čo sa stalo.“

„Nehnevajte sa... na ňu, moja chyba... prechádzka na veľkej chodbe... prišlo mi zle... zachytila som sa zábradlia, hlúpo... asi zavadila o čosi a zranila som...“ Ivica sťažka súka slová, tmie sa jej pred očami a jasné, že si vymýšľa, chce ochrániť sestričku.

„Dobre, ďakujem Ivica, preložíme vás do izby a sestričky vás budú chodiť kontrolovať.“ Primár uzavrel nepríjemnú kauzu, zvyšok si vybaví s personálom mimo dosahu pacientky.  

- - -

„Ahoj, Henry. Ideš medzi nás?“

„Jasné, že ide.“

„Trsneme tango?“

„Nebuď skromná, trsnite lambadu.“

Tri profi tanečníčky vrtia bokmi pred obrovským zrkadlom tanečného štúdia, každá vlastní nádhernú postavu, štíhlu, vykreslené svaly, hnedá pokožka... mňam, chrumkavé.

„Moje najkrajšie, idem za Paťom a Filom... kruci, ale sa tam nedostanem.“ Henry prechádza okolo nich, hriešne mu zaiskria oči, prudko zmení smer, vpláva ku dievčatám, tie ho obstúpia a sexuálna energia len prská. To sa nedá odmietnuť... tri dokonalé ženské telá... aspoň na chvíľku každú podržať tesne pri sebe, obtrieť sa bokmi, priložiť pery k šiji, nadýchnuť sa z mladého mäska! Chlapi musia počkať.

„Hmm, som v raji,“ Henry pôžitkársky privrie oči.

Baby sa striedajú, každú vezme na pár tanečných krokov do náručia, pretancujú pár minút a Henry zastaví pohľadom na Filipovi.

Dancer sa opiera o stenu, rozmýšľa ako najlepšie vydolovať informácie z Henryho o Kitty... veď preto ho pozval na rýchly pokec.

Čaká kým Henry doskotačí, dosýta vystíska babenky. Vie a vidí, čo s ním samičky robia, Henry nikdy neodolá žiadnej zvodnej sukni. Aspoň polaškovať... 

„Dlho si tu nebol, čo? Chýbajú ti naše bohyne?“ Škerí sa Fil, jedna z tanečníčok vezme Fila do kola.

„Tamara, ani sa nesnaž. Neviem kde je Michael, čo robí, neposlúžim.“

„Budeš s ním?“

„Ak sa ozve... možno.“

„Ok. Tak ho pozdrav.“ Tamara v slzách končí krátky tanec.

S Michaelom asi pol roka spolu randili, bola jeho kráľovná, ale on to ukončil. Nevie prečo, vyhýba sa jej. Vlastne vie, ale odmieta to zatiaľ akceptovať, chce k nemu späť. Za každú cenu.

„Musím ísť, dámy, bolo mi s vami krásne. Ozaj, o dva týždne máme koncert v tomto klube. Dobehnite.“ Henry vytiahne plagát i lepiacu pásku, pricapí ho v rohu na zrkadlo.

„Henry, ako s tou tvojou známou?“ Fil sa ponáhľa, Paťo zazerá z druhej strany štúdia, musia makať na hip hope, sobota je už za rohom.

„Potrebuje precvičiť, vypilovať všetky základné spoločenské tance, možno niečo z latiny. Fil, prvý raz k nej pôjdeme spolu, uvediem ťa a na mieste sa dohodnete vy dvaja. Prosím ťa, daj si záležať.“

„Ok, aká je stará? Odkiaľ je?“

„Bude mať štyridsaťpäť, v dobrej kondičke, pestovaná, behá po svete, je profi manželka.“

„Čo?“

„Prechádza z jedného vzťahu do druhého, stará sa o pánov, o ich domácnosť, pohodlie, telo a tak,“ Henry sa uškiera.

„Profi agentúra? Luxusná spoločníčka? Escort service?“ Fil vracia úsmev.

„Pozor na chrap! Ona je slušná žena a ty budeš slušný tiež. Vždy má len jedného, až keď sa skončí celý vzťah, hľadá ďalej.“

„Ok, ty si začal v tomto tóne. Môžem až v nedeľu. Zisti u nej termín a daj vedieť.“

„Dobre. Čo si chcel ty?“

„Len sa vyzvedieť na minulú sobotu. Počul som, že bola mela v klube Nocturno.“

„Mela? Vydrbaný úchyl napadol moje dievča. Michael sa tam akosi pri nich vyskytol, pomohol jej, úchyla spacifikoval. Ona je doteraz v nemocnici.“

„Tvoje dievča?“ Filip takmer spadol z nôh od prekvapenia.

„No, čo sa ti nezdá?“

„Ehm, tak, nevedel som, že máš babu. Ako sa má?“ Fil nie a nie premôcť úžas.

„Zle. Úplne ju ten útok zničil, nevie sa spamätať, ešte si tam aj žilu poničila, celé je to na hovno.“

„Aha, ako ste spolu dlho?“

Henry zaváha čo povedať. Prečo sa Fil tak diví a vyzvedá?

„Dlho. Záleží mi na nej, milujem ju, sľúbil som sa jej.“

„Chápem... Henry, musím ísť,“ Fil je zarazený, ani trieska v zadku. Stráca farbu z líc.

„Si v poho, buddy?“ Henry podozieravo čumí.

„Ehm... čo... som,“ Fil neprítomne šomre.

„Počkaj, nevidel som Michaela od soboty, ešte som sa mu nemal čas poďakovať a neberie mi telefón. Kde je? Zasa brúsi po Európe?“

„Nie. Je tu, má chvíľku pauzu, telefón neberie ani mne... občas.“

„Ok, ak s ním budeš, poďakuj mu v mojom mene. Heh, sleduj, Paťo zúri. Toho chalana raz trafí šľak rovno tu v štúdiu.“  

„Mňa už asi trafil! Kurva! Kitty je Henryho? Holy Shit! Fuck!“ zblednutý Fil tíško zašepká pre seba, ťažoba informácie mu tlačí ramená k zemi. Čumí za odchádzajúcim Henrym.

Mal predsa v úmysle zistiť info o Kitty a prinútiť ju ku spolupráci! Chcel pomôcť priateľovi, donútiť Kitty k rozumu a možno aj k dajakým citom... ale... do puče! Čo teraz? Fakt patrí Henrymu?!

Ako to povie Michaelovi? Nakoniec to bude Filip, kto dá poslednú ranu nešťastnému chalanovi do tyla?!

- - -

Postaršia Honda odparkovaná za stromoradím, Michael už skoro dve hodiny sedí v nej, uprene pozoruje ulicu, nízky dom s číslom 28. Mierne stúpanie ulice umožňuje dovidieť až do dvora s trávnikom. Malý altánok, zopár stromov, kúsok bylinkovej záhradky.

Auto v ktorom prišiel zranený Andy parkuje hneď za bránou.

Nevšimol si, že ho sleduje Michael, hnala ho ukrutná bolesť v rozkroku. Ivica mu uštedrila ranu päsťou a bodla ho dajakým ostrejším predmetom, ktorý si vôbec nevšimol v jej rukách.

Stmieva sa pomaly, okná ožívajú svetlom, prezradia okoloidúcim tajomstvá domov. Michael sa načiahol do príručnej skrinky, drobný ďalekohľad nosí so sebou roky. Nikdy nevieš načo sa môže zísť.

Staršia pani ťažko chodí po dvore, nakláňa sa do strán pri každom kroku. Nemotorne polieva záhradku a Andy občas vykukne z domu, prinesie žene pohár, misku a zasa sa stratí v príbytku.

Nikto viac v dome, len staršia pani a Andy. Ešte že je úchylný Andy lenivý zatiahnuť žalúzie. Michael môže sliediť do detailov.

Dovidí do časti kuchyne, prechod do obývačky a bokom je ešte jedna menšia miestnosť. Potom malé okná, asi príslušenstvo.

Andy sa šikovne zvŕta po kuchyni, nachystá jedlo na tácku, pani už sedí v obývačke, dostane jedlo priamo pred nos, Andy sa posadí vedľa a zrejme čumia na bedňu.

„Ok, máš doma jednu ženu a tej zjavne žiadnu bolesť nerobíš. Hm... matka, babka? Kto?“ Michael tíško drnčí pre seba.

Razom sa rozhodne. O dva domy vyššie zbadal ďalšiu staršiu ženu pri plote. Beží k nej.

„Dobrý večer, madam, môžete mi pomôcť, prosím?“ Čo najslušnejšie chovanie.

„Dobrý. Čo ti treba?“

„Ale, hľadám priateľa Andyho, dlho sme sa nevideli, chcel som ho prekvapiť a zabudol som, kde presne býva. Je to niekde tu v okolí.“

„Andyho?“ Žena žmurká.

„Áno, volá sa Andy, vysoký ako ja, tmavý, štíhly, tridsiatnik, ehm a voľakedy mal hnedé auto.“ Michael sa priateľsky usmieva, musí využiť všetok vplyv, čo má na ženy. Zistil to dávno, aj staršie ženy po ňom pozerajú.

„Jáj, synáčik môj, hnedé auto má tamto Ondrejko, o dva domy nižšie. Nie Andy, Ondrejko sa volá.“

„Prepáčte, mi sme mu vždy vraveli Andy... ako Andrej, Ondrej. Prezývkou. Ste veľmi láskavá, ďakujem Vám. Pomohli ste mi.“

„Počkaj ešte. Dlho si ho nevidel?“

„Áno, bol som skoro tri roky v Anglicku na štúdiách.“

„Nó, pekne, títo mladí, len do sveta. A dobre máte, čo tu u nás doma? Len staré baby, ako ja. Aj Ondrejko má doma starkú. Jáj, ťažko sa jej už chodí. Hej... mati mu zomrela... toť minulý rok a Ondrejko to zle nesie. Ojoj, zmenil sa. Tak choď za ním. Možno sa poteší. S pánom bohom.“

„Pardon, zomrela mu matka? A ostatná rodina?“ Michael zastrihal ušami.

„Nikoho nemá, je sám, ani len psíča nechce, už som mu ponúkala.“ Žena sa odlepila od plotu, vezme za hrsť plevelu a kráča poza dom.

„Ďakujem, madam.“

Detektív Oriešok, alias Michael, alias Luke by sa ako súkromné očko uživil. Získal kopec informácií za pár hodín. Kráča k autu, mrmle nespokojne: „Sám, zomrela mu matka, zmenil sa... super, krásny profil úchyla. Bol naviazaný na matku? Hm? Stačilo na dnes šmírovania.“

- - -

Už je ďaleko štvrtkové svieže slnečné ráno... zdalo sa, že bude prekrásny deň.

Nuž, ako pre koho. Pre našu Ivicu bol veľmi bolestivý a nešťastný.

Tichúčko leží v posteli, tmavá izba, sliepňa iba obrysové svetlo nad vchodom, do verají sa tlačia lúče svetiel mĺkvej chodby.

Vybojovala si od sestričiek späť Nezábudku.

Chrabrú bojovníčku, čo zahnala šialeného Andyho... ale zaplatila za to vysokú daň... zaplatila svojou krásou.

Mačka chameleón, zvaná Nezábudka, alias Forget-Me-Not je ťažko poškodená. Šperk z pomerne mäkkého kovu nevydržal tvrdý úder zrejme do pracky opasku Andyho, obe predné labky škaredo vyosené, neprirodzene pretiahnuté, časť hlavy deformovaná a z celkových stošesť vsadených kamienkov Nezábudka prišla o šesť. Jednej labke chýbajú dva a druhej tri kamienky. Hlavička je na jedno očko slepá. Retiazka roztrhnutá.

Zlomená Ivica pohladí Nezábudku, obtočí si retiazku okolo oboch rúk, mačičku mrzáka schová do dlaní, pobozká, poleje slzami: „Ďakujem, Luke, zachránil si ma druhý raz pred Andym... som tvojou večnou dlžníčkou.

Ja viem, sľúbila som, že navštívim Cornwall, keď vyhrám. Pôjdem, splním slovo. Splatím ďalší dlh voči tebe, Luke. Prosím, navštív ma aspoň v sne, keď už si ma fyzicky opustil a dal si mi zbohom... inak tu fakt zošaliem, alebo skočím z okna!“

Po porade lekárov pacientka dostala sedatíva, každú chvíľku stojí sestrička vo dverách, kontroluje stav.

Ivica aj pod sedatívami nepokojne hádže telom, vynútený, chemický spánok nepomáha zrelaxovať telo, ani hlavu.

Prichádzajú sny...   

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi to tancom, prosím - 20. part: