OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Povedz mi to tancom, prosím - 10. part

29.07.2013 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1035×

10. part

„Vyjasnime si to. Som vašim dlžníkom. Konkretizujte, čo chce, alebo sa držte ďalej odo mňa. Aha... a nebudem robiť striptíz, ani tancovať pri tyči, či dokonca sa s vami stýkať.“  

„Ale to si nám riadne okresal možnosti. To už nie je akékoľvek želanie.“ 

„Iste. Sú tu krajné medze. Beatrix, mohli by ste ma poslať vykradnúť banku, alebo zaškrtiť Ivicu. Ani to neurobím.“ Luke jej hľadí priamo do očí, neoblomne, chladne.

Hra stráca čaro, iskru, musím zasiahnuť.

„Hej, vy dvaja! Mýlim sa, ak poviem, že ste tu obaja kvôli mne?“ 

Odpoveď prišla dvojhlasne a okamžite: „Nie, nemýliš.“ 

„Ďakujem. Poď ku mne, Beatrix. Ja viem tiež niečo o ňom, s čím sa môžem podeliť.“ 

„A bude sa mi to páčiť?“ pokyvuje hlavou sestrička. 

„Ivica, opatrne! Už si ma namočila do akýchkoľvek želaní!“ zavrčal Luke. 

Neberiem do úvahy vyhrážanie, ani vrčanie Luka, idem si za svojim.

Och, mylord, zabudli ste snáď, že ste mi sľúbili vyplniť jedno akékoľvek želanie? A pozor, sám ste to navrhli!!! Ďakujem, mienim si to užiť. 

Už som vravela, že som dáma z vysokej spoločnosti, romantická, spôsobná i chladná a vypočítavá! 

Práve teraz poplašene hľadíte do očí vypočítavosti. 

Máte moju plnú dôveru i očakávanie, nesklamte ma, mylord!!!

„Beatrix, bude sa ti to páčiť, ver mi... mám návrh. Spojme naše želania do jedného. Chcela si preskúmať Luciferove telo. Ja ponúkam viac. Mojim želaním bude, že nám zatancuje na hudbu, ktorú ja vyberiem a tvojim... nech sa Lucifer obnaží...“ Nebolo mi dopriate dokončiť myšlienku. 

„Ivica! Nie!“ zhúkol Luke už nahnevane, pristúpil až k okraju nemocničného lôžka, nahrbil sa nado mnou, krúti záporne hlavou a jeho oči priam kričia – mylady, od teraz pozor na každé vyrieknuté slovo! Mohli by sme neskoršie ľutovať! Obaja!

Beatrix zúžila očká záujmom, dravo prikývla, prudko sa otočila k Lukovi, vystrelila hrozivo ukazovák pred jeho nos: „Ticho! Máte čestný dlh, mon seigneur! A krátku pamäť?! Skáčete dáme do reči! Rozmyslím si to, zavolám ochranku. Môžete potom rozhutovať v cele predbežného zadržania. Ako to bude?!“ 

Luke hlasno vydýchol, cúvol k oknu, lampa pouličného osvetlenia bliká... snáď morzeovku? Čo ti vraví?

Vydrž ešte pár chvíľ napätia, Luke! Som hnusná, viem! Spolčili sme sa proti tebe... hoci, je hrozba Beatrix reálna? Fakt by splnila slovo? Nedá sa to vylúčiť a ty určite dumáš nad tým istým. Preto necháš so sebou manipulovať a hráš s nami hru na mačku a myš... či na madam a mon seigneur. 

Odkryl si mi ďalšiu časť tvojho tajomného ja... miluješ slobodu rozhodovania o svojom tele, žiadny nátlak, naliehanie. A mne to imponuje, som rovnaká.

Stojíš nemo pri okne, čakáš môj ortieľ... vážne by si očakával odo mňa, že ťa potupím, zneužijem?! 

Holy Molly! 

Mylord, venujte mi pohľad, prosím, nazrite do mojej duše, tá vám odpovedá už dávno!

Nedalo mu to, obzrel sa na Kitty, chcel dajako vyjadriť, že sa nedá znásilniť, nepôjde proti vlastnému presvedčeniu... 

... a Kitty žmurkla, za chrbtom Beatrix potvrdila trvajúce spojenectvo s Lukom! Jej zranená tvár, teda veľká modrina pod okom, opuchnuté líce, ale prekrásny úsmev, dokonca náznak vzdušného bozku... to všetko vyžaruje priateľskú náklonnosť Lukovi. Možno aj viac! Ou! 

Luke si v duchu nadáva – som slepý idiot! Nevidím si ďalej od nosa! Jasné, že by nešla proti mne! Kitty, Kitty, vyvádzaš ma z miery! 

Shit! Nedokážem pri tebe jasne myslieť, koncentrovať sa!   

Čo je inak? Mein Gott!

„Aby som dokončila myšlienku... Beatrix, tvojim želaním nech je, že sa Lucifer obnaží do pol tela. Je to kompromis, zlatá stredná cesta... ty ho môžeš študovať, on nebude robiť striptýz a ja... to nie je podstatné,“ zmätene stíchnem.

„Hmm, vy ste tanečník, doktor Krehký? Lucifer, dancer zo samotného pekla? Luke, danseur à partir de les profondeurs obscures! Vy ma začínate zaujímať stále viac!“ Beatrix si nepokryte obzerá Luka. 

„Sorry, ale franina ma nikdy nebavila a veľa z nej neviem,“ nakrčím nos.

„Princesse Beatrix, Impératrice des Chateau de Chambord, si voľká nad predstavou, že som tanečník z temných hlbín.“ Luke už zasa našiel pokoj a hlasivky. 

„Tak ako, vážení? Dohodnuté?“ Kujem železo za horúca. 

„Súhlas. Ty si hudobný režisér, doktorko choreograf a ja... nedočkavé publikum.“ Beatrix hmatla po stoličke, prirazila ju k posteli, zviezla sa do sedu, bubnuje prstami po kolenách, čaká. 

„Ok. Ešte si musím odskočiť a potom go! Nech už je za mnou táto nechutná fraška.“  

„Počkaj, idem s tebou, aby ťa niekto nenačapal na chodbe.“ Beatrix pohotovo vyskočila. 

„Zbytočné. Som doktor, sestrička. Oblafol som aj vás,“ Luke sa uškiera, máva neurologickým kladivkom. 

„Keď sa stretneš s našim starým... nebude ti všetko jedno a ochranka ťa neminie. Neznáša nočné, záhadné a nekontrolovateľné návštevy. A ja budem mať poťahovačky tiež! Čakaj, som prvá.“ Beatrix odstrčila Luka bokom.

Mám pár minút na konsolidáciu. Už dávno premyslené, ktorý song pustím... Mea culpa od Enigmy. Romantizmus 80. či 90. rokov, neviem presne kedy vyšla... spieva iba zhalový chór, aj to minimálne a pár fráz v latinčine. Francúzsky text deklamuje Sandra a ešte tak dve vety po anglicky nejaký chlap. Minimum písmenok... mne ide skôr o dokonalé spojenie hudby s významom textu... zmyselná Panova flauta s ozvenou na vrchole fráz, podporená bicími v troch breakoch, sólová gitara, tamburíny a ticho. Striedajú sa, v pozadí rýchly dych ženy, chrám s nádhernou akustikou. 

Boli doby, kedy som ju počúvala dookola a snívala...

O čom? O čom snívalo moje zabuchnuté dievčatko?! O skackajúcom šašovi? Čo vyvádzaš! Ty si úplne iná ako on, chystáš sa na dráhu suchej vedy, čísel! Jednotky a nuly sú tvoj svet! Spamätaj sa, kým je čas! 

Ho, hóó, moja hlava sa konečne našla a zobudila! Už mi chýbali tvoje kúsance do psychiky! 

Jasné, že som iná. Zabudla si na základné pravidlo sveta?! Protipóly sa priťahujú. V magnetizme, aj v živote. Vraví ti niečo jin a jang? Nie?! Zmizni do mojej knihovne a naštuduj si fakty!

„S kým sa bavíš, Kitty?“ Luke stojí vo dverách, nechápavo hľadí, nakúka aj za dvere, snorí po ušiach, ku ktorým som prehovorila. 

„Ehm... sama so sebou?“ špitnem plačlivo do rukáva. 

„Ani slzu. Heh, sama seba posielaš do knižnice na štúdiá? Interesantné. Môžem pomôcť?“ 

Prisadol si na okraj, lesknú sa mu mokré vlasy, pár kvapiek sa zviezlo nosom a pristáli mi na ústach. Všimol si to, oči zažiarili šibalstvom, pohotový palec mi rozotiera vodu po perách, hľadíme si do očí a atmosféra sa mierne mení. 

Chladné prsty putujú mojim zdravým lícom, pod ich dotykom sa roztápam. Mučenícky zavriem oči, chcela by som sa schovať v jeho náruči, cítiť sa tam bezpečne, ním chcená, ním milovaná.

„Povedz mi, na čo myslíš, prosím,“ zašepká. 

Ten šepot je moja skaza, už sa neudržím, slzy vážia aspoň metrák, ťahajú mi viečka, roztrhnú hlavu, aj hruď. Len čosi zakňučím, tlačím sa proti jeho prstom na líci a nútim vlastnú hlavu k užívaniu si jeho dotyku.  

Na suchých miestach líc sa objavuje zelenučká tráva, prvé sedmokrásky otvárajú hlávky, natáčajú sa k tebe, Luke. Burcuješ vo mne život. 

Si moja živá voda!

Obviazanými rukami uväzním jeho prsty, ľahnem si na ne a žiaľ ma premôže... vodopád sĺz zaleje obväzy.

„Neplač, utopím sa, Kitty. Čo sa deje? Bolí ťa hlava? Chceš nejaké lieky? Čo chceš?“ 

„Nie. Neviem, čo chcem. Chcem... chcem, aby bol svet v iných farbách, chcem byť niekde inde, chcem sa prelínať s poznaním o správnosti vlastného rozhodnutia, chcem mať istotu a kútik sveta len pre seba bez problémov. Chcem slnko, úsmev, zdravé telo, plnú náruč... chcem t...“ 

Rozleteli sa dvere, Beatrix zasa raz vhodne vstúpila.

„A som tu!“ Oznámila jasnú vec na prvý pohľad, razí si cestu ku stolične pre VIP publikum. 

Luke hrdelne zavrčal, neochotne otočil hlavu ku dverám: „Do riti, Beatrix, máte priam dar od Boha, ničiť vzácne okamihy.“ 

„Čo? Ehm, Ivica, plačeš? Hej, hej, bolí ťa niečo?“

„Celý človek, som dobitá po útoku podrbaným úchylákom. Nevšímajte si toho. Sme ready na plnenie želaní a snov?“ zavyjem.

Luke si vyslobodí ruku.

„Nemám najmenšiu chuť tancovať. Maród v bolestiach si neužije žiadne vnemy. Si ubolená, bez pohody, vyserme sa na to. Preložené na neurčito.“ 

„Vážne, Ivica, dám ti niečo navyše na bolesť? Skočím pre doktora?“ 

„Nie, Beatrix. Prosím, práve naopak! Potrebujem teraz plnohodnotné vnemy, potrebujem svetlo do duše... prosím, neodmietaj ma,“ zaborím hlavu do vankúša a rozvzlykám sa naplno.

Cítim dve ruky vo vlasoch, prsty obopínajú celý zátylok, jemnúčko sa pohybujú, hladia, ískajú. Horúci dych na ramene, chlácholivé slová: „Nikdy ťa neodmietnem! Šalieš? Len sa mi zdalo, že nie je vhodná doba na predstavenie. That's all. Mám ponuku. Vnímaš?“ 

„Hm.“ 

„Ukončime už dnešnú praštenú noc! Sú skoro dve. Si unavená, potrebuješ spať. Prídem zajtra pred polnocou a odtancujem si dlh. Skôr nemôžem prísť, mám akciu.“ 

„Ja zajtra nemám službu, ukážem sa tu až vo štvrtok večer.“ Sucho zaznelo kdesi z kúta.

„Pohodová Beatrix! Zasa robí problémy!“ funí Luke. 

„Vo štvrtok tu už určite nebudem... aj keď zdrhnem,“ kvíknem do vankúša. 

„Baby, s vami je kríž! Ok. Univerzum je proti mne! Alebo si cestu nájdem, alebo si cestu spravím... odtancujem to teraz hneď, ak sa na to cítiš, Ivica.“ 

„Zvládnem to, neboj. Musím na toaletu.“

Svet sa mi motá pred očami, nízky tlak, vyrevaná kotrba, depka ako stodola! Musím sa zobrať, vzchopiť, vkráčať do izby stredom a užiť si tyáter, čo som vymyslela. Plán mám, už ho len splniť. 

Tak, tak vrávorám, sestrička pomáha. Nájdem posteľ, nájdem telefón. 

Beatrix vrtí riťou na stoličke, ako osa na bonbóne, Luke sa rozcvičuje pri okne, naťahuje nohy, ruky, trup. Strečing? Neprítomný pohľad do tmy. Takto vyzerá koncentrácia? Počkám na jeho pokyn. Enigma nastavená. 

„Robím to kvôli tebe. Posledný raz chcem počuť, že to zvládneš.“ Luke mi kľačí pri nohách. 

„Zvládnem a teším sa.“ 

„Pani hudobná režisérka, už mi poviete, akú skladbu ste vybrali?“ 

„Nie, maestro. Tóny zaznejú až na ostrú!“

„Prečo?“ 

„Túžim zazrieť tvoj tvorivý proces.“ 

„Ok, Kitty, pozeraj, užívaj. I'm ready.“ Luke vyceril biele zuby, podvihol švihácky obočie, poskočil k dverám. 

Beatrix usadená na stoličke pri mojej posteli, ja vrazená v kúte pelechu. 

„Už len technické informácie. Text je francúzsky, čo vám dvom nebude robiť problém. Zopár slov v latinčine, uhm, pane zmiluj sa, kriste zmiluj sa, moja vina, som vinný.“ 

„To je modlitba?“ Beatrix zažmurkala. 

„Dalo by sa to aj tak povedať. Počkaj si na spojenie s hudbou a sama uvidíš.“ 

„Posledná pripomienka, je tam dlhá päťdesiat sekundová predohra, ktorú skočíme a nabehneme priamo na hlavnú líniu, niekde v päťdesiatej siedmej, päťdesiatej ôsmej sekunde. Samotný song potom trvá štyri minúty, hrubý odhad pre dancera. Čo je, Beatrix?“ 

 „Toľké prípravy! Som zvedavá ako malý Móricko! Poď už!“

„Ok. Bea, vychutnaj si to naplno!“ 

Luke vystretý ako svieca pri zatvorených dverách, hlava sklonená úplne dolu, ruky pripažené, stoj spojný, dýcha z hlboka – takto vyzerá koncentrácia.

Štíhly, tmavo modré džínsy, čierna košeľa, čierne kožené topánky. Lekársky plášť ledabolo zavesil na vešiak, neurologické kladivko zvedavo vykúka z náprsného vrecka, len, len vypadnúť.

Aj ono túži zazrieť sexi dancera v akcii? Ja sa už nemôžem dočkať!

Nabitý telefón, vysoká hlasitosť, play.

Moju nemocničnú izbu navštívili bicie v miernom trémole, pridáva sa chór zložený z mužských hlasov a ťahavo deklamuje.  

pane zmiluj sa

kriste zmiluj sa 

Luke počúva prvé takty, nasáva rytmus, atmosféru, orientuje sa, prichádzajú plné bicie, tanečník sa odliepa od miesta v súlade s taktom.

Hlava stále vrazená tvárou dolu, postupne zapája do hry ruky, vlní trupom, pridáva otočky, rozširuje priestor tanca smerom k nám.

Prekrásna Panova flauta plná zmyselnosti rozvibruje vzduch a Luke prvýkrát zdvihne hlavu, zadíva sa na mňa.

Pri zvukoch flauty mi venuje spaľujúci pohľad. Bože, taký som zažila v klube! Telo nahrbené, hlava mierne sklonená dolu, oči vyšľahnú plamene túžby, vášne i nenávisti. Toreador!

Preto si sa stále uisťoval, či to zvládnem? Sprav to ešte párkrát a Beatrix bude mať prácu! Zložím sa tu ako kabela!

Speváčka Sandra začína proklamovať, či recitovať text. 

nemôžem už spať

nadišiel už čas

túžim po tebe

nadišiel už čas

vezmi si ma

som tvoj

moja vina, som vinný

chcem ísť na koniec mojich predstáv

viem, že je to zakázané

som blázon, opúšťam sa, zriekam sa sám seba

moja vina, som vinný 

Prvá sloha plná vrelej modlitby. Dancer sa podkladá textu, prebral úlohu modliaceho sa, objektom jeho túžby bude Beatrix. Privlnil sa k nej, vystiera ruky, blíži sa a zasa ustupuje, ponúka na obdiv prácu tela, kmitá nohami, ruky občas ladné, sem tam prudký pohyb. Otočka, výskok, zacúva až takmer pred ňu a zasa jej utečie. Výsledok je dokonalý.

Beatrix ho hlce očami, pusa takmer otvorená, sedí na kraji stoličky.

Ježiši! Takto ja zíram?! Asi áno! Aj v klube som musela podobne nasprostasto čumieť! Beatrix a sme v prdeli obidve! Luke sa začína vyzliekať! Podopri si bradu, dievča moje, spadne ti tvrdo na zem!!!

Gombík po gombíku opúšťa dierku, čierna košeľa milostivo odhaľuje viac a viac... manžetové gombíky, díva sa raz na jednu, raz na druhú, slimačím tempom vyťahuje košeľu z nohavíc. Povedala by som, že má až povýšenecký úsmev na perách! Egocentrický samec? Pán sveta? Direktor galaxie?!

Kurva, je si sám sebou fakt taký istý? Alebo je to len póza?! Nateraz by som preferovala druhú možnosť!

Wow! To si musím sama v sebe premyslieť neskôr!!!

Luke pretancoval späť ku dverám, košeľa ľahla opustená bokom.

Bezchybná koža, vykreslené svaly, kultivovaný pohyb, nič prehnane sexuálneho, žiadne nechutné frikčné pohyby. Dokonalý balanc medzi sexi tancom a držaním sa témy textu.

Vracia sa k Beatrix, ona zmámená, natiahne ruku, chce sa ho dotknúť na slabinách. Ale Luke sa okamžite stiahne späť z jej dosahu, zamračí sa a varovne zdvihne prst, žiadne také!  

Ruka jej sklamane klesne do lona. 

Chór sa vracia s ozvenou, podporovaný tamburínou a v pozadí počuť ženský hlas ako sťažka dýcha.

pane, zmiluj sa

kriste, zmiluj sa

Navštívili ma ruky dancera, naznačujú hladenie, začínajú na hlave, posúvajú sa hruďou, bruchom až k nohám. Luke ma celú opísal dlaňami hore dolu, tesne nad kožou, nedotkol sa ma ani na okamih a ja som po tom tak túžila... 

Nezbedné ruky našli Beatrix, krúžia okolo nej, kopírujú tvar tela. Už sa poučila, drží ruky na uzde, nedotýka sa a Luke tancuje v jej blízkosti, neuteká.

Panova flauta odpálila druhé kolo a bude patriť Beatrix. Luke sa rozhodol pre telesný kontakt. Áno, dovolí jej dotyk, ale iba keď je on toho strojcom.

Vzal ju za ruku, jemne potiahol, aby vstala, sklonil sa k nej, zdvihol si ju do náruče ako dieťa. Akoby nič nevážila! Nestálo ho to žiadnu námahu! Nič som nepostrehla!

Do prdele, ty si namakaný! Beatrix musí vážiť aspoň... šesťdesiat kíl a teba to nestálo žiadne úsilie, ani spomalenie! Úplne plynulo si ju zdvihol a teraz s ňou krúžiš izbou!  

To mne tvrdo spadla sánka, pretože viem, aké je namáhavé zdvihnúť predmet pred seba v tak blbom uhle. Luke, klobúk dolu, musíš byť v posilňovni pečený varený.

Nastupuje Sandra a ďalšia sloha.

som tu a niekde inde

nemám nič viac

stávam sa bláznom

opúšťam sa, zriekam sa sám seba

moja vina, som vinný

nemôžem už spať

túžim po tebe

vezmi si ma

som tvoj 

Závidím Beatrix Lukovu náruč, krúži s ňou po obmedzenom priestore, ale aj tak je to krásny pohľad. Beatrix má jednu ruku prehodenú poza Lukov krk, hlavu opretú o mohutnú, nahú hruď.

Zastavili a Luke sa začína predkláňať s Beatrix, akoby ju chcel posadiť na zem, ale stále si ju drží pred sebou, už sa takmer dotýka zadkom, v poslednej chvíli sa Luke vzoprie, vynesie ju vysoko nad seba, pol otočka a Beatrix pomaly klesá na stôl. Zasa tak namáhavý manéver s ťažkým bremenom! 

Beatrix sedí na stole, pokrčila kolená, objala rukami a Luke krúži okolo, nespúšťa ju z očí. Uskočil až ku dverám, predkláňa sa, plíži k nej ako predátor, ako lovec, hrá sa v ňou a Beatrix už asi ani nedýcha. Fascinovane zíra, on to vie.

Pritiahol si ju bližšie k okraju stola, postavil na nohy, vzal jej hlavu do rúk, priložil ku svojej, spojil čelá. Hadovitým pohybom smerom k jej telu sa postupne dotýkajú hrude, brucha, panvou a späť.

Nádhera, len ľutujem, že nie som ja tá, ktorej sa Luka dotýka.

Chór nám zmení atmosféru i rytmus. 

pane, zmiluj sa

kriste, zmiluj sa 

A Sandra sa ponáhľa s poslednou slohou.

som tu a niekde inde

chcem všetko

ak vy chcete

ak si prajete

moja vina, som vinný

Song vchádza do záverečnej fázy. Páčilo sa mi to, ale cítim sa trošku odstrčená. Beatrix hrala prvé husle.

Nie je všetkým dňom koniec?

Luke sa odlepil od Beatrix, opäť klesá, predkláňa, vyráža na nový lov, plíži sa k mojej nemocničnej posteli. Rozšírené oči dravca, tvrdá mimika tváre, hrá sa so mnou...

Zastavil sa mi dych, som paralyzovaná a Luke je už takmer pri mne...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi to tancom, prosím - 10. part: