OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Plamene slnka 3. kapitola



Plamene slnka 3. kapitolaPo dlhšej odmlke ďalšia kapitola, snáď si ešte spomeniete, o čom ste posledne čítali. Ak nie, drobná pripomienka: Amy zachránila Joshovi život a teraz s ním čaká dieťa, no on sa o neho chce postarať len materiálne, tak ju poslal do hotela spolu so svojím asistentom. Čo sa bude diať ďalej?

So zavretými očami som lenivo natiahla ruky pred seba a vystrela stuhnuté nohy. Nespalo sa mi dobre. Mala som ťažké srdce a žalúdok – a táto kombinácia sa mi páčila menej, ako bolo bezpečné. V izbe som bola sama, len na nočnom stolíku stál lístok:

Objednaj si na raňajky, na čo máš chuť, je to na Joshov účet.

Ch.

Zazubila som sa. Mám dovolené plieniť! Uá! Nadšene som zoskočila z postele a tento pohyb hneď aj oľutovala. Cítila som sa ako ožratá. A hlad ma razom prešiel, ako som sa naklonila nad toaletnú misu. Blééé!
A to „Blééé“ sa vznášalo izbou ešte asi pol hodinu, než som sa poriadne upokojila. Ako ja to všetko neznášam!

Do obeda som už nič nezjedla. Potom sa to rozhodol napraviť Chad. Vyzeral vystresovanejšie ako rodička v poslednom týždni, a kurník, že mu to seklo!

„Mala by si niečo zjesť,“ zaprotestoval, keď som už asi hodinu odolávala jeho nátlaku. Samozrejme, márnemu.

„Hovno by som mala,“ zavrčala som podráždene a prešla okolo neho na balkón, kde som sa rukami oprela o zábradlie, aby som mohla sledovať rušné mesto. Ulice praskali vo švoch pod návalom ľudí, ktorý sa presúvali z miesta na miesto, z domu do práce, z práce domov, z reštaurácie do inej reštaurácie. „Keď som bola malá,“ začala som odrazu, „a moja mama čakala môjho brata, častokrát som sa dotýkala jej bruška. Hladila som ho a sledovala drobné vypuklinky na koži, keď dieťatko koplo. Keď som videla, ako na ňu otec hľadí, verila som, že aj na mňa tak raz niekto bude hľadieť. No miesto toho trčím v nejakom predraženom hoteli a otec dieťaťa sa ani nezaujíma o to, či niečo nepotrebujem. Vraj kreditka stačí! Pche!“
„Amy...“ Chad chcel niečo povedať, no pravdepodobne mu došli slová. Odvrátila som tvár od výhľadu a sklopila ho k zemi.
„Nehovorila som to preto, aby si ma ľutoval, ale preto, aby si aspoň sčasti pochopil. Ja viem, čo potrebujem, preto sa nemusíš zbytočne namáhať a poskakovať okolo ako splašený králik.“ Otočila som sa a vrátila sa dnu. Sadla som si do fotelky, nohy skrčila pod seba. „Ale zas – to neznamená, že si to aj tak neužijem,“ nadhodila som a čakala, či sa chytí.
„Čo máš v pláne?“ spýtal sa znepokojene. A ja som sa len uškrnula.

Skoro som sprosto vykríkla, keď som zbadala, čo nás čaká v podzemných garážach. „To je porsche,“ povedal Chad a samoľúbo zhodnotil môj výraz.
„Je tvoje?“

„Tak trochu.“ Nadvihla som obočie.
„Tak trochu, hej? Akože je kradnuté?“
„Akože je firemné.“
„Nemôžeš si dovoliť niečo také z vlastného platu?“ podpichla som ho.
„Samozrejme, že môžem,“ odfrkol si pohoršene. Ja som zatiaľ prešla k miestu šoféra.
„Hej, hej, kam – kam to ideš? Ty predsa nemôžeš šoférovať!“
„A to už prečo?“ Založila som si ruky v bok.

„Pretože nemáš kľúče!“ Zaujal podobný postoj ako ja.

„Ale ty mi ich dáš, takže to nie je problém.“ Hravo som mykla plecom.
„To si teda myslíš!“ krátko a silene sa zasmial, očividne vyvedený z miery.
„Nemyslím. Bola by totiž škoda zbytočne rozbitého skla. A ver, že to auto mi brániť nebude!“

„Aj tak nemôžeš šoférovať,“ vyhŕkol odrazu.

„A to zas akože prečo?“ Prevrátila som očami. Ten chlapík ma asi začína poriadne štvať...

„Si tehotná! A ani neviem, či máš vodičák!“
„Tak po prvé – no a čo, a po druhé – no a čo?! Ako si povedal, som tehotná. Nie malomocná, prepána! Myslíš, že mi odpadnú paže, keď budem držať volant?“ Rozhodila som rukami. Stálo ma ešte veľa času, úsilia, nervov a jednej rany do zubov, než mi dovolil šoférovať. Ja som si auto dovoliť nemohla, ale jazdiť som vedela. „Keď sa vrátime, dám ti na to ľad,“ prehodila som, keď sme stáli na červenej, a hlbšie sa zavŕtala do koženého sedadla, ktoré voňalo mentolom a tabakom.
„Ty fajčíš?“ spýtala som sa odrazu.

„Hej,“ zamumlal a ďalej hľadel z okna.

„Ja som to raz tiež skúšala,“ povedala som. Očividne nejavil záujem o niečom sa so mnou baviť, no ja som si z toho nič nerobila a pokojne som rozprávala ďalej. „Najprv som myslela, že si vykašlem dušu. Potom sa to nejako ustálilo. Ale po dvoch mesiacoch som aj tak prestala, nemala som k tomu parťáka.“

„Na to, aby si mohla fajčiť, potrebuješ sprievod?“ zachechtal sa.

„Nie, ale lepšie mi tak chutí. Čo povieš, mohli by sme to spolu skúsiť. Myslím fajčenie,“ dodala som, keď som zbadala jeho vyplašený výraz. No nie, budem s tebou spávať, pche, pomyslela som si.

„Si tehotná.“
„Nevravím, že teraz. Možno mi pri tebe bude chutiť. A možno ma chuť prejde ešte pred tým, než to skúsime.“ Druhú vetu som si povedala len pre seba, no očividne ju počul, pretože sa zas urazene zahľadel z okna. Zasvietila zelená a my sme sa pohli.
„Kam máš namierené?“ spýtal sa po chvíľke.
„Idem vyrabovať pár obchodíkov. Za Joshove peniaze.“
„Pánboh s nami,“ zamumlal pred tým, než sme zahli za roh...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Plamene slnka 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!