OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Krištáľové srdce - 3. kapitola

19.01.2011 (14:00) • nesii • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 705×

Tak! Myslím si, že som prvý deň celkom zvládla, teda až na toho chlapca. Trocha som vybuchla, ale niečo ma na ňom rozčuľuje. Akurát sedím sama za školským stolom v jedálni a jem ryžu s mäsom.

Jedlo mi nevadí, ale nenasýti ma. Nie je to ako krv. No! Nemôžem už toľko myslieť na krv. Keď som dojedla, odložila som tácku a vyšla zo školy a sadla si do svojho auta. O päť minút som bola doma a nemala čo robiť...

O mesiac

No škola je celkom fajn, až na tých otravných spolužiakov. Luke sa až tak nevnucuje, ale snaží sa niekedy so mnou nadviazať kontakt. Aj by som sa s ním rozprávala, ale nehorázne ma priťahuje jeho krv... raz sa ma dokonca spýtal, prečo mi tečú sliny z úst. Musela som sa vyhovoriť na to, že som hladná. Potom mi ponúkol svoju desiatu a ja som ju prijala. Ale hneď, ako som prišla na záchod, desiata bola v koši. Vlastne neviem, prečo sa takto dobre správam. Mala by som nenávidieť celý svet, že mi zabil môjho skvelého manžela, že mi „svet" zobral sestru, ale myslím si, že tie roky, čo som na svete, som si to dosť vybila na ľuďoch. Pokúsim sa správať k spolužiakom najnormálnejšie, ako viem.

Pri počúvaní prednášky o rovniciach mi Luke, ktorý mimochodom sedí so mnou!!! Podal lístoček, kde bolo napísané.

Ahoj! Viem, že nerada chodíš s nami niekam, ale nešla by si so mnou do kina, a potom na večeru??? Nemusí to byť rande, len kamarátske posedenie. Luke.

A najviac, čo ma prekvapilo bolo, že som nebola hnusná a neposlala ho do riti, ale napísala:

Jasné. Kedy? A ja niežeby som nerada chodila s vami vo,n ale fakt som si žúriek užila až-až. L

Pozrel sa na mňa jeho modrými očami a usmial sa.

„Ďakujem!" pošepol. „Môže byť dnes o siedmej? Teda kino je o pol ôsmej," povedal.

„Ok! Príď pred dom," povedala som a podala mu lístoček s adresou, kde bývam. Potom som sklonila hlavu a zamračila sa.

Som upír! Krvilačná potvora! Nemám city ani lásku, tak prečo sa teraz bavím so smrteľníkom? Asi moje srdce, teda ak mám nejaké, túži po mojom manželovi, láske. Bože, tak po ňom túžim, túžim, aby ma objal, pohladil... keby sa nenapratal do tej vojny, žil by. Bol by tu so mnou. Nie! Nemôžem naňho myslieť. Nemôžem na nikoho myslieť iba na svoju korisť...

O  dva týždne:

Luke sa priznal, že ma miluje. No! Je to krásne z jeho strany, teda začína byť aj z mojej, ale ja nemôžem... Môžem s ním chodiť von len s pocitom, že sme starí dobrí známi. Dnes mám ísť s ním na večeru. Pozval ma, ja som neodmietla.

***

„Ahoj Lilien," pobozkal ma na líce Luke, ja som sa strhla, ale nebral to na vedomie. Dal mi červenú ružu, za ktorú som poďakovala a mohli sme vyraziť.

***

„Ďakujem za večeru," poďakovala som mu.

„Nemáš za čo." Krásne sa usmial. Išli sme uličkou k nášmu autu. Stala sa tá najhoršia vec, aká sa mohla stať. Luke zakopol a padol na zem. Keď sa postavil, tiekla mu krv z nosa. Krv! Akonáhle som ju zacítila, moje zmysly sa sústredili naňho a moje dobré ja sa stratilo. Stala som sa predátorom.

Fakt sa ospravedlňujem za tak krátku kapitolu. V ďalších vám to vynahradím. Inak naschvál som ju takto ukončila. Dúfam, že sa páčila a zanecháte mi nejaký ten koment.

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krištáľové srdce - 3. kapitola: