OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Návrat minulosti - 4. kapitola

25.03.2011 (14:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 739×

Veľká kniha tajomstiev

„Takže on chcel jej... “

„Moc. Presne tak,“ prikývla Hilda.

„Ale ako môže niekto niekomu zobrať jeho moc?“ Nerozumela som tomu. Teta nám prečítala, čo bolo napísané v knihe pod jeho obrazom.

-Mocný a zákerný mág žijúci od 15.storočia n.l. narodený v Rusku. Matka Anna bola čarodejnica so schopnosťou ovládať takmer všetky živly, čo po nej Grigor sčasti zdedil. Jeho otcom bol preslávený mág Demitrij, ktorý sa pýšil mučením iných mágov a čarodejníc berúc im pritom ich moc, aby sa tak stal neporaziteľným a nesmrteľným.

Keď mal Grigor len desať rokov, jeho otec náhle skonal na mozgovú porážku, pri čom všetka jeho moc mala prejsť na malého Grigora. Ten v tom veku len začal objavovať tajomstvá svojich vlastných schopností a nebol pripravený zvládnuť množstvo, ktoré mu odkázal otec. Jeho matka sa mu v tom snažila pomôcť, no nepodarilo sa jej to a neskôr ju v podozrení, že je čarodejnica upálili na hranici a nevinného Grigora strčili do detského domova.

Po smrti oboch rodičov dieťa veľmi trpelo. V snoch sa mu neustále zjavovala prísna tvár jeho otca, ktorá mu neustále prízvukovala, že má pokračovať v kradnutí mocí ostatným „menejcenným“ čarodejníkom, ktorí si vlastne ani nezaslúžia byť čarodejníkmi.

Grigor bol pre ostatných podivínom. Väčšinou sa schovával v záhrade detského domova, kde si v pokoji pod jabloňou šepkal akési čudné slová, ktoré ostatné deti nepoznali, a divoko pri tom rozhadzoval rukami.

Keď dovŕšil osemnásť rokov a už ďalej nemohol zostať v deckom domove, nadobro uveril poslaniu, ktorým ho poveril jeho otec. Zriadil si malý domček neďaleko Moskvy, aby sa mal vždy kde vrátiť po svojich cestách za mocou.

„Takže sa jedného dňa dozvedel, že Liena má moc, ktorú ešte nevlastní a rozhodol sa ju stoj čo stoj získať,“ vyslovila som nahlas svoje myšlienky.

„Presne tak! Chcel ju opantať na bále, skladal jej všemožné poklony, ale ona sa nedala obalamutiť,“ prehovorila Hazel tvrdým hlasom. „To dievča presne vedelo, čo je to za človeka už pri prvom pohľade naň. Muselo to tak byť. Mala predsa tú najvýnimočnejšiu moc.“

„Ale prečo by tam potom tvrdili, že sa spolu mali vziať?“ uvažovala Hilda.

„A nezabúdajte, že je tu ešte ten chlap z obchodu Reymond, ktorý tam bol tiež ako jej láska,“ pripomenula som obom.

Nešlo mi to do hlavy. Ako sa mohlo do spoločnosti dostať tvrdenie, že sa Liena a Grigor idú brať, ak ona už mala svoju lásku, ktorú by za nič na svete nedokázala opustiť a na druhej strane vedela, čo je Grigor zač?

„Čo ak ho spoznala až po Grigorovi?“ spýtala sa Hilda.

Zrazu som v hlave pocítila akúsi bodavú bolesť, ktorá nechcela ustať. Musela som zatvoriť oči, pretože svet pred nimi sa mi rozmazával. Prsty mi rýchlo vyleteli k spánkom a divoko ich začali trieť, no ani to nepomáhalo.

„Nie,“ vydýchla som po chvíli, keď bolesť prestala rovnako rýchlo ako prišla. „Tak to nebolo. Ten sobáš bol dohodnutý už dávno pred tým, než sa Liena narodila!“

„Ako to vieš?“ spýtali sa tety naraz.

„Ja vlastne ani neviem, nejako to cítim. Jej rodina bola v ohrození, Grigor chcel mučiť Lieninho otca, chcel mu zobrať moc, ale jeho dar im zabezpečoval jedlo, peniaze. Nemohli si dovoliť, aby ho oň obral. Preto mu sľúbili, že ak sa im narodí dcéra, ktorá bude mať taktiež dar, môže sa za ňu vydať a tak ju oň pripraviť, ibaže keď Liena dovŕšila osemnásť rokov, rodičia jej všetko povedali, cítili sa preto vinní, no ona im odpustila. Pripravila sa na príchod svojho budúceho manžela, no kým prišiel, spoznala Reymonda a zaľúbila sa do neho. Práve to bol dôvod, prečo sa nevydala a neprišla tak o svoj dar a Grigor sa nestal najmocnejším. Bohvie, čo by sa stalo, keby nebolo Reymonda.“

„Odkiaľ toto všetko vieš?“ spýtali sa tety prekvapene a zízali na mňa.

„Myslíte, že keď nedostal Lienu, pôjde teraz po mne?“ spýtala som sa namiesto toho, aby som im odpovedala.

„Ale ak by platila zmluva Grigora s jej rodičmi, musela by si si ho vziať, aby ťa mohol pripraviť o dar,“ prehovorila Hazel.

„To by platilo, keby som bola ich potomok a tým si nemôžeme byť isté,“ povedala som úzkostlivo.

„Pochybujem, že ten Grigor ešte existuje. Žije predsa od 15. Storočia, to by musel byť pekelne starý, vráskavý, šedivý a poriadne nechutný. Toho by si nevzal teda nikto,“ prehovorila Hilda. „A po druhé, pokiaľ nebudeš mať dvadsaťtri rokov, platia naše príkazy a vieš aké sú pravidlá?“

„Jedným z nich je nemať nič s opačným pohlavím,“ povedala som s úsmevom, pretože som vedela kam smeruje.

„Takže ak by sa tu Grigor aj objavil, nemohol by spraviť nič. Až za mesiac.“

„To je dosť dlhá doba na to, aby sa o mne dozvedel a naklusal sem nemyslíte?“ spýtala som sa pochybovačne.

„Minessa, si dosť silná na to, aby si nepodľahla jeho sile. A pochybujem, že by ťa tak rýchlo našiel,“ prehovorila Hilda.

„Myslím, že máš pravdu,“ prikývla som. Vtom sa ozval neohrabaný zvuk zvončeka, ktorý už nikto dlhé roky nepoužíval. Všetky tri sme sa na seba prekvapene pozreli. Ľudia v meste jakživ zvonček pri hlavných dverách nepoužívali, namiesto neho chodili k tetám cez malý obchodík, ktorý bol na opačnej strane domu. Zakaždým keď vošli, malá rolnička nad dverami sa dala do pohybu a zaplnila svojím zvukom celý dom. Tety tak vedeli, že niekto potrebuje ich radu. Ibaže toto mohol byť niekto, kto sa v tomto meste nevyzná, niekto kto je tu nový a nevie ako to tu chodí.

Okamžite sa mi v mysli vynorila tvár s prísnymi črtami, muž s blond vlasmi, hustými fúzmi nad perou a modrými očami, ktoré vás prevŕtavajú.

Po rukách mi prebehli jemné zimomriavky. Moja fantázia sa naplno spustila. Všemožné scenáre, ktoré mi ukazovali ako vtrhne k nám domov, zabije tety a mňa mučivou cestou oberie o dar a stane sa tak postrachom pre všetkých ľudí.

„Asi by sa tam mal ísť niekto pozrieť,“ prehovorila Hilda.

„Minessa?“ Obrátila sa na mňa teta Hazel.

„To vám teda pekne ďakujem,“ zamrmlala som si popod nos, no aj tak som sa šuchtavým krokom vydala hore po schodoch cez obývačku k hlavným dverám. Opatrne som nakukla cez sklíčko v dreve, no keď som videla známu tvár z obchodu, strach zo mňa opadol. Okamžite som mu otvorila dvere.

„Ahoj,“ pozdravila som ho.

„Pred niekoľkými minútami bol u mňa v obchode jeden čudný chlapík, ktorý sa po tebe zháňal a začal sa mi vyhrážať smrťou. Čo bolo čudnejšie volal ma staršou formou môjho mena, Reymond. Vravel, že vraj sa od teba mám držať ďalej, pretože si len a len jeho. Čomu tiež nerozumiem, pretože sme sa len teraz zoznámili.“

Vyzeral naozaj zmätene, keď to hovoril. Jeho milý rebelantský vzhľad sa podel kade- ľahšie a usadil sa tam dôležitejší výraz prahnúci po odpovediach.

„Blond vlasy, fúzy?“ spýtala som sa.

„Presne,“ odvetil.

„Rus?“ opýtala som sa pre istotu.

„Takže ho poznáš?“ spýtal sa Reymond s nádejou v hlase.

„Myslím, že by si mal ísť dnu,“ povedala som a vtiahla ho cez dvere do chodby.

Autor: Moonlight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Návrat minulosti - 4. kapitola: