OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nikdy na teba nezabudnem - 4. kapitola

03.12.2012 (15:00) • KristenStewart123 • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 776×

Zobudila som sa až v nemocnici. Ležala som na posteli sama v nejakej izbe, napojená na všelijaké hadičky. Vedela som, že je už zle a že ma určite zase čaká chemoterapia. Ale vlastne tá by ma čakala tak či tak. Skoro na nič si nepamätám, vlastne pamätám si len na to, že som dobre vynadala Mattovi a vyhodila ho spred našich dverí. Potom som mala už len tmu pred očami. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Bola to mama. Teraz som ale že vôbec nemala náladu sa s ňou rozprávať.

„Ďalej," povedala som.

„Ahoj, ako ti je?"

„Dobre, ale bolo by mi lepšie, ak by si tu teraz nebola."

„Claire, takto sa so mnou rozprávať nebudeš! Som tvoja mama!"

„Dobre, dobre," odvrkla som.

„Dáš si niečo na pitie?"

„Nie."

Po tomto mama odišla. Bola som na ňu ešte stále neskutočne nahnevaná. Zrazu sa vo dverách objavila Ashley. Rozbehla sa za mnou a objala ma. Hrozne plakala.

„Ashley, si v poriadku? Čo sa stalo?"

„Ma... Mama zomrela."

„Čo-čo-čože? Čo to hovoríš?" vyvalila som na ňu oči a neverila som vlastným ušiam. Silno som ju objala a rozplakala som sa s ňou. 

„Claire, ja už nemám dôvod na život. Už nechcem žiť."

„Pšššt. Takto nehovor! Som tu pri tebe."

„No, si. Ale za chvíľu už možno nebudeš. Claire, prosím ťa, neopusti ma ešte aj ty. To by som už naozaj nezvládla."

„Neopustím ťa. Zatiaľ som tu. A ja ten boj s rakovinou vyhrám!"

Ešte silnejšie som ju objala. Viac som už nenachádzala slová. Ashley mi bolo tak neskutočne ľúto, trápil sa človek, na ktorom mi tak veľmi záležalo. 

„A čo tvoj ocko? Ten je v poriadku?" spýtala som sa.

„Áno, áno, ten hej. Claire, prosím ťa, ak ti to nebude vadiť, tak teraz za nim pôjdem. Tiež sa s tým vyrovnáva a nevyzerá na tom dobre."

„Jasné, choď. Vidíme sa potom, pa."

Rozlúčili sme sa, objali a ja som len tak ležala v posteli. Keď vtom zase niekto zaklopal. 

„Bože, dnes mám ale návštev. Ďalej," povedala som.

„Ahoj, Claire." 

Vo dverách sa objavil Matt. Mala som sto chutí mu povedať, nech okamžite zmizne, ale prerušil ma.

„Prosím ťa, skôr ako mi povieš, aby som odtiaľto zmizol, tak ma, prosím ťa, vypočuj. Ja ti to všetko chcem vysvetliť."

„Matt, myslím si, že teraz na to naozaj nie je vhodná chvíľa."

„Claire, prosím!"

Chvíľu som váhala, ale na koniec som súhlasila.

„Vieš, Claire. Ja proste tie drogy, čo si videla. Nebudem ti nič tajiť. Proste ti poviem všetko, ako je. Ja som závislý!" vyletelo z neho.

„Som proste závislý na drogách, nemôžem s tým prestať, snažil som sa, prisahám. Ale jednoducho je to ťažké. Ale teraz to chcem naozaj skúsiť, lebo je tu dôvod!"

„Čože? Aký dôvod?" 

„Si tu ty! Claire, ja už ako prvýkrát som ťa uvidel, zamiloval som sa do teba. Ani si nevieš predstaviť, ako som sa trápil, keď som vedel, že si ma videla tam vtedy pri škole."

„Matt, prosím ťa. Ani nevieš, prečo som tu v tejto nemocnici, proste... nechcela som, aby si sa domňa zamiloval. Prosím ťa, odíď!"

„Dobre, odídem, ale až keď spravím toto." Nahol sa ku mne a pobozkal ma.Bol to neuveriteľne nádherný pocit. Cítila som lásku, radosť... Proste všetko! Nechcela som, aby prestal, ale bohužiaľ prestal.

„Claire, ja ťa naozaj milujem. A kvôli tebe sa pokúsim dostať sa z mojej závislosti a žiť normálny život!"

Po týchto slovách sa mi do očí nahrnuli slzy. Matt ma pohladil po líci a odišiel. Teraz to bude všetko veľmi komplikované. Musím mu povedať, že som chorá!

Tak ďalšia kapitolka za nami. :D Dúfam, že sa vám páčila. Je síce krátka, ale nabudúce budete mať dlhú.

A prosím vás, napíšte mi aj nejaký ten komentár, veľmi mi záleží na vašich názoroch.

Ďakujem! :)

Autor: KristenStewart123 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nikdy na teba nezabudnem - 4. kapitola: